Magda Vášáryová – kedysi obdivovaná filmová hviezda, neskôr diplomatka a politička, dnes už len unavená komentátorka spoločenského diania – sa opäť predviedla. V secesnej vile Löw Beer v Brne pred mladým publikom spustila ďalšiu zo svojich pamätných „spomienkových jazd“, kde opäť miešala pocity krivdy, kritiku súčasnosti a nostalgické predstavy o vlastnej dôležitosti. Ako je u nej zvykom, nechýbali ani osobné útoky, ironické poznámky a vyjadrenia, ktoré neraz pôsobili skôr ako pokus zaujať za každú cenu než rozvážna analýza reality.
Zdá sa, že pani Vášáryová už sama nevie, čo všetko v minulosti povedala a čo by chcela ešte dodať. Občas pôsobí, akoby sa zamotala vo vlastných výčitkách, ideáloch a osobných neúspechoch, ktoré stále nedokáže stráviť – od prehratých volieb až po to, že sa nestala prezidentkou. A hoci si zrejme myslí, že je stále morálnym kompasom národa, jej výstupy čoraz častejšie vyvolávajú otázku: neprišiel už čas dopriať si oddych a nechať prehovoriť novú generáciu?
Ak chce pani Vášáryová naďalej rozdávať rady a hodnotiť iných, možno by nezaškodilo najskôr sa pozrieť do zrkadla – a možno si konečne priznať, že časy sa zmenili a nie každý, kto nesúhlasí, je „prázdny oblek“ alebo neschopný. Niekedy je totiž najväčším rebelstvom vedieť, kedy skončiť.
Herečka známa z kultových filmov ako Postřižiny či Marketa Lazarová si pamätá časy, keď si muži jej fotografie lepili na skrinky a ženy sa v nej videli. Dnes má povesť osobnosti, ktorá svojimi slovami rozdeľuje spoločnosť. „Všetci psychopati mi písali, alebo ma niekde čakali, dokonca s kyticou z cintorína,“ spomína na slávu, ktorá so sebou prinášala aj temné momenty. Policajnú ochranu mala už počas socializmu, píše Plus 7 dní.
Preto sa celý život vyhýbala barom, tanečným a dokonca aj rande. „Ja som taký chudáčik,“ poznamenala s humorom. Nepríjemné incidenty vraj zažíva dodnes – aj keď ju na ulici náhodný muž varoval: „Zabijem ťa.“
Ako veľvyslankyňa vo Viedni zažila Vášáryová mnoho – ale tvrdí, že o väčšine vecí nemôže nikdy hovoriť. „Najhoršie bolo vysvetľovať v zahraničí vyjadrenia prezidentov, s ktorými som nesúhlasila. Naučila som sa vetu: Môj prezident si myslí, že...“
Spomína si na incident s Rudolfom Schusterom, ktorému písala dôležitý prejav v angličtine. Po dvoch stranách improvizoval – a diplomatická nočná mora bola na svete.
Najväčšie sklamanie? Neúspech v prezidentských voľbách v roku 1999. „Muži ma počúvali, ženy kričali: Choď domov, deti ti plačú. Ženy nie sú solidárne jedna s druhou,“ hodnotí situáciu. O druhom pokuse – kandidatúre na primátorku Bratislavy – hovorí ako o prehre, ktorá mesto stála rozvoj: „Pozemky pokradli, nedá sa tam už nič robiť.“
Na adresu bývalej prezidentky Čaputovej má rešpekt, ale osobný vzťah nebuduje: „Je chladná, budhistka, veľmi uzavretá.“ Jej dcéry vraj trpia následkami ochranky a verejnej pozornosti. Aj preto Vášáryová tvrdí, že funkcia prezidenta nie je len o osobe samotnej, ale aj o jej rodine.
A súčasný prezident? „Stačilo, aby mal jamky v lícach,“ poznamenala sarkasticky. „Nepovedala som jeho meno, len mu hovorím prázdny oblek v prezidentskom paláci.“
Magda Vášáryová tvrdí, že dnes ju vychovávajú vlastné dcéry. „Hanbia sa za mňa. Hovoria mi: Mami, prestaň. Ale ja som rebel. Keď sa mi zachce, začnem tancovať uprostred davu.“
A hoci ju funkcia prezidentky obišla, myslí si, že Slovensko by s ňou v čele vyzeralo inak: „Ale keby bolo keby, nemám rada. Na to zabudnime.“
Pokora? Tá zrejme ostala stáť niekde za rohom a márne čaká, kedy ju pani Vášáryová konečne pustí k slovu. Lebo keď sa niekto už nepočúva a hovorí viac o sebe než o krajine, ktorú vraj chcel viesť, potom to nie je rebelantstvo – to je len ďalšia kapitola v príbehu, kde je hlavnou postavou vždy len ona. (pozn. redakcie)
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik