Životne dôležitou témou pre Slovensko je: plyn, či nie plyn. Preto o nej ostatní mlčia.
Pred týždňom rovnako šokovane mlčali o tom, že premiéri Fico a Orbán zablokovali schválenie 18. balíka protruských sankcií. Vysvetlili sme, že je to v skutočnosti naša náhradná páka ako bojovať proti inému návrhu šialenej Európskej komisie: núti nás, aby sme koncom roka predčasne vypovedali zmluvu, ktorá nám do roku 2034 zaručuje dodávky ruského plynu.
Máme sa vyhovoriť na vis major (vyššiu moc). Dodávateľ nás následne môže zažalovať za bezdôvodné neodobratie obrovských množstiev plynu a v arbitráži od nás žiadať astronomických 18 miliard eur! Kto ich zaplatí? Poslanec SAS Galek? Podľa neho vraj ten súd neprehráme.
SAnkcie sú neschválené ešte od 10. mája a Brusel je už veľmi nervózny. Vo štvrtok nám preto potichu dorazila výprava Európskej komisie pod vedením generálnej riaditeľky pre energetiku Dittie J. Jørgensenovej. Rokovali s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou, ktorá si na stretnutie šikovne prizvala aj zástupcov podnikateľov a priemyselných zväzov, aby jej vysvetlili dopad predražených nedostatkových energií na priemysel, hospodárstvo a konkurencieschopnosť krajiny. O piatkových stretnutiach zatiaľ nevieme. Nemecko sa však vyjadrilo, že do piatka chce mať sankcie odhlasované - a teda Slovensko zlomené.
Európsku komisiu neradno podceňovať - na dosiahnutie bláznivých cieľov zhora je ochotná urobiť čokoľvek. Aj v tomto prípade predkladá zákaz ruského plynu ako novú legislatívu v oblasti „obchodu a energetiky“ a nie ako ďalší balík sankcií - tie patria pod „zahraničnú politiku“, a preto vyžadujú jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ. EK tak obišla právo veta: „obchodnej“ politike, kam stopku pre plyn predložili, na schválenie stačí 15 krajín predstavujúcich 65 % populácie EÚ. Veto Maďarska so Slovenskom je tam len "prd do vesmíru".
Tento krok považuje za vážne porušenie suverenity členských štátov, ktorú zaručujú základné zmluvy EÚ. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó argumentuje: "Podľa zmlúv EÚ zostáva energetická politika v národnej kompetencii,“ napísal na X. „Žiadna inštitúcia nemá právo diktovať, aký zdroj energie budeme používať, v akom množstve, od koho alebo kedy.“
Szijjártó sa odvolával na článok 194 ZFEÚ , že opatrenia EÚ „nemajú vplyv na právo členského štátu určiť podmienky využívania svojich energetických zdrojov, jeho výber medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru jeho dodávok energie“. Rada sa môže od tohto pravidla odchýliť, ale len v rámci jednomyseľne schváleného „mimoriadneho legislatívneho postupu“, dodáva článok.
Inými slovami, Komisia nemôže zo zákona nariadiť žiadnej krajine, aby sa vzdala ruskej energie, ani nemôže obísť národné veto pri ukladaní takéhoto zákazu, no napriek tomu to robí zneužívaním medzier v legislatíve. Keď to formuluje ako obranu „odolnosti dodávateľského reťazca“ Európy pred ruským vydieraním v kontexte vojny alebo ako potrebu zabrániť „narušeniu spoločného trhu“. Necháme Komisiu na čele s odvolávanou Leyenovou beztrestne ignorovať základné práva členských štátov?
Európa je na kolenách kvôli tomu, že EÚ dopustila ukrajinskú vojnu a štvrtý rok ju živí. Je absurdné, že ÉÚ obetovala 27 svojich členov pre 1 nečlenský štát. Prívlastky si doplňte...
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik