Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
KAUZA ZMENIEK MARKÍZY OPÄŤ OŽÍVA! Agh, odsúdený na 13 rokov, žiada obnovu procesu
Hrozí na Ukrajine ľudové povstanie? Korupcia, násilné odvody a nespokojnosť s vládou vyvolávajú otázky o budúcnosti Zelenského a možnom prevrate.
K Zemi sa približujú štyri asteroidy. Astronómovia sledujú ich veľkosť, rýchlosť a trajektórie. Hrozí našej planéte nebezpečenstvo?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Ako dlho dokáže Ukrajina pokračovať vo vojne?
Bývalý novinár Peter Tóth sa vo svojom komentári vracia k prípadu Davida Lindtnera, ale aj k novele zákona o kajúcnikoch, ktorý Ústavný súd vrátil do NR SR.
Kaviareň je opäť na práškoch...
Prvoplánovo o prvoplánovom programe PS.
6. 11. 2026
Neviem, čím to je, ale pri jej zakukaní ožívajú spomienky a ja sa vraciam pod rodnú strechu. Vraciam sa na miesto, kde si lastovičky stavali hniezda a kde ľudia nažívali v láske. Kde každý s každým bol rodina a slovo nenávisť tu nepoznali.
Dievčatko s vrkôčikmi stojí v záhrade, počuje kukať kukučku a pýta sa: „Kukučka, koľko rokov mi dáš, keď pôjdem na sobáš?“
Tak som ju v duchu prosila, aby mi zakukala. Aby som sa vydala, aby som starou dievkou neostala.
Ani neviem, koľko mi vtedy vykukala, ale, chvalabohu, vydala som sa. Bože, ako dávno to bolo, a ja si to stále pamätám. Ešte viem aj to miesto, kde som stála. Pri našej zrubovej studni s hákom a vedrom, do ktorého sa voda načierala. Pod rodnou strechou ožívajú moji drahí rodičia, náš Janko, naši susedia, stryná horňá so strýcom.
Ale vidím aj tých, čo bývali vo dvore za nami: najlepšia stryná Kačura, stryná Hroziena a stryná Javorka, vždy vážna a mne sa zdali aj prísna. Všetko naši susedia, všetci chodili na studňu pod našimi oknami. Boli nám ako rodina. Všetky boli stryné, aj keď skutočnú strynú som mala len jednu. Na dolniakoch, kam sa v štyridsiatom siedmom za lepším životom odsťahovali. Strynú horňú astrynú Kačuru som mala najradšej. Pomerkuvali nás, keď naši dlho robili na poli. Stryná Hroziena bývali v jednej izbietke, v jednom kútiku mali sporák, i druhom kanapu, na ktorej spávali. Pri okienku stolík, lavicu a na poličke rádio a pekné šálky, ktoré si z Čiech priniesli. V kúte za dverami mali na lavičke kýbeľ s vodou. Aj keď som nebola smädná, načrela som si do jednej zo šálok, lebo my sme také pekné doma nemali. Každý týždeň im náš Janko vypĺňal športku. Verili, chúďatko, že vyhrajú. Zakaždým mu sľubovali: „Jano môj, keď vyhrám prvú cenu, hneď ti dám sto korún.“ Darmo sa Janko tešil, nikdy nevyhrali. Boli dobrá, niekedy nám dali aj tuhý cukrík alebo medovú včielku. Trošku si pamätám aj na strýca. Rád žartovali, preto sme ich volali strýco srandovný. Prišli z Čiech, tam boli na robotách, ostal tam syn Zdenko a dcéra Paulína, tá sa tam aj vydala. Keď prišiel Zdenko na Vianoce k mame, stavali sme spolu snehové bunkre pod našimi oknami. Občas naňho myslím, od decka som ho nevidela. Pýtala som sa na neho, vraj sa mu v Prahe dobre vodilo. Slováci sa vo svete nestratia. Rada by som ho, pekného chlapca od susedov, ešte aspoň raz videla.
Nie, už ho nebudem vidieť. Pri poslednej návšteve rodnej dediny som sa dozvedela, že pekný Zdenko, môj kamarát z bunkra, už zomrel.
Dnes počujem v záhrade kukať kukučku a som doma. Prečo?
„Prečo?“ pýtam sa, ale neodpovedám. Iba slzu spomienok zotieram z oka.
Nedávno som ju počula kukať na cintoríne. Kukala a ja som opäť myslela na domov. Na jazyk sa mi tisli slová: „Kukučka, koľko rokov mi dáš, keď... nedopovedala som, zahnala som preč tie slová aj myšlienku.
Ako stebla trávy sa človek chytá spomienok. Prečo?
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
