Sú považované za jednu z najnebezpečnejších a terč nerozlišujúcich zbraní na svete. Napriek tomu päť európskych krajín odmietlo medzinárodnú zmluvu o používaní nášľapných mín s odvolaním sa na rastúcu hrozbu zo strany Moskvy. Iniciatíva Lady Diany tak vychádza navnivoč.

Fínsko, Poľsko, Lotyšsko, Estónsko a Litva – ktoré všetky hraničia s Ruskom – podnikli kroky na odstúpenie od Ottawskej zmluvy, dohody, ktorá zakazuje používanie protipechotných mín, ktoré sú určené na zabitie alebo zmrzačenie v prípade šliapnutia po nich.

Tento vývoj znepokojil aktivistov, ktorí vnímajú opätovné zavedenie zbraní – ktoré zabili alebo znetvorili desaťtisíce civilistov na celom svete a môžu kontaminovať oblasť ešte desaťročia po skončení konfliktu – ako znepokojujúci krok späť, informuje CNN.

V reakcii na rozhodnutie Fínska odstúpiť od dohody varovala mimovládna organizácia pre ľudské práva Amnesty International, že severský štát ohrozuje životy civilistov, a označila to za „znepokojivý krok späť“.

Toto rozhodnutie „je v rozpore s desaťročiami pokroku v eliminácii výroby, transferu a používania inherentne nerozlišujúcich zbraní,“ varovala mimovládna organizácia.

Začiatkom tohto roka mal pakt 165 členských štátov. Veľmoci vrátane Ruska, Číny, Indie, Pakistanu a Spojených štátov ho však nikdy nepodpísali.

Poľsko a tri pobaltské štáty v spoločnom vyhlásení v marci oznámili stiahnutie zbraní a argumentovali za prehodnotenie toho, ktoré zbrane sú – a ktoré nie – prijateľné vzhľadom na ruskú agresiu.

Krajiny uviedli, že musia poskytnúť svojim ozbrojeným silám väčšiu „flexibilitu a slobodu výberu“, aby im pomohli posilniť obranu východného krídla NATO.

Nasledujúci mesiac, v apríli, sa Lotyšsko stalo prvou krajinou, ktorá formálne odstúpila od zmluvy po tom, čo jeho parlament návrh dôrazne podporil, čo znamenalo, že po šesťmesačnej lehote bude môcť Riga opäť začať zhromažďovať nášľapné míny.

V tom istom mesiaci Fínsko tiež odhalilo plány na pripojenie sa k Lotyšsku. Fínsky premiér Petteri Orpo pri vysvetľovaní svojho rozhodnutia novinárom povedal, že Rusko predstavuje dlhodobé nebezpečenstvo pre celú Európu. „Odstúpenie od Ottawského dohovoru nám dá možnosť všestrannejšie sa pripraviť na zmeny v bezpečnostnom prostredí,“ povedal.

Na Ukrajine rozsiahle ruské mínové polia umiestnené pozdĺž južných frontových línií Ukrajiny výrazne spomalili letnú protiofenzívu, ktorú Ukrajina spustila v roku 2023. Organizácia Spojených národov považuje Ukrajinu za najviac zamínovanú krajinu na svete.

To znamená, že ukrajinskí civilisti, najmä tí, ktorí sa vrátili do oblastí, ktoré boli predtým na frontovej línii bojov, čelia neustálemu riziku smrti.

Podľa zistení organizácie Human Rights Watch zverejnených v roku 2023 Ukrajina počas konfliktu tiež použila protipechotné míny a dostala ich od USA, a to aj napriek tomu, že Kyjev je signatárom zákazu z roku 1997.

Chcú vraj zbrane používať "humánnym spôsobom". Aký to oxymoron

Fínsko, Poľsko a pobaltské krajiny v porovnaní s tým tvrdia, že aj napriek odstúpeniu od zákazu zostanú pri používaní výbušnín oddané svojim humanitárnym zásadám.

Keď Helsinki oznámili svoje plány na odstúpenie od Ottawskej zmluvy, zdôraznili, že zbrane budú používať humánnym spôsobom, pričom prezident krajiny Alexander Stubb napísal na X: „Fínsko je odhodlané plniť svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa zodpovedného používania mín.“

„Znepokojivý krok späť“

Napriek takýmto prísľubom zodpovednosti, odklon od Ottawskej zmluvy zhrozil aktivistov.

Nášľapné míny zabili alebo zmrzačili desaťtisíce civilistov na celom svete a naďalej spôsobujú škody. Monitor pozemných mín a kazetovej munície vo svojej správe z roku 2024 zistil, že v roku 2023 bolo na celom svete zabitých a zranených mínami a výbušnými pozostatkami vojny najmenej 5 757 ľudí, pričom civilisti tvorili 84 % z tohto počtu.

Alma Taslidžan z Bosny bola počas vojny začiatkom 90. rokov vysídlená zo svojej vlasti, len aby sa s rodinou vrátila do krajiny posiatej nášľapnými mínami – problém kontaminácie, ktorý podľa nej trápi krajinu dodnes.

Pre CNN povedala, že argumenty pre zákaz nášľapných mín sa od vzniku Ottawskej zmluvy v 90. rokoch nezmenili. „Akonáhle sú už v zemi, predstavujú nebezpečenstvo. Nedokážu rozlíšiť medzi nohou civilistu, nohou dieťaťa a nohou vojaka.“

Pokračovala: „Sme prekvapení, že také vyspelé armády ako fínska, estónska, litovská a lotyšská, by zvážili zaradenie tejto mimoriadne nerozlišujúcej zbrane do svojej vojenskej stratégie a čo je ešte horšie, jej umiestnenie na svojom území.“

Každý si pamätá Dianu v mínovom poli

Sú ťažko objaviteľné a ešte horšie sa zneškodňujú. Majú skôr mrzačiť ako zabíjať. Protipechotné míny žijú v pôde celé desaťročia. Prieskumy dokazujú, že ročne kvôli nim zomrie 15 – 20 000 ľudí. Väčšinou ide pritom o civilistov v krajinách, kde už vládne mier.

Podľa aktivistov sa celosvetový názor začal obracať proti používaniu mín ešte pred tým, než sa pálčivou témou začala zaoberať Diana, princezná z Walesu. Jej sláva ale pritiahla k téme väčšiu pozornosť. Jej zaujatie urýchlilo snahy nezávislých aktivistov.

Diana sa pridala ku kampani proti mínam, ktorú organizoval britský Červený kríž v roku 1997. Pred tým, ako zomrela, stihla navštíviť Angolu a Bosnu.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik