Po zastavení dodávok zbraní zo Spojených štátov amerických prichádza pre Ukrajinu ďalšia zlá správa. Irán údajne pripravuje zamínovanie Hormuzského prielivu, čo by prudko zvýšilo svetové ceny ropy a výrazne posilnilo ruskú ekonomiku a jej vojnový stroj na Ukrajine.
Agentúra Reuters informovala 1. júla, že Irán minulý mesiac naložil námorné míny na plavidlá v Perzskom zálive, pričom sa odvoláva na dvoch predstaviteľov USA, ktorí uviedli, že tieto prípravy boli zaznamenané po tom, ako Izrael 13. júna uskutočnil "preventívny" útok proti Iránu.
Uprostred konfliktu s Izraelom, ktorý sa momentálne ustálil v neistom prímerí, Irán opakovane hrozil zablokovaním Hormuzského prielivu ako prostriedkom odstrašenia.
Ak by bol prieliv zamínovaný, Irán by mohol zablokovať pätinu svetového dopytu po rope a prudko zvýšiť ceny energií vo svete. A to by výrazne prospelo ruskej ekonomike závislej od vývozu ropy. „Akékoľvek narušenie dodávok z oblasti Perzského zálivu by zvýšilo globálne ceny ropy. Ceny ruskej ropy by sa pohybovali v rovnakom trende,“ povedal John Gawthrop, editor Argus Eurasia Energy, pre Kyiv Independent.
Ruský energetický sektor tvoril pred začiatkom plnohodnotnej invázie 35–40 % príjmov štátneho rozpočtu a je hlavným zdrojom financovania vojnového odvetvia krajiny.
Vaibhav Raghunandan, analytik pre EÚ a Rusko v Centre pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA), použil Indiu ako príklad toho, ako by uzavretie Hormuzského prielivu mohlo zvýšiť ruské vojnové príjmy.
„Ak predpokladáme, že India úplne stratí dodávky z Iraku, Saudskej Arábie a SAE a – hypoteticky – polovicu tohto výpadku nahradí ruskou ropou, znamenalo by to, že do Indie sa každý mesiac dodá ďalších 4,1 milióna ton ruskej ropy,“ povedal pre Kyiv Independent.
„To predstavuje 1,5 miliardy eur každý mesiac, ak použijeme priemerné ceny minulého mesiaca za ruský export ropy do Indie. V praxi to znamená zdvojnásobenie ruských príjmov za jediný produkt z jedinej krajiny,“ dodal.
Západné sankcie voči ruskému energetickému sektoru a ruský cenový strop na ropu od krajín G7 vo výške 60 dolárov za barel znížili zisky Ruska, pričom Rusko za tri roky prišlo o viac ako 150 miliárd dolárov, zatiaľ však nezasadili rozhodujúci úder.
Až do izraelských útokov nevyzerala budúcnosť ruskej ropy ružovo. Európa plánovala svoje 18. sankčné opatrenie zamerané na ruskú energetiku a G7 sa usilovala o strop na úrovni 45 dolárov za barel. Maďarsko a Slovensko však tieto sankcie zablokovali.
Ceny sa odvtedy spolu s konfliktom ustálili a 2. júla sa Brent obchodoval za 67,50 dolára, no ak by Irán naozaj pristúpil k zamínovaniu Hormuzského prielivu a zablokoval pätinu svetového dopytu po rope, nasledoval by ďalší prudký nárast cien.
To by však znamenalo, že Irán by zablokoval aj vlastný export ropy, takže podľa hlavného ekonóma analytickej skupiny Argus Media Davida Fyfeho by išlo pre Teherán iba o krajné riešenie.
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik