Globálny poriadok, ktorého základom bol mier, sa zrútil. Dvadsiate roky 21. storočia priniesli éru vojen. Ozbrojené konflikty prebiehajú súčasne na viacerých kontinentoch a navzájom sa posilňujú. Nastala doba nebezpečenstva, v ktorej sa vojna stala novou normou, píše Magyar Nemzet.
Medzinárodný poriadok, ktorý vznikol po skončení druhej svetovej vojny – teda svet založený na pravidlách, diplomatickom primáte a princípe nenásilia – sa viditeľne rozpadá. To, čo desaťročia zabezpečovalo relatívnu stabilitu, sa v polovici 20. rokov 21. storočia stalo nefunkčným. Geopolitické centrá moci sa preskupujú, bezpečnostné záruky miznú, medzinárodné právo je čoraz častejšie ignorované a čoraz menej štátov je ochotných riešiť konflikty za rokovacím stolom.
Mier, ktorý sa kedysi považoval za štandard, je dnes len dočasnou a nestabilnou výnimkou. Žijeme v novej ére – v dobe nebezpečenstva, kde konflikty prepukajú jeden za druhým a svet je neistejší ako kedykoľvek predtým od prelomu tisícročí.
V srdci Európy zúri vojna
Rusko-ukrajinská vojna trvá už viac ako tri roky. Hoci pôvodne išlo o územný spor medzi dvoma susednými krajinami, konflikt sa rozrástol do podoby, ktorá určuje strategickú budúcnosť celého západného sveta. V stávke nie je len Ukrajina, ale aj celý európsky bezpečnostný systém, úloha NATO, jednota Západu a budúcnosť zápasu medzi suverenitou a globalizmom.
V prvých mesiacoch vojny poskytol Západ Kyjevu bezprecedentnú vojenskú, finančnú a spravodajskú pomoc, pričom zároveň viedol ekonomickú vojnu proti Moskve. Odvtedy sa však situácia skomplikovala – fronty zamrzli, ukrajinská armáda je vyčerpaná, západná verejnosť unavená a geopolitické dôsledky čoraz vážnejšie.
Magyar Nemzet pravidelne upozorňuje na to, že hoci Brusel urýchľuje integráciu Ukrajiny do EÚ, dôsledky vojny destabilizujú širší európsky región. Opakovane sa upozorňuje, že vynútené členstvo Ukrajiny v EÚ predstavuje riziká pre národnostné menšiny v regióne, vrátane Maďarov v Zakarpatskej oblasti.
Nielen priami aktéri konfliktu, ale aj iné mocnosti vnímajú vojnu ako strategické riziko. Spojené štáty sa snažia zabrániť strate dôveryhodnosti, Čína odvádza pozornosť Západu, zatiaľ čo Rusko sa usiluje o redefiníciu svojej sféry vplyvu.
Konflikt sa tak stal nielen bojom o územie, ale aj o identitu – medzi Východom a Západom, medzi nacionalizmom a imperializmom, medzi suverenitou a globalizmom. A hoci niektorí západní lídri – vrátane bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa – otvorene hovoria o potrebe mierových rokovaní, Brusel si naďalej zachováva logiku vojny.
Magyar Nemzet informoval o príprave summitu, ktorý by mohol smerovať k mierovým rokovaniam. EÚ však naďalej pripravuje nové balíky pomoci pre Ukrajinu a vojnová logika sa čoraz viac zakoreňuje v politickej kultúre kontinentu. Rusko-ukrajinská vojna tak nie je izolovanou udalosťou, ale symptómom novej éry – obdobia pravidelných konfliktov. Ako opakovane zdôrazňuje maďarská vláda, dnes stoja na strane mieru nie tí, ktorí posielajú zbrane, ale tí, ktorí sa usilujú o prímerie a rokovania. Postoj Maďarska je jasný: vojna nemôže byť novou normou v našom regióne.
Blízky východ opäť horí
V skorých ranných hodinách 13. júna 2025 podnikol Izrael rozsiahly letecký úder na území Iránu. Cieľom boli vojenské a jadrové zariadenia. Operácia s kódovým názvom Rising Lion bola izraelskou armádou označená za „presný preventívny úder“ s cieľom narušiť iránsky raketový program a jadrový potenciál.
Na nálete sa podieľalo približne 200 izraelských lietadiel, ktoré zasiahli takmer 100 cieľov. Podľa prvých správ bolo zabitých viacero vysokopostavených veliteľov Revolučných gárd.
Napätie v regióne bolo vysoké už pred útokom, no tento čin riziko eskalácie výrazne zvýšil. Irán pohrozil okamžitou odvetou a jeho ministerstvo zahraničných vecí označilo útok za „legitímnu sebaobranu“. Izrael uviedol civilnú obranu do stavu vysokej pohotovosti, uzavrel letiská a jeho minister obrany vyhlásil, že znefunkčnenie iránskej jadrovej infraštruktúry je kľúčovým národným záujmom.
Niektoré štáty medzinárodného spoločenstva sa snažia situáciu upokojiť, iné v nej vidia politickú príležitosť. Spojené štáty zdôraznili, že sa na útoku nepodieľali, ale sú pripravené brániť svojich spojencov, ak Irán podnikne odvetné kroky. Ruské vedenie útok ostro odsúdilo a Kremeľ vyhlásil, že ohrozuje stabilitu v regióne.
Medzitým nový generálny tajomník NATO Mark Rutte varoval, že konflikt by sa mohol rýchlo zmeniť na regionálnu vojnu, a vyzval na okamžitú deeskaláciu. Irán má v regióne mnohých spojencov aj nepriateľov, čo môže viesť k vytvoreniu dvoch konkurenčných blokov podporujúcich buď Teherán, alebo Tel Aviv.
Taiwan – horúce miesto Ďalekého východu
Vzťahy medzi Čínou a Taiwanom sú v súčasnosti najnapätejšie v dejinách. V júli Taiwan organizuje rozsiahle vojenské cvičenia Han Kuang, ktoré majú simulovať očakávanú čínsku inváziu v roku 2027 – čím vysiela jasný signál, že je pripravený brániť ostrov.
Čína nechce získať Taiwan len vojenskou silou, ale aj prostredníctvom ideologických a právnych argumentov, prezentujúc zjednotenie ako „historickú nevyhnutnosť“. Naopak, taiwanská vláda zdôrazňuje demokratické hodnoty ostrova.
Čína zároveň buduje najväčšiu flotilu na svete, schopnú nasadiť na Taiwan státisíce vojakov. Ostrov je totiž kľúčovým centrom high-tech priemyslu a domovom väčšiny svetovej výroby čipov. Kto ovláda tieto továrne, ovláda komponenty nevyhnutné pre výrobu mobilných telefónov, automobilov aj balistických rakiet.
Afrika – kontinent konfliktov a migrácie
Afrika sa v 20. rokoch 21. storočia stala jedným z najnestabilnejších regiónov sveta. Mnohé krajiny sužujú etnické konflikty, islamistické povstania a zásahy zahraničných mocností. Tieto udalosti síce zostávajú často mimo záujmu svetovej tlače, no majú vážne globálne dôsledky – od masovej migrácie až po obchodovanie so zbraňami a terorizmus.
Región Sahel sa stal strategickým, pretože jeho nestabilita priamo ohrozuje bezpečnosť Európy. Maďarsko v tejto súvislosti spustilo vojenskú misiu v Čade, kde nezávislý maďarský kontingent pomáha miestnej armáde. Cieľom je prispieť k stabilite a zabrániť zvýšenému migračnému tlaku.
Program „Maďarsko pomáha“ podporuje aj rozvoj vodného hospodárstva, vzdelávania a zdravotníctva – z humanitárneho aj strategického hľadiska. Okrem Čadu sa do chaosu prepadajú aj iné štáty. V Sudáne zúri od apríla 2023 občianska vojna medzi armádou a polovojenskými jednotkami. Boje zasiahli najmä oblasti Chartúmu a Dárfúru a vyhnali z domovov státisíce ľudí. Konflikt viedol k hlbokej humanitárnej kríze, pričom reakcia medzinárodného spoločenstva zostáva minimálna.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.