Toto nie je populárny názor vo Washingtone ani v Bruseli, kde pretrváva predpoklad, že dostatočná pomoc a odhodlanie nakoniec zlomia Moskvu. Napriek mimoriadnej odolnosti Ukrajiny a hlbokým vreckám Západu sa však tento výsledok javí ako čoraz nepravdepodobnejší.

Vojna sa skôr zhoršuje a dochádza k  zdrvujúcej patovej situácii  – takej, ktorá hrozí vyčerpaním Ukrajiny, rozbitím jednoty Západu a posilnením práve toho režimu, ktorý mala oslabiť. Otázka, ktorej sa teraz musia západní politici zaoberať, nie je, či si Ukrajina zaslúži podporu, ale či jej súčasná stratégia pomáha vyhrať, alebo jej jednoducho pomáha prežiť dostatočne dlho na to, aby prehrávala pomalšie.

Neexistuje cesta k úplnému víťazstvu Ukrajiny – a predstieranie opaku nenahrádza stratégiu.

Vojenská realita

Na papieri Západ stále silno podporuje Ukrajinu, európske krajiny pomaly zvyšujú výrobu obranných prostriedkov a NATO naďalej signalizuje odhodlanie. Vojenská realita je však triezvejšia, než naznačujú mnohé západné titulky.

Po prvé, Ukrajina čelí demografickému útesu: Podľa vlastného ministerstva obrany sa viac ako 30 percent brancov nedostaví do služby. A populácia krajiny sa zmenšuje v dôsledku emigrácie a vojnových obetí.

Okrem toho ekonomika utrpela v dôsledku vojny vážny pokles, čo výrazne ovplyvnilo infraštruktúru, priemysel a živobytie. Vzhľadom na to, že mimoriadne právomoci sú slabé a frustrácia z korupcie a zlého hospodárenia narastá, v Kyjeve narastá politické napätie.

Rusko sa medzitým prispôsobilo. Jeho ekonomika je teraz na vojnovej úrovni; jeho obranný priemysel prekonáva Západ v produkcii delostreleckých granátov; a jeho armáda si udržiava výhodu v ľudskej sile a strategickej hĺbke. 

Pomoc pri ukončení vojny, nie jej víťazstvo

Takže keďže západní lídri naďalej trvajú na tom, že budú podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako bude potrebné“, otázkou teraz je, aký bude výsledok?

Úplné obnovenie ukrajinského územia silou by si vyžadovalo oveľa viac pomoci, ako aj úrovne eskalácie – prípadne vrátane západných vojsk alebo priameho zapojenia NATO – o ktorej demokratické vlády zrejme nie sú ochotné uvažovať. A to vyvoláva zložitú, ale čoraz potrebnejšiu otázku: Podpora Ukrajiny môže čoskoro znamenať pomoc pri ukončení vojny, nie jej víťazstvo.

Takýto kompromis, ktorý sa dá ľahko zameniť za kapituláciu, je v západných metropolách politickým dynamitom. História však naznačuje opak: V roku 1940 si Fínsko zachovalo svoju suverenitu prostredníctvom bolestivého, ale strategického mieru so Sovietskym zväzom. Kórea, zničená vojnou začiatkom 50. rokov 20. storočia, prijala prímerie a vyhla sa národnému kolapsu. Neboli to morálne víťazstvá, ale boli to prežiteľné výsledky.

Vnútorné napätie a únava Západu

Túto logiku teraz uznáva čoraz viac hlasov vo Washingtone a európskych metropolách. Vedúci predstavitelia Snemovne reprezentantov USA potichu diskutovali o potrebe „plánovať zmrazený konflikt“, zatiaľ čo európski analytici varujú, že rok 2025 môže byť „ doteraz najnebezpečnejším rokom Ukrajiny “ – nie kvôli pokroku Ruska, ale kvôli vnútornému napätiu a únave Západu. 

Treba uznať, že prežitie Ukrajiny môže skôr závisieť od zachovania toho, čo stále kontroluje, než od znovuzískania toho, čo už nedokáže získať späť.

Takýto kompromis by mohol zahŕňať zmrazenie nepriateľských akcií pozdĺž súčasných línií kontroly; medzinárodné bezpečnostné záruky, ktoré síce nedosahujú členstvo v NATO, ale odrádzajú od budúcej agresie; postupný proces rokovaní viazaný na humanitárnu výmenu a ekonomickú normalizáciu; a pomoc pri povojnovej obnove, ktorá je podmienená reformou riadenia a protikorupčnými kritériami.

V konečnom dôsledku nejde o to, či si Ukrajina zaslúži viac pomoci ale o to, či súčasný model podpory môže priniesť udržateľné výsledky. Pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa Washington prehodnocuje svoju úlohu v konflikte. A hoci jeho administratíva signalizovala otvorenosť mierovým rokovaniam, je nepravdepodobné, že by podporila neobmedzenú vojenskú pomoc bez jasného plánu.

To znamená, že západní lídri teraz čelia voľbe: Zostať na ceste, ktorá sľubuje nekonečnú pomoc a vojnu, alebo začať navrhovať mierový proces, ktorý ochráni suverenitu Ukrajiny a zabráni širšej európskej kríze.

Po troch rokoch tejto vojny už možno najúčinnejším spôsobom, ako podporiť Ukrajinu, nie je pomôcť jej bojovať, ale pomôcť jej prestať bojovať bez toho, aby stratila svoju budúcnosť, uzavrel denník POLITICO.

Milí čitatelia,

v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.

Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:

1. Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
2. Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
3. Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.

Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.

Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik