„Náš politický systém skorodoval. Koróziu vidím vo fungovaní politických strán,“ varuje na svojom blogu štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák (zvolený za Hlas-SD). Chce napraviť negatívne dopady jedného volebného obvodu na činnosť politických strán a zastaviť deformovanie politického systému.
Po výraznej decentralizácii sa naše mestá a obce, ale aj na novovytvorené vyššie územné celky postupne presunula nielen moc a zodpovednosť, ale aj občianska participácia a kontrola. „Zo samospráv sa postupne stali miništáty s výraznými právomocami: sú najväčšími zriaďovateľmi škôl a školských zariadení, ale aj zariadení sociálnych služieb. Postupne sa odstrihli od závislosti od vládnych koalícií na svojom financovaní,“ pripomína dlhoročný predseda ZMOS.
Viac samosprávnych miništátov - parlament naopak
Napriek výraznej decentralizácii samosprávy, v činnosti politických strán nastal opak – jediný volebný obvod pre voľby do parlamentu. V roku 1998 ho zaviedla vláda premiéra Vladimíra Mečiara. Odvtedy ho kritizuje každá strana a vláda, sľubuje nápravu – ale žiadna ho nezmenila. Vláda Igora Matoviča ho nedávno dokonca zabetónovala v Ústave Slovenskej republiky. „To, že takmer celá jeho vláda avizovala pred voľbami presný opak tiež dokazuje, že aj v tomto zneužili a oklamali voličov.“
Doba nezávislých
Na vybratých voľbách Kaliňák ukazuje ako sa „politické značky vytesnili z komunálneho politického trhu“:
rok | voľby | účasť | zvolení nezávislí | |
|
|
| starostovia | poslanci |
1990 | 1. komunálne | 63,75% | 454 | 1706 |
1994 | 2. komunálne | 52,40% | 800 | 2664 |
2010 | po decentralizácii | 49,69% | 979 | 4764 |
2018 |
| 48,67% | 1234 | 7301 |
„Postupný nárast nezávislých komunálnych lídrov uberá mandáty straníckym kandidátom. Podporujú lídrov medzi ktorými rastie počet tých, ktorým je výhodnejšie nespájať svoje meno so stranou," vysvetľuje Kaliňák.
Skorodované strany bez lídrov a štruktúr
"Mnohé strany si zvykali na to, že nepotrebujú svoje štruktúry. Ako si potom chcú budovať a formovať lídrov?“ pýta sa znechutene Kaliňák apelujúc: „Kontakt s regiónmi je však aj o formovaní čerstvých tém a novej agende. Mnohé strany to nepotrebujú, alebo nechcú? Pred 5 rokmi v prieskume agentúry AKO len 15, 5 % respondentov konštatovalo, že volili kandidátov, ktorých niekedy osobne stretli,“ dokazuje Kaliňák koróziu strán prieskumami.
Hlas ľudu
V novšom februárovom až 67 % respondentov potvrdilo, že chcú zmenu, ktorá zvýši podiel poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z regiónov Slovenska. "Nebudem polemizovať, či chcú viac volebných obvodov, alebo či nemali namysli väčšinový volebný systém. Zhodneme sa na tom, že chcú nahradiť jeden volebný obvod. A pripomínam, že sú to voliči všetkých parlamentných strán,“ analyzuje. „Záver? Vo voľbách dávame dôveru prijímať zákony a schvaľovať rozpočet tomu koho nepoznáme. Som presvedčený, že každý z nás si vie vybrať. V regáloch si vyberáme tvora, ktorý nám najviac vyhovuje. Porovnávame paušály mobilných operátorov. Som si istý, že aj politikov by sme si dokázali vybrať“, verí tajomník.
Partaje ako exkluzívny bratislavský klub
Nespochybňuje politické strany. V zastupiteľskej demokracii majú nezastupiteľné miesto, „ale potrebujeme lepšie strany“, apeluje Kaliňák. Nepotrebujeme partaje, ktoré vykazujú známky exkluzívneho klubu.“ Dokumentuje to stranou, ktorá v roku 2012 získala 11 mandátov, z toho 8 poslancov z Bratislavy a zvyšní traja zo susedných chotárov (Stupava, Viničné a Slovenský Grob). Bratislavský kraj, veľkosťou až 6. z ôsmich, má vždy neprimerane veľké zastúpenie v národnej rade. V jednom volebnom období pôsobilo v parlamente až 71 poslancov z tohto kraja.
Poslancom za 400 hlasov
To nie je posledná absurdnosť. „Takmer 80 % voličov využíva až 3 zo 4 preferenčných krúžkov. Funkčný systém predsa nemôže dovoliť, aby súčasťou takmer každého volebného obdobia boli strany na jedno použitie: ZRS, SOP, KSS, ANO, SIEŤ,“ menuje Kaliňák ďalšie zlyhania volebného systému: „Vo voľbách 2020 aj 2023 kandidovalo po 25 subjektov. Aj také, ktoré nedokázali vytvoriť plnohodnotnú, 150-mennú kandidátnu listinu. Ponúkali 11, 13, 17, 25 či 27 kandidátov. Ale, čo sú to za strany, ktoré cez sociálne siete verbujú ľudí do okrskových volebných komisií? Mimochodom, zložiť 17 000 EUR kauciu a obsadiť viac ako 6 000 volebných okrskov znamená vytiahnuť zo štátu viac ako 373 000 EUR,“ rozhorčene kalkuluje.
Riešenie podľa tajomníka Kaliňáka
„Náš politický systém potrebuje nové parametre. Také, ktoré budú voči ľuďom seriózne a voči regiónom zodpovedné. Ich súčasťou musia byť zmeny aj vo vzťahu k fungovaniu politických strán. Tak smerom navonok, ako aj do ich vnútorného života. Nebude to ľahké ani jednoduché. Cez zmenu volebných obvodov a úpravami legislatívy týkajúcej sa strán a ich financovania dokážeme opraviť politický systém,“ navrhuje dvojka ministerstva vnútra a varuje: „Ten, kto to odmieta, iba dokazuje strach z ľudí a obavu z toho, že by sa moc vrátila k ľuďom do regiónov.“
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik