Jedenásťročný chlapec prehral boj s mozgožravou amébou.

Mal len jedenásť rokov. Začiatkom júna sa prišiel osviežiť na známom kúpalisku Vadaš v Štúrove. Krátko nato ho hospitalizovali v bratislavskom Národnom ústave detských chorôb s vážnym zápalom mozgu. Diagnóza bola krutá – primárna amébová meningoencefalitída. Zriedkavé, ale takmer vždy smrteľné ochorenie, ktoré spôsobuje Naegleria fowleri, známa aj ako mozgožravá améba.

V pondelok chlapec zomrel. „Je nám to všetkým veľmi ľúto… život dieťaťa sa napriek maximálnemu úsiliu nepodarilo zachrániť,“ oznámila hovorkyňa ústavu Dana Kamenická.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Nových Zámkoch preventívne uzavrel kúpalisko, ktoré chlapec navštívil. Vzorky vody sa analyzujú. Zatiaľ nie je potvrdené, že práve tam sa chlapec nakazil. No obavy rastú – a s nimi aj otázky.

Smrť v bazéne: Epidémia z Ústí nad Labem a hrozba, ktorú svet prehliadal

Pozrime sa však do minulosti. V 60. rokoch minulého storočia si v Československu tragédia vyžiadala životy 16 detí a mladých ľudí, ktorí navštívili mestské kúpele v Ústí nad Labem. Všetci zomreli na akútny zápal mozgu. Nikto vtedy netušil, čo je za tým. Až o niekoľko rokov neskôr vedci odhalili zarážajúcu pravdu: išlo o obete útoku mikroskopického parazita – Naegleria fowleri, známej ako „mozgožravá améba“.

Záhadná epidémia v srdci Európy

Prípad prvého pacienta z roku 1962 vyzeral ako izolovaný incident. Lenže smrteľné prípady s rovnakým priebehom pribúdali. Symptómy ako horúčka, stuhnutý krk, zmätenosť a rýchla smrť do niekoľkých dní postihli prevažne deti. Laboratórne testy nezistili vírusy ani baktérie. Bazén bol viackrát uzatvorený a modernizovaný, no nové prípady pribúdali až do roku 1965. Potom epidémia náhle ustala – a prípad zapadol prachom.

Až v roku 1967 prišiel mladý parazitológ Dr. Lubor Červa s hypotézou: vinníkom by mohla byť Naegleria fowleri, exotická améba, ktorá sa dovtedy v Európe nepovažovala za reálnu hrozbu. Neskôr sa v zachovaných vzorkách mozgového tkaniva potvrdila prítomnosť tohto nebezpečného jednobunkového organizmu.

Čo je to mozgožravá améba?

Naegleria fowleri je voľne žijúca termofilná améba, ktorá sa prirodzene vyskytuje v teplých sladkovodných nádržiach – jazerách, riekach, rybníkoch, horúcich prameňoch, ale aj v nečistených bazénoch či fontánach. Žije vo vode a pôde, pričom na infekciu človeka je potrebné, aby sa kontaminovaná voda dostala do nosových dutín. Z nosa sa améba dokáže popri čuchovom nerve dostať až do mozgu, kde spôsobuje primárnu amébovú meningoencefalitídu (PAM) – extrémne agresívny a rýchlo progredujúci zápal mozgu.

Ako a kde sa dá nakaziť?

Z hľadiska výskytu zriedkavej améby – slzovničky zhubnej je rizikový najmä pobyt v prehriatych vodách jazier. Nákaza sa do tela dostáva vdýchnutím infikovanej vody, najčastejšie pri plávaní, potápaní, skákaní do vody a ďalších aktivitách v infikovanej vode. O tomto parazitovi sa hovorí, že „požiera mozog“, teda napáda mozog a živí sa jeho tkanivom.

Najväčšie riziko predstavuje kúpanie v horúčavách a rizikové sú poruchy imunity, najmä u detí a starších ľudí. V extrémne vzácnych prípadoch môže byť infikovaná aj ohriata voda z vodovodu alebo voda z bazénu, ktorá nie je dostatočne chlórovaná a bazén je zanedbaný. Môže sa tiež vyskytnúť v radiátoroch a potrubiach. Infekciu nie je možné dostať nakazením sa od inej osoby.

