Všeličo sa dozvieme, keď zabrúsime na jej profil. Bolo by hriechom nepoznať skutočné perly jej ducha.
Tak poďme teda na to.
-Bývalý čečenský prezident, znalec Rusov, nám zo záhrobia prorokuje. Aby sme už nikdy nemohli povedať, že sme nevedeli. Že sa najlepšie cítime naivní, ako malé deti, je naša národná tradícia. Náš obraz vo vlastných očiach je-Slováci a Slovenky, malé naivné deti Európy.
Ešteže tak. Už som sa bála, teta Magda, že sme deti Ruska.
-Konečne sa po 70tich rokoch začíname vracať k pravým významom slov. Ale načakali sme sa. V niektorých zabednených mozgoch zostane stará verzia, ale urobme všetko pre to, aby ich bolo čo najmenej.
O čom to je? O PREPISOVANÍ HISTÓRIE
Litovské ministerstvo zahraničných vecí spustilo kampaň, ku ktorej sa pridalo Estónsko, Lotyšsko, Poľsko, Nemecko a Česká republika. Lebo, ako naši českí bratia píšu: NA SLOVECH ZÁLEŽÍ. Preto Sovětsky zvaz byl okupant. Ak niekde nájdete slovo osloboditeľ, prečiarknite, vymažte ho. Okupace není osvobození. Nebuďme ako starý Šimečka. Povedzme to po pekne slovensky. Po druhej svetovej vojne okupovalo sovietske Rusko polovicu Európy. Sovietska propaganda hovorila, že „oslobodzuje“ nezávislé štáty. Ale potom zabudli odísť. Sovietska propagandistická mašinéria vynaložila veľké úsilie, aby okupáciu nazývala oslobodením. A poďme na ďalší slajd na Magduškinom profile. PROČ NA SLOVECH ZÁLEŽÍ? Nepresná terminológia znižuje porozumenie verejnosti o zločinoch komunizmu. Podporuje falošné koncepcie o druhej svetovej vojne. Premeňme prepisovanie histórie na zbraň.
Nuž neviem, priatelia, ale keď sa k moci dostanú protiruskí propagandisti, obávam sa, že zbúrame Slavín a všetky pamätníky na počesť sovietskych osloboditeľov. A prepíšeme aj učebnice dejepisu.
-Dobrí ľudia sú na svete, hlásenie z dnešnej noci (krátené)
V strašnom vetre a nadchádzajúcej búrke som včera v noci na ceste medzi Turnou nad Bodvou a Soroškou zachytila kolesom hlavu mŕtvej lane, ktorú zrazil niekto pred mnou. Našťastie som skúsená vodička a tak sa mi nič nestalo, akurát si to odniesol podvozok pravého kolesa, ako som sa jej vyhýbala v kvapkách dažďa. Auto za mnou zastavilo, vystúpili dvaja muži, usmiali sa široko na mňa, vliezli hlavami na moknúcej vozovke pod predné koleso, uvoľnený plast zaviazali vlastným remeňom z gatí a poslali ma do Bratislavy zase len s úsmevom.
Boli ste úžasní, praví muži a ešte raz ďakujem, došla som až do Bratislavy v poriadku vďaka Vám. Nový remeň by som rada dodala.
A Ja by som na záver tiež niečo dodala. Neboli tí praví muži náhodou Ficovi voliči? A tým remeňom by ste si, teta Magduška, zaslúžili pár po holej. Veď to poznáte.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik