Liberálni progresívci sú okrem vlastnej tuposti a ideologickým klapkám na očiach plní nenávisti z nepoznania. Ich vlastnú hlúposť si šperkujú vyjadreniami, hodnými akurát tak „všeznalca“zo štvrtej cenovej, ktorý síce všetko vie, všetko pozná a po desiatom pive (dotáciach) sa za to bude aj biť, ale za ceduľu s názvom obce ešte nevystrčil nos.
Robert Fico si podľa nich „nehorázne dovolil“ verejne pripomenúť, že na svete existujú a čoraz viac prosperujú krajiny, ktoré aj pre naše Slovensko môžu byť vzorom. Pre Šimečkovcov existuje iba „Amerika“, tá, najlepšie senilná, Sorosovsko-Bidenovská, imperiálna, prípadne Londýn s predsedom vlády Indom (aké anglické!) a už sa zmierili aj s tým, že treba občas spomenúť aj Paríž a jeho manželkou fackaného „Microna“. Ešte potrvá, kým uznajú aj existenciu Nemecka a nemčiny.
Strkať sa mocným do análu totiž bolo vždy, je a bude zárukou slušných dotácií a grantov. Aj keď za to zapredajú vlasť. A svojich predkov.
Jeden z tých zanietených zväzákov vtedajšej doby sa dnes v hrobe obracia z toho, čo najnovšie vypúšťajú z úst progresívci, ich šéf a jeho vnuk. Na vysvetlenie - Ho Či Min vlastným menom Nguyễn Sinh Cung, bol vietnamský prezident, vodca boja za štátnu a národnú svojstojnosť Vietnamu. Jeho politický pseudonym možno približne preložiť ako „ Ten, kto je osvietený “ alebo „Ten, kto osvetľuje cestu “.
Od Vietnamu by sa mali učiť tí u nás, ktorých „poslaním“ je – podľa ich slov - škodiť. Aby konečne pochopili, že vlasť nie je iba dojná krava. Mali by ich povinne voziť na exkurzie do dedinky Mỹ Lai. Tamojší masaker bol vojnový zločin, masová vražda asi 347 až 504 neozbrojených vietnamských civilistov, hlavne žien a detí, ktorú spáchali vojaci divízie Americal U.S. Army 16. marca 1968 v dedine My Lai počas Vietnamskej vojny. To iba na pripomenutie iodeologickým idiotom. Ducha tej hrôzy a strašného, no zámerne medzigeneračne zabudnutého amerického zločinu tam cítiť všade.
Pred možno tridsiatimi rokmi iba príroda so scenériou ako keby sa z vody vynárali vrcholce Tatranských štítov. Dnes úžasne atraktívny turistický rezort. Za tridsať rokov tam Vietnamci vybudovali niečo, čoho sa u nás nedočkáme nikdy. Hlavné mesto Hanoj vyrástlo z dvojposchodových budov v modernú svetovú metropolu. Ako dnes vyzerajú mnohé naše mestá?
Vietnamci majú niektoré osobné vlastnosti mimoriadne výrazné. Sú pracovití, pokorní a sú vlastenci. Áno, sú po celom svete a domov sa s ročným zárobkom vracajú iba vo februári. Náš Vietnamec „Miro“, u nás v obci, predajca s oblečením a všetkým užitočným, je vzorom nevlezlej slušnosti a ochoty k zákazníkom, s tými stálejšími už udržuje aj priateľské vzťahy. Živí tunajším zárobkom celú svoju rodinu vo Vietname. Je prospešný tak pre Vietnam, ako aj pre Slovensko.
Čapek v jednej zo svojich „Bájok a podpoviedok“ napísal, že životným poslaním bzdochy je smrdieť. Aké podobné! Aké Čapkovsky nadčasové. „ Nevadí, že som malá, ničotná, hlavne nech len páchnem!“
Niet čo dodať, Predseda vlády trafil klinec po hlavičke.A progresívcov triafa šľak, že sa im zas menej ujde na ich pôžitky. No nie každý u nás má na značkové tenisky z Central parku z New Yorku. A nie každý sa v nich potrebuje predvádzať. Aj so svojou hlúposťou.
Vietnam ukazuje cestu k prosperite, ktorá nie je vydláždená americkými dolármi. Vietnam je príkladom. A hneď v mnohých aspektoch. Vietnam je krajina občanov, milujúcich svoju vlasť. Vietnam patrí k rýchlo rastúcim krajinám sveta.
Tá krajina a jej ľudia majú vo mne hlbokú úctu.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.