Onedlho tridsiatnik Filip Sulík je vo virtuálnom priestore sociálnych sietí len zhruba päť rokov. Ak niekto spočiatku očakával, že sa názorovo „potatil“, bol veľmi sklamaný. A dnes už bývalý mainstream mu to dával patrične najavo. V Rozhovore na palete s Pavlom Kapustom prezradil aj to, prečo „sa naváža“ do stand-up komikov a prečo by zatiaľ volil Roberta Fica. Na obzore je totiž niekto, koho názory mu imponujú viac.
Keď si pred piatimi rokmi založil vlastný start-up poradili mu, že je veľmi dôležité „byť rozoznateľný“ – aby si jeho tvorbu vedeli ľudia spojiť s jeho osobou. Preto si zriadil aj účty na sociálnych sieťach. Na Instagrame dokonca odpovedal na otázky „followerov“ a tam niekde sa zreodila jeho povesť kontroverzného človeka.
„Pýtali sa ma na moje názory na LGBT, tradičnú rodinu a tak ďalej a ja som len úprimne odpovedal. Mal som len dvesto followerov, kamoši a tak. Na druhý deň sa zobudím a zrazu som na titulke, Hanzelová ma zdieľa... a že ako si Sulíkov syn môže dovoliť rozprávať takéto veci,“ hovorí Filip Sulík s tým, že šlo len o obyčajné konzervatívne názory. Problém bol, že ich mal syn zakladateľa liberálnej SaS. Filip Sulík preto hovorí, že vtedajší mainstream sa ho snažil v zárodku umlčať, aby „nevznikol niekto, kto im prekáža“.
Prišla obrovská šikana za jeho konzervatívne vyjadrenia. Vtedy si podľa vlastných slov uvedomil nezdravé nastavenie spoločnosti, akú silu má mainstream a ako sa potláča sloboda slova. „Odvtedy už iba ako keby zlepšujem formát – najskôr to boli videá na Instagrame, potom podkast, stále to akoby škálujem. Cieľ je ten istý – boj s mainstreamom,“ priznáva influencer. Kým nemal sociálne siete, ani mu nenapadlo, že je to v skutočnosti také vypuklé. Práve preto sa k tomu treba vyjadrovať.
„Ja si myslím, že môj otec je taký tradičný liberál, kedy ten termín vychádzal z nejakej slobody, alebo možno tolerancie. Dnešný liberalizmus je úplný opak. Je to podľa mňa viac-menej taký fašizmus/komunizmus. Určite to nemá nič spoločné so slobodou. Môj otec je v tomto tradičný liberál. Jemu, ani mne nevadí, keď majú ľudia na niečo iný názor,“ hodnotí syn otca.
Otca vidí skôr ako pragmatika, ktorý rieši hodnotové veci málokedy a keď aj pred ministerstvom hospodárstva svojho času vyvesil dúhovú vlajku, nevnímal, že to dávno nie je už len o akceptácii či rešpekte. O otcovi preto hovorí, ako o ekonomickom liberálovi a voliči u neho neoddelili ekonomický od hodnotového liberalizmu.
„Keby ste sa s ním rozprávali v súkromí, určite z neho nemáte pocit, že je taký tradičný neoliberál. (...) Neviem, prečo odišiel, ale viem, že aktuálne sa mu veľa vecí nepáči, čo sa týka hodnotového nastavenia tej strany,“ myslí si o zakladateľovi SaS-ky jeho syn.
Filip Sulík sa v poslednej dobe ostro pustil do stand-up komikov. Z ich prejavu viac, ako humor „cítiť“ nenávisť. Prioritou číslo jeden je odkomunikovanie politického postoja, pričom humor je až v druhom, či treťom pláne. „Malo by to byť naopak. Komik by mal byť v prvom rade vtipný a možno sem-tam okrajovo tam „fláknuť“ niečo z jeho hodnotovej sféry,“ domnieva sa Filip Sulík.
Ako príklad ich „humoru“ uviedol F. Sulík uťahovanie si z fyzických defektov. Radi si uťahujú napríklad z Joža Ráža – ten okrem toho, že po nehode vyzerá, ako vyzerá, je na opačnom názorovom brehu. „Ak niekto progresívny má vizuálny defekt, tak z toho sa už „sranda“ robiť nemôže. Oni útočia na politických oponentov a ich hlavný argument je, že my sme komici, my si robíme „srandu“ z každého,“ nepáči sa influencerovi.
Na seba sú pritom extrémne citliví, Simona First dokonca rušila predstavenie, lebo v hľadisku nechcela Filipa Sulíka. Lebo si uťahoval z jej nadváhy. To, že oni si tvrdo kopali do ministra Huliaka považovali za niečo, čo je úplne v poriadku. „Ja som za. Ak sme komici, poďme si robiť srandu zo všetkých defektov, vizuálnych vecí. Kľudne, však o tom je humor, že všetko zľahčujeme. Ale oni vlastne komentujú politických oponentov – veľmi vulgárne, veľmi neférovo, neustále ich zhadzujú, ale keď sa to deje naspäť, tak už argumentujú, že ty nie si komik.“
Filip Sulík upozorňuje na fakt, že tým, že týchto ľudí vidíme ako v kultúre, tak v médiách, či v politike robia dojem, ako ich je veľa. O ňom v tejto spoločnosti panuje názor, že ho nikto neznáša, že je takmer vyvrheľom spoločnosti. „Potom idem medzi ľudí a zo sto ľudí 99 mi povie, že super, perfektné, pokračuj. V reálnom svete je veľké množstvo podporovateľov, ale v tom mediálnom sa zdá, že ma nemá nikto rád. Sú to dva rôzne svety,“ vysvetľuje F. Sulík.
Rovnaký neobjektívny spôsob manipulácie bol pred rokmi použitý proti vtedy 16-ročnej Lívii, ktorá pôsobila v Kulturblogu a páni ako Gulik si ju podávali veľmi vulgárnym spôsobom a presne rovnako sa už roky prezentujú voči Dannymu Kollárovi, ktorého Filip Sulík podporuje v tom, aby nebol trestaný za svoje názory. Tento manipulatívny prístup pôsobí aj na sudkyňu. „Týchto päťdesiat ľudí, ktorí o sebe vedia urobiť dojem, že je to spoločenský názor, že tomu podľahnú aj sudcovia a sudca sa možno bojí urobiť spravodlivé rozhodnutie. Lebo bude démonizovaný, odsudzovaný,“ hovorí F. Sulík.
Podobná propaganda, či antipropaganda je podľa neho veľakrát kontraproduktívna. Jeho samého konflikt na Ukrajine až tak nezaujíma, ale tým, že médiá mu stále „tlačia Ukrajinu do hlavy“, prirodzene inklinuje viac k Rusku a celý koncept obhajoby Ukrajiny ho, rovnako, ako mnohých ďalších ľudí, otravuje.
Filip Sulík sa netají tým, že mu ako politik imponuje Robert Fico, hoci voliť nechodí. Ako relatívne mladý človek sa za posledné roky názorovo posunul a jeho vyjadrenie spred pár rokov, že nerieši politiku už veľmi nie je aktuálne.
„Nie som nejaký fanatik, ale veľa vecí mi na ňom (Robertovi Ficovi, pozn. red.) je sympatických. Aj to, ako ide proti mainstreamu, alebo čo sa týka slobody slova. Z tohto ohľadu je lepšia vláda Smeru, ako PS-ka. Avšak som veľmi otvorený tomu, že dôjde niekto, kto mi bude natoľko sedieť, že bude pre mňa prvýkrát fakt ideálna voľba,“
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".
Je to jediná cesta, ako môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik