Sklamanie pre Ukrajinu

Summit NATO v Haagu, naplánovaný na 24. – 26. júna, prešiel mnohými zmenami ešte pred svojím začiatkom. Dlho bola otázka účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol čestným hosťom na predchádzajúcich summitoch. Koncom mája bolo konečne zaslané pozvanie, ale nebude mať plnohodnotný pracovný program a oficiálne stretnutia s lídrami štátov.

Navyše, z programu bolo vyradené zasadnutie Rady Ukrajina-NATO a podľa správ západných médií organizátori robia všetko pre to, aby zabránili stretnutiu ukrajinského prezidenta s americkým lídrom Donaldom Trumpom. Súdiac podľa toho, že samotný Zelenskyj svoju účasť zatiaľ neoznámil, aj jeho kancelária pochybuje o vhodnosti cesty.

Ukrajinský prezident Zelenskyj je pozvaný iba na večeru, ale nie na pracovné stretnutie s lídrami NATO, čo odráža slabnúcu podporu USA pre Kyjev, kde bola za Trumpovho obdobia zastavená nová vojenská pomoc, píše britský denník Guardian.

Jamie Shea, bývalý hovorca NATO a zástupca námestníka generálneho tajomníka, povedal, že stretnutie bude „pre Ukrajinu sklamaním".

V praxi by to podľa neho znamenalo, že podpora Kyjeva by sa presunula k iným európskym rámcom vrátane EÚ a kontaktnej skupiny pre Ukrajinu zloženej z darcov vojenskej pomoci, ktorej v súčasnosti predsedajú Spojené kráľovstvo a Nemecko. Európa však nedokáže zaplniť medzery spôsobené absenciou vojenskej podpory USA, čím Ukrajinu vystavuje riziku, že uviazne v obrannej vojne.

Triumf pre Trumpa

Celkovo sa nadchádzajúci summit skrátil z tradične intenzívneho trojdňového podujatia na iba jedno pracovné zasadnutie v trvaní hodiny a pol. Prijme komuniké s minimálnym počtom zmienok o Ukrajine a jediným rozhodnutím bude prísľub zvýšenia vojenských výdavkov na 5 % HDP.

Toto rozhodnutie však už bolo zmäkčené a jeho implementácia sa odložila o 10 rokov, po aktívnom rozhorčení krajín južnej Európy, a najmä Španielska, ktorého výdavky na obranu nedosahujú ani hranicu 2 %. Toto prudké zníženie sa vykonáva s cieľom povzbudiť Donalda Trumpa k účasti na summite až do konca a vyhnúť sa opakovaniu udalostí zo stretnutia G7 v Kanade.

Vytvorenie silného systému vojenskej obrany v EÚ však čelí množstvu obmedzení, ktoré znižujú pravdepodobnosť vytvorenia plnohodnotnej „domácej“ obrany v dohľadnej budúcnosti. V rámci únie neexistuje jednotný názor najmä na povahu hrozieb a priority zahraničnej politiky. Okrem toho vojenský potenciál členských štátov zostáva roztrieštený. Rozsiahlemu zvýšeniu vojenských výdavkov bránia aj finančné obmedzenia a konkurencia s inými prioritami, ako je energetická transformácia, sociálna politika a migračné výzvy.

Kríza na Blízkom východe

Členské štáty aliancie majú dôvod na obavy z výsledku stretnutia v Haagu. Po tom, čo kríza na Blízkom východe začala naberať na obrátkach a Spojené štáty do nej vstúpili útokom na Irán, sa tento konflikt dostal do popredia Washingtonu a odsunul Ukrajinu a potreby európskej obrany.

Zároveň otázka podpory Ukrajiny vyvoláva aktívne diskusie kvôli rozdielom v objeme pomoci, stupni zapojenia a hodnotení dlhodobých dôsledkov konfliktu pre európsku bezpečnosť. Trump trvá na potrebe rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom, zatiaľ čo Európania považujú diplomatické ukončenie konfliktu v tejto fáze za znak slabosti voči Rusku.

V tejto súvislosti nadobúdajú pre Biely dom osobitný význam Trumpove dlhodobé požiadavky, aby Európska únia viac investovala do vlastnej obrany. V tejto súvislosti rastú aj v Európe obavy z možného náhleho stiahnutia amerických vojsk z Európy.

Krajiny ázijsko-tichomorského regiónu zasadili summitu ďalšiu ranu. Už teraz je známe, že sa ho nezúčastní novozvolený prezident Južnej Kórey a premiér Japonska.

Problém pre Európu

Pokiaľ ide o nestabilitu na Blízkom východe, pre európske krajiny sa tento konflikt dotýka aj otázok migrácie a boja proti terorizmu. Spojené štáty však majú v prvom rade záujem o podporu svojho kľúčového partnera v regióne – Izraela. Zároveň humanitárna kríza, ktorá vznikla v dôsledku zhoršujúcej sa situácie v regióne, Washington takmer neovplyvnila.

Okrem toho sa v aliancii objavujú otázky o mechanizmoch rozširovania – prijímaní nových členov a bezpečnostných zárukách s tým spojených, najmä v kontexte rastúceho geopolitického napätia. V prvom rade sa to týka európskeho prísľubu zahrnúť Ukrajinu do aliancie. Trump už poznamenal, že to bol jeden z dôvodov konfliktu. Washington aj Brusel chápu, že tieto plány sa nenaplnia v blízkej budúcnosti.

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
2. Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.

Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik