Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Pacienti, pozor! Za tieto poplatky od vás lekár nemusí mať právo pýtať peniaze
Súťaž o primitíva hnutia je v plnom prúde...
Zrazu je všetko zlé?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ultimátum Berlína rozdeľuje Európu! Fico hrozí vetom, Lovaš varuje pred koncom EÚ
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
10. 11. 2026
pred 1 hod
pred 1 hod
pred 3 hod
"Radostnú zvesť" šíri portál bruselského diania. Nie náhodou: rozkaz znel jasne: Ukrajina má protekčne zrýchleným procesom vstúpiť do Európskej únie už v roku 2029. A to treba nejako odôvodniť.
Index rodovej rovnosti na Ukrajine (GEI) teda ukázal, že za rok 2023 by spomedzi 28 krajín dosiahla peknú 20. priečku. Za sebou by nechala 8 tradičných krajín ako Chorvátsko, Slovensko, Grécko, Českú republiku a Maďarsko. Na chvoste rebríčka by bolo enfant terrible Rumunsko.
Riaditeľku Ukrajinského ženského fondu Olesiu Bodnarovú znepokojuje "pokračujúca rodová segregácia vo vzdelávaní. Ukrajinky si v ňom totiž naďalej volia hlavne „tradične ženské odbory“, ako sú zdravotníctvo, pedagogika a sociálne služby. Muži zas dominujú v technických odboroch."
Ukrajina i Slovensko najvýraznejšie zaostávajú za EÚ v oblasti moci, ktorá odráža nedostatočné zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách a pri ich vplyve na politické, ekonomické a sociálne otázky. Naopak v politickej sfére si oba štáty v minulosti už zvolili do čela vlády ženy – Ivetu Radičovú a Juliu Tymošenkovú. Na svoje prvé premiérky pritom dodnes čakajú napríklad Holandsko, Česko či Španielsko.
"Dôležitým míľnikom pre Ukrajinu bol rok 2005 a Oranžová revolúcia," pripomína riaditeľka. Podľa iných to bol štátny prevrat, spôsobený práve sporom o smerovanie krajiny do EÚ a NATO. "Ukrajina si vtedy vybudovala právny a administratívny rámec pre rodovú rovnosť," pokračuje expertka.
V zlomovom roku 2017 sa zas rodová politika dostala pod gesciu vicepremiéra pre európsku a euroatlantickú integráciu a vznikla i pozícia vládneho splnomocnenca pre rodovú rovnosť. Podľa Olesie Bodnarovej je silnou stránkou ukrajinského prístupu úzka spolupráca štátnych inštitúcií a občianskej spoločnosti. „Organizácie za práva žien zohrávajú aktívnu úlohu pri formovaní národných politík a legislatívy, čím zabezpečujú, že rodová agenda vychádza z reálnych skúseností a odbornosti zdola,“ vysvetľuje.
"V júni 2022, teda 4 mesiace po rozpútaní ruskej invázii, Ukrajina ratifikovala aj Istanbulský dohovor. Prijatie tohto dokumentu, ktorý sa zameriava na predchádzanie násiliu na ženách a poskytol silný impulz pre rozvoj ďalšej legislatívy," šokuje riaditeľka fondu a zaklincuje: "Naopak, Slovensko dohovor doteraz neprijalo, čo obmedzuje jeho schopnosť komplexne riešiť rodovo podmienené násilie." Konečne vieme, prečo prezident Zelenský v tom čase nemal kapacity riešiť mierové rokovania s Ruskou federáciou ani prekuknúť pascu britského expremiéra Johnsona. Mal plné ruky schvaľovania Istanbulského dohovoru, aby ochránil Ukrajinky pred násilím ...
Podľa Bodnarovej "Ukrajina celé generácie nasledovala rodinný model typický pre krajiny východného bloku: ženy sa odmlada starali o deti a domácnosť a hlavným živiteľom rodiny bol muž." Vojnový reportér Tomáš Forró však podľa portálu opisuje, že mnohé Ukrajinky vojna doviedla k zásadnej zmene mentality. Tému rozoberal aj s viacerými psychológmi, ktorí pracujú s vojnovými utečencami.
Spomína, že mnohé staršie Ukrajinky boli celý život naviazané na svojho manžela. Odchod životného partnera na vojnu, alebo ženin útek do iného štátu, priniesol novú perspektívu. „[…] v prípade zrelých žien, ktoré prežili v monogamnom vzťahu roky alebo desiatky rokov, dochádza až k akémusi osvieteniu – opätovnému uvedomeniu a prijatiu vlastného ja. Platí to najmä o ženách, ktoré sa po prvýkrát v živote postavili na vlastné nohy a získali v novom prostredí finančnú nezávislosť. Pochopili, že sú schopné uživiť seba aj svoje deti vlastnými rukami a rozumom,“ píše Forró.
Quo vadis, netradičná Ukrajina?
Podľa neho sa tým „začína rúcať mentalita sovietskeho rodinného systému“ a „cesta späť už nebude možná“. "Aké dôsledky to bude mať pre ukrajinskú spoločnosť, ukáže budúcnosť," habká probruselský portál.
O skutočných problémoch, ktoré dnes púšťajú žilou Ukrajine a jej obyvateľom a hrozia potopiť aj EÚ, píšu íní.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
