V minulosti sme kolektívnu vinu rázne odsudzovali, teraz v prípade Ruska ju aplikujeme príliš ľahkovážne, automaticky. Ľahko sa niekto odsudzuje, „škatuľkuje“ kam kto patrí (pamätáme na „popularitu“ tohto pojmu ešte z doby spred roka 1989), ostrakizuje, či radí, čo by mal spraviť, keď my sami nemusíme pohnúť prstom a môžeme si bez následkov dovoliť silné reči. Len čo by v danej situácii robil ten, ktorý teraz v pohodlí hlasno kričí? Bol by odvážny? Citát Igor Daniš.

Názor Igora Daniša, komentátora denníka Pravda, s názvom: Anna Netrebko odhalila našu zbabelosť a duchovnú zakrpatenosťprinášame v plnom znení.

Vystúpenie svetovo preslávenej opernej speváčky Anny Netrebko rozvášnilo na Slovensku emócie, ako azda nikde na svete. Platforma Otvorená kultúra! zorganizovala protest Netreba nám Netrebko. V deň konania koncertu pred SND niekto vylial červenú farbu, pred divadlo prišli protestovať stovky ľudí.

Netrebko je predsa vývozným artiklom Putinovho režimu, ktorý denne zabíja nevinných ľudí na Ukrajine. Skutočne, alebo je to je zase prejav slovenskej duchovnej a intelektuálnej zakrpatenosti, ktorá sa prezentuje ako akési nové „osvietenstvo“?

Hoci nie všade Anne Netrebko povolili po invázii vystúpenie, postupne koncertuje po celom svete – v Berlíne, vo Viedni, v Miláne, ba už aj v USA, a v Londýne by mala otvárať sezónu. Že by tam súhlasili s ruskou agresiou na Ukrajine? Vylúčené! Vystupuje aj v južnom Francúzsku, kde dlhšie pôsobil ako klarinetista, jedna z hlavných tvári protestov, bývalý riaditeľ SND Matej Drlička. Pôjde protestovať napríklad do Monte Carla a zakazovať koncert Netrebko? Určite nie, nikto by ho nepočúval. Prečo? Lebo kolektívna vina sa vo svete neaplikuje. Naopak my na Slovensku i v Česku ju milujeme a zabúdame na svoje nedávne dejiny.

Len si pripomeňme, že operná diva Anna Netrebko hneď po invázii dôsledne odmietla vojnu a zabíjanie, vyjadrila súcit s Ukrajincami, kde mala veľa blízkych a priateľov a dištancovala sa od podpory ruského prezidenta. Sama seba sa charakterizovala ako umelkyňa, ktorá chce ľudí spájať. Nezabúdajme, že samotná Netrebko má rakúske občianstvo – nežije dlhodobo v Rusku! Áno, pokiaľ by išlo o umelkyňu pôsobiacu v Moskve, tak by jednoznačne nemala dostať priestor na Slovensku. No nezabúdajme, že delegácia NR SR urobila na začiatku roka bez hanby krok práve opačným smerom. Aj preto asi Netrebko rezonuje u nás viac, ako inde.

Ľahko sa niekto odsudzuje, „škatuľkuje“ kam kto patrí, ostrakizuje, či radí, čo by mal spraviť, keď my sami nemusíme pohnúť prstom a môžeme si bez následkov dovoliť silné reči.

Je pravdou, že Netrebko ako aj v poslednej dobe omieľaný ruský hokejista Ovečkin hrajúci za Washington Capitals sú hrdí Rusi, no nepôsobia v Rusku. Samotný Ovečkin túži po úspechu v USA a nešiel dobrovoľne hrať (ak sa v NHL neštrajkovalo) do ruskej KHL ako český hokejista Jaromír Jágr alebo aj Dominik Hašek. Áno, Netrebko i Ovečkin sa hrdili v minulosti náklonnosťou k Putinovi, no kto mohol predpokladať, aká tragédia nastane? To máme teraz odsúdiť každého, kto sa s Putinom stýkal, či mu vyjadroval náklonnosť – no to by bol dlhý rad osobnosti, umelcov a svetových politikov…

A znamená hrdé hlásenie sa k národu, z ktorého človek pochádza, automaticky súhlas so zverstvami, ktoré pácha režim štátu? Určite nie. Či počas vlády komunistickej strany znamenalo hlásenie sa k Slovensku či Československu automaticky súhlas s režimom? Odsudzovali azda naši prominentní umelci ako Jiří Menzel či Věra Chytilová v zahraničí režim či ruskú okupáciu? To nerobila verejne ani drvivá väčšina emigrantov, pretože dobre vedeli, že následky by znášala širšia rodina priamo v Československu (a dialo sa to aj bez toho). Putinov režim je oveľa krutejší a občania Ruskej federácie v zahraničí dobre vedia, čo hrozí širšej rodine doma.

V minulosti sme kolektívnu vinu rázne odsudzovali, teraz v prípade Ruska ju aplikujeme príliš ľahkovážne, automaticky. Ľahko sa niekto odsudzuje, „škatuľkuje“ kam kto patrí (pamätáme na „popularitu“ tohto pojmu ešte z doby spred roka 1989), ostrakizuje, či radí, čo by mal spraviť, keď my sami nemusíme pohnúť prstom a môžeme si bez následkov dovoliť silné reči. Len čo by v danej situácii robil ten, ktorý teraz v pohodlí hlasno kričí? Bol by odvážny? A koľko z tých, čo majú teraz silné vyhlásenia, boli počas komunistickej diktatúry aktívnymi členmi komunistickej strany (tí starší), alebo ich rodičia (tí mladší).

Je to o tolerancii, empatii a pochopení. Často sa bijeme, aké hodnoty zastávame a akí sme prozápadní, ale v realite je to často práve naopak.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak vám to vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo môže spôsobiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestojí za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Uveďte poznámky, prosím, uveďte "dar".

Je to jediná cesta, ako môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu:  https://t.me/hlavnydennik