Americký prezident Donald Trump je podľa politológa profesora Oskara Krejčího naklonený tomu, aby vojna na Ukrajine skončila aj za cenu, že Rusku pripadnú okupované územia. V rozhovore pre XTV uviedol, že Európa si nechce uvedomiť, že je dlhodobo už iba lokálna veľmoc a Ameriku oveľa viac zaujímajú iné globálne záležitosti, ako dianie v EÚ a na Ukrajine. Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi zďaleka presahujú konflikt na Ukrajine. Krejčí zároveň varuje, že ruská armáda je v rámci ukrajinského konfliktu nezastaviteľná, informujú české Parlamentní Listy.

Americký prezident Donald Trump oznámil okamžité začatie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré by mali viesť k prímeriu a ukončeniu vojny. Informoval o tom po viac ako dvojhodinovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. 

Informácie sú príliš kusé

Profesor Oskar Krejčí, odborník na geopolitiku a bezpečnostnú politiku, upozornil, že verejnosť vie len zlomok toho, čo sa medzi prezidentmi skutočne odohralo.

"Máme veľmi málo informácií. Rozhovor medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom trval dve hodiny. Potom obaja prezidenti predniesli nejaké stanovisko. Niečo oznámili poradcom. Takže vieme, že Putin zablahoželal Trumpovi k jedenástemu vnúčaťu a zaželal jeho dcére pevné zdravie po pôrode. Ďalej vieme, že sa dohodli na memorande – a ďalej už nevieme nič. Keď to chceme interpretovať, mali by sme začať od kontextu. A ten je natoľko paradoxný, že nám neumožňuje dôjsť k jednému záveru,“ uviedol v XTV .

Podľa Krejčího je zvláštne, že sa Spojené štáty v tejto situácii stavajú do úlohy mierotvorcu. "Paradoxom je, že mier sprostredkovávajú Spojené štáty, ktoré sú samy účastníkom konfliktu. Trump hovorí, že je to Bidenova vojna, ale márna sláva - dodávky zbraní zo Spojených štátov pokračujú a hlavne pokračuje aj tok spravodajských informácií vrátane navádzania striel. Bez GPS by ukrajinská armáda nevydržala," vysvetľuje, prečo je postavenie Američanov samo o sobe paradoxné.

Samotná dĺžka rozhovoru medzi Trumpom a Putinom vraj napovedá, že išlo o viac než len formálny kontakt – skôr o pokus naladiť sa na priateľskejší tón a otvoriť cestu k ďalšiemu jednaniu.

„Trump počas rozhovoru hovoril Putinovi: ‚Vladimír, môžeš mi kedykoľvek zavolať, zdvihnem telefón.' To znamená, ak je to pravda, je tu cítiť, že tie informácie z Moskvy pre Trumpa boli v niečom nové.

Krajčí dodáva: "Dohoda o tom, že Rusko pripraví nejaké memorandum, v ktorom budú obsiahnuté konkrétne predstavy o tom, aké sú podmienky Ruska pre mierovú dohodu, tak to svedčí o tom, že mnoho tých informácií, ktoré zazneli z Kremľa, boli pre Biely dom nové. Snažím sa interpretovať tie kusé informácie."

Kľúčová otázka: Je Ukrajina pripravená na územné ústupky?

Krejčí upozorňuje, že celý mierový proces sa teraz láme na jednom zásadnom bode – ochote Ukrajiny pristúpiť na teritoriálny kompromis. Podľa neho je práve to hlavnou prekážkou akéhokoľvek diplomatického posunu.

"Situácia sa láme v podstate na jedinej otázke. Podstatné je, či Ukrajina je pripravená k územným ústupkom. Hrá sa o to. To je základný problém. Základný problém je teritoriálny. Nové oblasti, ktoré boli pričlenené k Rusku na základe tejto intervencie, tie Rusko len tak nedá. Tie sú obsadené vojenskom."

"Inak to nejde, pretože postup ruskej armády je nezastaviteľný. A ak dnes strácajú štyri oblasti, tak keď budú Rusi pokračovať, tak ich Ukrajina stratí šesť alebo sedem. Takže môžu stratiť ešte Charkovskú oblasť a nakoniec aj Odesu. Ruská armáda sa zastaviť nedá," upozorňuje Krejčí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa jeho slov nie je vo vyjednávaniach skutočne silným hráčom. Kľúčové prostriedky, na ktorých stojí jeho obrana aj postoj, prichádzajú zo Západu. „Trump má pravdu, že Zelenskyj síce zaujíma tvrdé stanovisko, ale nemá karty v rukách, pretože všetky karty, ktoré má, mu dodávajú zo Západu,“ pripomína politológ.

Nezastaviteľnosť ruskej armády platí len pre Ukrajinu

V reakcii na svoj predchádzajúci výrok o nezastaviteľnom postupe ruskej armády Oskar Krejčí zdôraznil, že sa jeho slová vzťahujú výhradne k ukrajinskému bojisku. Odmieta akékoľvek špekulácie o širšej ruskej agresii voči Európe. "Povedal som to divoko. Myslím to tak, že ruská armáda sa nedá zastaviť v rámci tej vojny na Ukrajine. Reči o tom, že sa ruská armáda chystá prepadnúť strednú a západnú Európu, to znamená napadnúť Európsku úniu a NATO, to sú samozrejme úplné nezmysly," vysvetľuje Krejčí.

"Keď by Rusi chceli obsadiť strednú a východnú Európu, tak si akurát prirobia problémy. Na čo by to robili? Budú mať obrovské problémy, či pričlenia tie štyri súčasné oblasti, ktoré získali," hovorí politológ.

Deformovaný informačný priestor a americké ekonomické záujmy

Oskar Krejčí zároveň kritizuje spôsob, akým je o celej téme informované v českom verejnom priestore, a poukazuje na rozdiely medzi americkým a európskym prístupom k ukrajinskej kríze.

"Náš informačný priestor, myslím v Česku, je veľmi deformovaný. Ten záujem Spojených štátov o tú dohodu okolo Ukrajiny má aj konkrétnejšie podoby, než sa zdá. Podľa môjho názoru ten postoj Ameriky je odlišný od Západu európskeho z dvoch základných dôvodov."

V snahe USA o diplomatické riešenie hrá veľkú úlohu ekonomika. Spojené štáty podľa neho nekonajú len z bezpečnostných dôvodov, ale aj kvôli vnútornému tlaku a snahe oživiť hospodárstvo.

"Po prvé - Amerika má veľké vnútorné problémy, ktoré sú pretavované, a potrebuje oživiť ekonomiku. Takže si vymýšľa také veci, ako je dohoda s Ukrajinou o nerastných surovinách - to je vyložene koloniálna zmluva. To človeka až zamrazí, čo je možné v 21. storočí. Dohodli sa s novým sýrskym vodcom o ukončení sankcí, a v pozadí je napríklad to, že Američania už od bojov proti Islamskému štátu okupujú v Sýrii ropné polia. Toto všetko motivuje Trumpa hľadať skôr ekonomické otázky v zahraničnej politike než tie vojensko-politické,“ myslí si Krejčí.

Spojené štáty mieria za Ukrajinu - k Blízkemu východu a Pacifiku

Krejčí pripomína, že vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi zďaleka presahujú konflikt na Ukrajine. Kľúčom k ich strategickému uvažovaniu sú podľa neho iné regióny.

"Rusko-americké vzťahy majú veľký presah za ukrajinský konflikt. Američania potrebujú uvoľniť si ruky na Ukrajine, aby pre seba mohli výhodne riešiť otázky Blízkeho východu. Možno ešte dôležitejšie je uvoľniť si ruky pre riešenie otázok okolo Pacifiku. Čína je pre Ameriku podstatne dôležitejší partner, alebo protivník, alebo spojenec - v porovnaní s tým, čo sa deje v Európe. Európa toto nevníma. Tá už je dlhodobo iba lokálna veľmoc,“ upozorňuje expert na geopolitiku.

Ťažisko svetovej ekonomiky i politiky sa nezadržateľne presúva do Ázie. Európa túto zmenu ale odmieta prijať, hoci ekonomické dáta sú neúprosné.

"Ekonomické analýzy, ktoré máme k dispozícii, nám hovoria až divoké veci - že v roku 2030 sa 58 % svetového hrubého domáceho produktu bude produkovať v Ázii a v Európe 15 %. To sú dramatické rozdiely. Európa si musí zvyknúť na to, že stráca svoje privilegované postavenie vo svetovom politickom systéme. A tí chlapi a dievčatá, ktorí Európsku úniu riadia, to odmietajú prijať. Neuvedomujú si, že pre Američanov, ktorí robia globálnu politiku, tie ukrajinské problémy sú v relatívne druhom rade,“ hovorí Oskar Krejčí.

Telefonát medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom zhodnotil Krejčí ako krok vpred a domnieva sa, že Trump je pripravený ukončiť vojnu aj za cenu územných strát Ukrajiny.

"Telefonát Trumpa a Putina hodnotím ako krok dopredu a domnievam sa, že Trump je zmierený s tým alebo považuje za nutné, aby vojna na Ukrajine skončila aj za cenu, že Rusku pripadnú okupované územia. Som o tom presvedčený. Trump už to povedal natvrdo, že uznajú pripojenie Krymu k Rusku. A rešpekt voči tým obsadeným novým územiam tam je. Nebude to síce možno oficiálne uznané, ale to vedomie, že to inak nejde, u Američanov cítim,“ uzatvára Oskar Krejčí.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik