Európska únia stráca pozíciu globálneho hráča. Kým začiatkom 90. rokov tvorila približne 28 % svetovej ekonomiky, dnes je to už len menej ako 18 %. Zatiaľ čo Spojené štáty upevňujú svoju dominanciu a Čína neustále rastie, starý kontinent nedokáže udržať tempo. Výrazný prepad vidno najmä na finančných trhoch – akciový trh EÚ má dnes len štvrtinovú hodnotu oproti tomu americkému.
Od parity k prepadáku
V roku 2009 boli európske a americké akciové trhy na porovnateľnej úrovni. Dnes však Spojené štáty ovládajú globálne burzy: až 24 z 30 najväčších svetových firiem pochádza z USA. Európa zaostáva predovšetkým v oblasti technologických inovácií, ktoré dnes tvoria chrbtovú kosť modernej ekonomiky.
Analytici upozorňujú, že rozdiel nie je len dôsledkom vonkajších faktorov. Významnú úlohu zohráva rastúca miera regulácie, ktorá v EÚ spomaľuje podnikanie a inovácie. Podľa Medzinárodného menového fondu Brusel za posledných päť rokov prijal viac ako 13 000 legislatívnych zmien. V praxi to znamená, že obchodné a investičné bariéry v Európe dosahujú ekvivalent 44 % ciel na tovary a 110 % na služby.
Zelená politika, drahá energia, vojna a únava
Ďalšou brzdou európskej konkurencieschopnosti je zelená energetická politika, ktorá sa podpísala pod prudký rast cien energií. Napríklad cena zemného plynu v USA je dnes až trikrát nižšia ako v Európe. To znevýhodňuje európske firmy a oslabuje ich schopnosť konkurovať na globálnych trhoch.
Situáciu ešte zhoršila ruská vojna na Ukrajine, ktorá sa pre EÚ stala zdrojom dlhodobého ekonomického vyčerpania. Masívna vojenská a humanitárna pomoc Kyjevu, výdavky na obranu, tlak na energetickú transformáciu a sankcie voči Rusku – to všetko si vyžiadalo obrovské rozpočtové náklady.
K vyčerpaniu prispieva aj plánovaný vstup Ukrajiny do EÚ, ktorý by mohol zásadne presmerovať kohézne fondy, poľnohospodársku politiku a regionálnu pomoc. Mnohé členské štáty sa obávajú, že takýto krok by mohol destabilizovať už aj tak napäté finančné systémy únie.
Slovensko zaostáva ešte viac
Zatiaľ čo EÚ ako celok čelí stagnácii, Slovensko je na tom ešte horšie. Podľa údajov investujeme do výskumu a inovácií len 1 % HDP, čo je výrazne pod priemerom EÚ. Napríklad v Českej republike je tento podiel dvojnásobný.
Nízka miera investícií do technológií, prebyrokratizovaný systém a závislosť od externých trhov – to všetko ukazuje, že bez zásadných reforiem bude Európa, a spolu s ňou aj Slovensko, len pasívnym pozorovateľom v boji o budúcnosť.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik