Toto bude o Mikulášovi Černákovi. O jeho správaní, povahe, intelekte. O tom, ako ho videl psychológ  Anton Heretik. A bude to  aj o práci súdnych vyšetrovateľov. Dozvieme sa, prečo cestu z Bratislavy do Ilavy viackrát merali zbytočne.

Meno psychológa Antona Heretika sa nedávno skloňovalo v súvislosti s otvoreným listom, ktorý psychiatri a psychológovia adresovali premiérovi. Anton Heretik je slovenskej verejnosti známy ako klinický a súdny psychológ. Svoje poznatky publikuje aj knižne.

V knihe ZLO  rozpráva príbehy s ktorými sa stretol ako forenzný psychológ.  Na zadnej obálke čítame jeho výrok: „Za istých okolností sa môže stať vrahom každý z nás.“

O Mikulášovi Černákovi píše v príbehu Bos slovenského podsvetia.

V časti Mikuláš Č. ako človek hovorí aj toto:

„Pri prvom vyšetrení najprv nechcel spolupracovať, hovoril, že má zlú náladu a nevie sa sústrediť. Nakoniec  sa však dal presvedčiť a celé vyšetrenie vrátane množstva testov absolvoval. Na otázky odpovedal rýchlo, obsahovo primerane, jeho reč bola stručná, výstižná. Po celý čas sa veľmi snažil ovládať, hnev sa objavil len pri výpovediach k trestným činom, najmä k svedkom, ktorí klamali alebo sa snažili zbaviť obvinení tým, že hodili celé obvinenie na neho.

Keď si prečítal môj znalecký posudok, rozhodol sa viac so znalcami, ktorých vybrali policajní vyšetrovatelia, nespolupracovať. Zakaždým, keď kriminalisti vykopali v horehronských lesoch ďalšiu  kostru, rozšírilo sa obvinenie o novú vraždu. A vždy boli nariadené aj nové posudky z odvetví psychológie a psychiatrie. Výjazdy, ktoré sme spolu s Edom Kolibášom a Vladom Novotným podnikali do väznice v Ilave, prebiehali podľa rovnakého scenára. V Bratislave sme nasadli do auta a viezli sa dve hodiny do Ilavy. Tam sme prešli komplikovanými prehliadkami na šiestich či siedmich bránach, kým sme sa dostali do vyšetrovacej miestnosti. Po chvíli priviedli Mikuláša Č., ten nám podal ruku a zahlaholil bodrým hlasom: „Chlapi, neberte to osobne, ale nepodrobím sa... nedám sa vyšetrovať... Toto je zmanipulovaný proces, a preto nebudem spolupracovať. Vážim si vás ako odborníkov... pozerám vás vo svojom televízore... ale vyšetriť sa nedám.“ Opäť každému podal ruku a dal sa odviesť. Pred odchodom z väznice sme všetci traja znalci požiadali, aby sme mohli použiť toaletu, a vydali sme sa naspäť do Bratislavy.

Volali sme to „ísť sa vymočiť do Ilavy.“

Teraz sa na chvíľu odtrhnime od knihy a venujme sa rozhodnutiu Senátu  okresného súdu v Piešťanoch, ktorý pred pár dňami rozhodoval  o návrhu na podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka z doživotnej väzby.

Po vypočutí znalcov z oblasti psychológie a psychiatrie konanie bolo odročené na 20. a 22. mája. Znalec z odboru psychiatrie Ivan Dóci konštatoval, že u Černáka nezistil žiadnu vážnu duševnú chorobu. K tomuto hodnoteniu dospel po preštudovaní trestných spisov, znaleckých posudkov a tiež po vlastnom skúmaní. Psychopatológiu v zmysle porúch osobnosti nezistili ani znalci z odboru psychológie Michal Chovanec a Karel Netík.

Prokurátorka spochybnila závery posudku, navrhla doplniť dokazovanie, navrhla aj nové psychiatrické skúmanie.

Podľa obhajoby je dostatočne jasné, že Mikuláš Černák spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie. Návrhy na doplnenie dokazovania obhajoba preto považuje za zbytočné.

Vráťme sa opäť k Heretikovej knihe Zlo. Pokračujme v čítaní príbehu o Černákovi v časti Znalci.

„Na Mikuláša Č. bolo v rokoch 1998 až 2009 vypracovaných 10 znaleckých posudkov a opakovane ho vyšetrovali väzenskí psychológovia. Väčšina posudkov bola urobená na vyžiadanie vyšetrovacích či justičných orgánov, až na dva, ktoré sa robili na žiadosť advokátov obvineného. Ani v jednom znaleckom posudku sa nekonštatovala prítomnosť duševnej poruchy, ktorá by zásadne zmenila rozpoznávacie a ovládacie schopnosti vyšetrovaného, a teda by bola predpokladom pre nepríčetnosť.

V záveroch psychologického vyšetrenia som ho charakterizoval nasledovne:

Jeho intelektové schopnosti na úrovni dolného pásma priemeru zodpovedajú typu vzdelania a kultúrnemu pozadiu. Aj pamäťové schopnosti sú na úrovni dolnej hranice priemeru až mierneho podpriemeru. Pri vyšetrení osobnosti sme zistili plne zachovaný kontakt s objektívnou realitou bez známok závažnejších psychických porúch v zmysle psychózy. Myslenie je priemerne rýchle v tempe a výpravné, aj keď menej obsahovo diferencované, bez známok formálno-obsahových porúch. V emotivite sú prítomné známky afektívnej lability a impulzivity, so slabšou úrovňou racionálnej kontroly a frustračnej tolerancie a so zvýšenou egocentrizáciou prežívania. Uvedená labilizácia sa prejavuje tak v stenickej (stimulujúcej k aktivite, agilite), ako aj astenickej zložke (s tendenciou k dysforickým a rezonantným rozladeniam) emotivity a je v kontraste s výraznou snahou o sebakontrolu, sebaovládaní v správaní pri vyšetrení.

V sociálnom správaní zisťujeme zníženú adaptabilitu a empatiu k druhým ľuďom a naopak zvýšenú dispozíciu  k agresivite a dominancii (snahe po kontrole a ovládaní druhých). Vyšetrený je zvýšene sebavedomý, hrdý na podnikateľskú kariéru a na to, ako sa vypracoval z chudobných pomerov k bohatstvu a moci. Uvedený nález zodpovedá obrazu dissociálnej poruchy osobnosti.

Pokiaľ išlo o motiváciu trestného konania, v posudkoch znalcov pribraných štátnymi orgánmi (Heretik, Máthé) sa konštatovalo, že je motivované psychicky zrozumiteľne a nie je v rozpore s osobnosťou a premennými.

Naopak, v posudkoch znalcov najatých obhajobou (Gažiová, Netík) sa uvádza, že charakter činov nekorešponduje s kvalitami osobnosti menovaného a na objasnenie motívov by bolo vhodné zamerať sa na analýzu sociálnych vzťahov v čase spáchania skutkov. Na inom mieste odporúča znalkyňa ako metódu analýzy motivácie individuálnu psychoanalytickú terapiu!

K najväčším rozporom medzi oboma skupinami znalcov však prišlo pri hodnotení prognózy resocializácie.

Dôležitosť tejto znaleckej otázky je daná stanoviskom Najvyššieho súdu SR, že na vynesenie výnimočného trestu je potrebný aj znalecký posudok v tejto otázke. V našich znaleckých posudkoch sa hodnotila prognóza resocializácie ako vyslovene nepriaznivá a pravdepodobnosť recidívy ako vysoká.

Naproti tomu znalci najatí obhajobou tvrdili, že možnosť kvalitnej resocializácie sa javí ako reálna a pravdepodobnosť recidívy sa aktuálne javí ako nižšia a pobyt menovaného na slobode nie je nebezpečný. Ďalší znalec hovoril len o mierne zvýšenej pravdepodobnosti budúceho zlyhania kriminálnej povahy a o tom, že posudzovaný má dobré predpoklady na resocializáciu.

O rozporoch v záveroch znalcov, týkajúcich sa motivácie a najmä prognózy resocializácie, sa diskutovalo v médiách, čo nerobilo dobré meno súdnej psychológii a psychiatrii. Je vôbec otázne, či možnosť pribratia (a honorovania) znalcov v trestnoprávnych kauzách obhajobou nie je v našich podmienkach príliš veľkým tlakom na ich nezaujatosť.“

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik