Prieskum agentúry NMS odhalil absurdný paradox: práve voliči Progresívneho Slovenska – strany, ktorá sa roky pasuje za baštu racionality, vedy a boja proti dezinformáciám – sa vo veľkej miere stavajú do pozície konšpirátorov. Podľa údajov až 64,9 % z nich buď silno, alebo mierne pochybuje o tom, že atentát na premiéra Roberta Fica sa vôbec stal. Áno, čítate správne – nie že bol zle vyšetrený, nie že boli pochybnosti o okolnostiach. Ale že sa vôbec stal.
Prieskum agentúry NMS pre dezinformačný denník SME priniesol šokujúci údaj: viac než tretina opýtaných ľudí (z toho 64,9% voličov PS) má pochybnosti o tom, či sa atentát na predsedu vlády Roberta Fica vôbec stal. A to, prosím, nie je polemika o vyšetrovaní, o zlyhaní ochranky, či o (ne)dostatočnej komunikácii vlády. Ide o samotné spochybnenie reality – streľby, zásahu, rekonvalescencie, operácií.
A teraz otázka: Kto je vlastne konšpirátor?
Je to nezávislé médium, alebo "rešpektovaný" denník, ktorý seriózne prezentuje prieskum založený na otázke, či premiér naozaj čelil pokusu o vraždu?
Denník SME už roky patrí medzi hlavných nositeľov boja proti konšpiráciám, hoaxom, dezinformáciám. Rád a často pranieruje tzv. alternatívne médiá, ktoré „zavádzajú verejnosť“, „zneužívajú emócie“ a „šíria nedôveru voči štátu“.
No v tomto prípade je to práve SME, ktoré legitimizuje konšpiračný naratív, že atentát možno nebol atentátom. A robí to cez titulky, cez výber respondentov, cez spôsob kladenia otázok a napokon cez ich interpretáciu.
Aby bol paradox úplný, pripomeňme si, kto vlastne stojí za denníkom SME
Jeho spolumajiteľom je Alexej Fulmek, zároveň zakladateľ a hlavná tvár projektu Konšpirátori.sk – iniciatívy, ktorá roky zostavuje čierne zoznamy webov údajne šíriacich bludy, hoaxy a dezinformácie.
V skutočnosti tak dnes práve pod taktovkou človeka, ktorý sa sám korunoval za arbitra pravdy, denník SME šíri dáta, ktoré by – keby sa objavili inde – zrejme rovno diskvalifikovali celý web zo „seriózneho priestoru“.
Takže zatiaľ čo Fulmekova platforma rozhoduje, kto patrí do mediálneho podsvetia, jeho vlastné médium bez zaváhania legitimizuje názor, že premiér možno nikdy nebol postrelený. Kto je teda vlastne konšpirátor? Obskúrny bloger so siedmimi čitateľmi, alebo majiteľ veľkého mediálneho domu, ktorý otvára brány relativizmu priamo na titulke?
Namiesto reflexie – recyklovanie dezinformácií
Mnohí si pamätajú, ako v čase úmrtia generála Lučanského predstavitelia dnešnej vlády (vtedy v opozícii) spochybňovali oficiálne závery vyšetrovateľov, lekárov, justičnej stráže. Médiá ako SME ich vtedy právom obviňovali z konšpirátorského populizmu.
Teraz je situácia obrátená.
Na premiéra je spáchaný atentát, ale médiá, ktoré inokedy požadujú „zodpovednosť, overené zdroje a fakty“, dávajú priestor verejnej pochybnosti o samotnej existencii udalosti.
A to nielen cez prieskum, ale aj cez následnú „interpretáciu“, ktorá z verejného bludu robí serióznu tému.
Kde sa berie táto pochybnosť?
Priznávame, že časti za to môže aj zlyhanie štátu ako napríklad chaotická komunikácia v prvých dňoch, ale ani to neoprávňuje samozvané renomované médiá k tomu, aby sa z nich stali megafóny pre davové predstavy, ktoré by ešte pred pár rokmi bez váhania označili za nebezpečné bludy.
Konšpirácie podľa zadania?
Ak je výsledkom prieskumu „národná neistota“, ktorá paradoxne najviac rezonuje u vysokoškolsky vzdelaných voličov PS, tak to ukazuje zlyhanie všetkých strán: inštitúcií, politikov aj médií. Ale najmä tých médií, ktoré si nálepku “konšpirátor” prispôsobujú podľa toho, kto momentálne spochybňuje ich svetonázor.
Záver: Dvojitý meter a strata autority
Denník SME nám dlhodobo vysvetľuje, že konšpirátori sú tí druhí – tí alternatívni, radikálni, z periférie informačného spektra.
Lenže v momente, keď sa seriózne médiá rozhodnú narábať s „pochybnosťou o atentáte“ ako s relevantnou odpoveďou v prieskume verejnej mienky, prestávajú byť hráčmi na strane racionality a stávajú sa jej podkopávateľmi.
Ak sme ešte včera vedeli, kto je kto, dnes sa karta obrátila.
A tak sa pýtame ešte raz:
Kto je tu vlastne konšpirátor? SME, alebo tí, ktorých tak rado označuje?
Lebo v tomto prípade je to, žiaľ, jednoznačne denník SME.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorený pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik