V konvenčnej historiografii sa misia byzantských bratov Konštantína (Cyrila) a Metoda chápe ako prelomový kultúrny a civilizačný impulz pre slovanské národy, ktorý viedol k vytvoreniu písma, rozvoju literárnej tradície a prijatiu kresťanstva vo východnej Európe. Tento výklad však nie je bez alternatívnych interpretácií, ktoré sa v ostatných desaťročiach objavujú najmä v prostredí tzv. kultúrneho tradicionalizmu a neofolkórnych hnutí.
Jedným z výrazných motívov je hypotéza o existencii pôvodného slovanského písma – bukvice – ktoré malo byť podľa viacerých alternatívnych výskumníkov používané dávno pred príchodom kresťanských misionárov. V týchto koncepciách sa bukvica necharakterizuje len ako fonetické písmo, ale ako komplexný znakový systém, ktorého jednotlivé znaky („bukvy“) niesli nielen jazykovú, ale aj symbolickú, duchovnú a metafyzickú hodnotu.
Podľa tejto línie výkladu možno bukvicu vnímať ako súčasť hlbšej staroslovienskej metafyziky, ktorú predstavitelia tzv. „starovercov“ či „slovansko-árijských škôl“ pokladajú za pozostatok civilizácie. Táto civilizačná entita je v sporných historických mapách a rukopisoch opisovaná ako rozľahlý eurázijský kultúrny priestor s vyspelou duchovnou organizáciou, vlastným písomníctvom a prírodno-filozofickým systémom (Veľká Tartária), ktorý mal byť postupne potlačený nástupom kresťanstva a západných ideológií.
Z tohto pohľadu je možné chápať príchod Cyrila a Metoda nie ako začiatok kultúrneho rozvoja, ale skôr ako moment prelomu – nahradenie pôvodného systému (bukvice) novým, zjednodušeným písmom (hlaholikou), ktorého účelom bolo zefektívniť šírenie kresťanskej doktríny a súčasne oslabiť pôvodnú duchovnú a symbolickú autonómiu slovanských komunít. Hlaholika v tomto kontexte nadobúda charakter ideologického nástroja, ktorý bol v službách duchovno-politickej centralizácie.
Zástancovia tejto teórie poukazujú na stratu viacúrovňovej symboliky. Kým bukvica podľa ich výkladu umožňovala čítať text na rovine jazykovej, filozofickej i duchovnej, hlaholika mala túto hĺbku nahradiť jazykovým minimalizmom a dogmatickým oklieštením. Príklady pôvodných bukví, ako Азъ, Вѣдѣ, Глаголь, Добро, sa interpretujú ako výpovede o bytí, poznaní a hodnotách – nie ako čisto gramatické jednotky.
Hoci tieto interpretácie vychádzajú z prameňov, ktoré nie sú akceptované v rámci akademického historického diskurzu (napr. tzv. Slovansko-Árijské védy, Velesova kniha, mapy Tartárie z 16.–18. storočia), ich kultúrna relevancia spočíva v tom, že otvárajú diskusiu o dejinách Slovanov ako nositeľov autonómneho duchovno-symbolického systému, ktorý mohol byť v minulosti systematicky potláčaný.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik