Podľa medzinárodného práva je genocída nepremlčateľný medzinárodný zločin a zároveň je aj tým najťažším zločinom proti ľudskosti. V 20. storočí boli vyvraždené desiatky miliónov Slovanov počas dvoch svetových vojen a besnenia protislovanských síl v samotných slovanských krajinách. Najviac ich bolo systematicky vyvraždených počas druhej svetovej vojny alebo Veľkej vlasteneckej vojny pri realizácii nacistického Hlavného plánu pre východ (Generalplan Ost). Vykonávanie tohto plánu malo za následok genocídu a etnické čistky Slovanov. Odhaduje sa, že počas uvedeného obdobia bolo vyvraždených viac ako 30 miliónov Slovanov a zhruba o podobný počet sa znížilo obyvateľstvo v slovanských krajinách následkom tejto strašnej vojny, uvádza na informačnom webe spolok Archa.
V nitrianskom parku na Sihoti, pri symbolickej slovanskej lipe a pamätnom kameni Ciest víťazstva, sa každoročne zhromažďujú ľudia, ktorí nezabúdajú. Pripomínajú si deň, ktorý bol v roku 2018 iniciovaný ako Pamätný deň genocídy Slovanov – 22. jún. Tento dátum nie je náhodný. Práve 22. júna 1941, v deň letného slnovratu, zaútočilo nacistické Nemecko bez vyhlásenia vojny na Sovietsky zväz. Východní Slovania – Rusi, Bielorusi, Ukrajinci – sa stali terčom najväčšieho plánovaného vyvražďovania v dejinách moderného sveta. Operácia Barbarossa bola úvodným aktom genocídy, ktorú dnes ešte stále svet nepriznáva ako takú.
„Koľko Slovanov zomrelo? Neviem, ale odhadujem, že viac ako 30 miliónov. Vojaci, ženy, deti, celé dediny...,“ zamýšľa sa Karol Ondriaš, účastník spomienkových zhromaždení a člen občianskeho združenia DAV DVA.
Práve preto vznikla myšlienka symbolicky zakotviť túto historickú skutočnosť do spoločnej pamäti národov, ktorých minulosť je zapísaná v slovanskej krvi a kultúre. V roku 2018, počas Všeslovanskej národopisnej slávnosti – Slovanská Praha, predseda slovenského združenia Slavica Miloš Zverina navrhol, aby sa 22. jún stal oficiálnym Pamätným dňom genocídy Slovanov. Jeho návrh bol jednohlasne prijatý tromi medzinárodnými organizáciami: Všeslovanským výborom (Praha), Všeslovanským zväzom (Moskva) a Medzinárodnou slovanskou radou (Kyjev).
Pamäť zhmotnená v kameni
Tri roky po tomto historickom uznesení - 22. júna 2021 - bol v Alekšinciach pri Nitre odhalený prvý pamätník na svete venovaný obetiam genocídy Slovanov. Je dielom sochára Norberta Kelecsényiho. Symboliku nesie v každom detaile – od prírodného kameňa, cez mramorovú dosku s dvojjazyčným nápisom, až po červenú Hviezdu Roda (Alatyr) – dávny znak rovnováhy, nekonečna a vnútornej sily, ktorý si združenie Slavica zvolilo ako znak tohto pamätného dňa.
„Táto hviezda nie je len pripomienkou. Je výzvou. Na sebareflexiu, jednotu a kontinuitu identity, ktorá bola historicky potláčaná,“ uvádza sa v oficiálnych materiáloch združenia.
Nevypovedaná história
Genocída Slovanov zatiaľ nebola uznaná svetovou verejnosťou, napriek tomu, že podľa odborných odhadov v priebehu 20. storočia zahynuli desiatky miliónov Slovanov v dôsledku nacistického plánovania, vojnových ťažení či etnických čistiek. Najväčším a najviac zdokumentovaným zločinom je tzv. Generalplan Ost – nacistický plán na vyhladenie a vysídlenie Slovanov z východnej Európy v prospech nemeckého Lebensraumu. Tento plán bol moderným pokračovaním historickej doktríny „Drang nach Osten“ – tlaku na východ, ktorá sa objavuje už v stredoveku v podobe krížových výprav proti Slovanom.
„Nejde len o minulosť. Ide o uznanie bolesti, ktorú nosíme ako národy v pamäti. Ide o pravdu, ktorá sa doteraz povedala len napoly,“ zdôrazňuje Zverina.
Miesto pre nové skutočnosti
Pamätné zhromaždenia organizované slovanským spolkom Slavica o. z. sa postupne stali miestom tichej pokory, ale aj otvoreného rozhovoru. Nejde len o uctievanie minulosti, ale aj o otázky súčasnosti – o hľadanie spravodlivosti, o solidaritu, o historickú pravdu bez selektívnej pamäte. V rámci programu sa premietajú dokumenty, vystupujú pamätníci i historici, diskutuje sa o význame pamätného dňa.
Združenie Slavica navrhuje, aby sa pamätné stretnutia konali na miestach symbolických pre Slovanov – pri pamätných stromoch (najmä lipách a duboch), pamätníkoch obetiam vojen alebo prírodných útvaroch, ktoré nesú posolstvo koreňov, kontinuity a prežitia.
Spoločná hviezda pamäti
Slovania dnes tvoria jedno z najpočetnejších etník sveta – vyše 350 miliónov ľudí. A predsa im doteraz svet nepriznal právo na pamätný deň genocídy, ktorý si už dávno vyslúžili ako Arméni, Židia či Rwanďania. Ak má byť história kompletná a spravodlivá, musí obsahovať aj túto kapitolu.
Hviezda Roda sa tak stáva viac než symbolom. Je pripomienkou, že národy bez pamäti sú ako stromy bez koreňov. A práve v čase letného slnovratu, keď svetlo kulminuje a tieň padá najhlbšie, je ten správny čas si pripomenúť, že aj Slovanov pálil oheň genocídy. A že nikdy nesmú prestať hovoriť.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.