Skoré príznaky PAM môžu pripomínať chrípku, iné začínajúce respiračné ochorenia alebo dokonca úpal. Dostavia sa zvyčajne 2 – 15 dní po nakazení sa amébou. Medzi prvé symptómy patria bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie, horúčka a stuhnutý krk. Infekcia býva veľmi zriedkavá. Jej výskyt v našich podmienkach môže súvisieť so zmenami klímy. Častejšie sa vyskytuje v plytkej vode, ktorá sa rýchlejšie zohreje. Keďže infekcia napáda mozog, po prvotných príznakoch sa často objavujú extrémna citlivosť na svetlo, zmätenosť, ospalosť, apatia, nepozornosť, strata rovnováhy, tras a kŕče. Môžu sa vyskytnúť poruchy vnímania chuti a vôní, halucinácie a o niekoľko dní neskôr kóma.

Včasná diagnostika ochorenia je kľúčová. Preto ak ste boli na kúpalisku alebo v inej teplej sladkej vode a máte príznaky ako horúčka a bolesti hlavy, informujte o tom svojho lekára či lekárku a spresnite, kde ste sa pohybovali.

Ako sa chrániť pred infikovaním?

Kvôli zlej prognóze je o to dôležitejšia prevencia. Svetoví odborníci a odborníčky odporúčajú pri kúpaní v teplých sladkých, predovšetkým stojatých, vodách používať klipy na nos, aby nedošlo k vdýchnutiu vody. „Nepoužívajte vodu z vodovodu na výplach nosa. Ak ju použiť, prevarte ju aspoň minútu a nechajte vychladnúť. Radšej využite destilovanú alebo sterilizovanú vodu,“ radia.

Diagnostika je náročná a liečba spočíva v kombinácii silných protimikrobiálnych liekov (amfotericín B, miltefosín) a rýchlej reakcii lekárov. Prevenciou je vyhýbanie sa neupravenej teplej vode, najmä bez nosovej ochrany, a nepoužívanie neti kanvičiek s neprevarenou vodou.

Napriek desivému priebehu je infekcia extrémne zriedkavá, no o to nebezpečnejšia – a práve včasná informovanosť môže zachrániť život.

Aké preventívne opatrenia sú kľúčové na kúpaliskách?

Po tragickej smrti 11-ročného chlapca, u ktorého lekári diagnostikovali infekciu spôsobenú amébou Naegleria fowleri, sa prevencia na slovenských kúpaliskách stáva naliehavou témou. Tento extrémne vzácny, no smrteľne nebezpečný mikroorganizmus sa vyskytuje najmä v teplej, stojatej sladkej vode – teda práve v podmienkach, ktoré môžu panovať aj v niektorých bazénoch počas horúcich letných dní.

Prevencia výskytu nebezpečnej améby Naegleria fowleri na slovenských kúpaliskách si vyžaduje dôsledné dodržiavanie viacerých opatrení. Základom je pravidelná kontrola a výmena vody, ktorá zabezpečí, že teplota ani kvalita vody nedosiahnu úroveň vhodnú pre rast améb. Rovnako dôležité je dôsledné chlórovanie – správne dávkovanie chlóru dokáže túto smrteľne nebezpečnú meňavku usmrtiť. Prevádzkovatelia kúpalísk by mali zamedziť vstup osobám s otvorenými ranami alebo zápalmi v nosových dutinách, keďže ide o potenciálne vstupné brány pre infekciu.

Počas extrémnych horúčav je vhodné obmedziť využívanie vodných plôch, najmä ak nie je voda pravidelne chladená a hygienicky udržiavaná. V mimoriadnych prípadoch môžu regionálne úrady verejného zdravotníctva nariadiť mikrobiologické testovanie vody – ako to urobili napríklad v prípade kúpaliska Vadaš v Štúrove.

Neoddeliteľnou súčasťou prevencie je aj vzdelávanie verejnosti a personálu kúpalísk. Návštevníci by mali byť informovaní o rizikách spojených s kontaminovanou vodou a o tom, ako sa chrániť – napríklad nepcháť si vodu do nosa či používať štuple pri skákaní do vody.

Aj keď ide o ojedinelý výskyt, ktorý sa na Slovensku doteraz neobjavoval, kúpaliská musia byť pripravené reagovať. Prevencia je jedinou zbraňou proti tejto neviditeľnej hrozbe – a tragická smrť dieťaťa môže byť impulzom na sprísnenie hygienických štandardov v celom sektore letnej rekreácie.