Sloboda do nášho hlavného mesta prišla z východu. To je historický fakt, ktorý nepreziape žiaden progresívny politický bezcitný demagóg. Tá sloboda prišla pod bojovou zástavou 2. Ukrajinského frontu, ktorý bol súčasťou Červenej armády. Naopak, začiatkom leta rok pred oslobodením zbombardovali Bratislavu americké vzdušné sily. To si vyžiadalo podľa rôznych údajov od 118 až po 770 obetí na životoch a ekologickú katastrofu, ktorej následky v podloží Žitného ostrova registrujeme dodnes.

Nejde o Bratislavu len preto, že bola a dodnes je hlavným mestom. Červená armáda rovnako tak na svojom postupe proti Hitlerovmu peklu oslobodila podobne napríklad Kalinov, Haburu, Borov či Čertižné a mnoho ďalších malých či veľkých sídiel na Slovensku.

Dnes o nej cynické spolitizované beštie píšu ako o armáde agresora

Stačí si otvoriť najrôznejšie "Wikimédie", z ktorých potom čerpajú svoje autorské kraviny zástupcovia médií, ktorí sa narodili desiatky desiatky rokov po vojne.

Ďalej už iba osobne

Vojna je najväčšie zo všetkých svinstiev a u mňa každý, kto akúkoľvek vojnu podporuje, je - bez nejakého slovného pozlátka - sviňa. Iba svine "majú peniaze na vojny, ale nedokážu nakŕmiť chudobných". Tupac Amaru Shakur, autor citátu, známy aj pod umeleckým menom 2Pac alebo ako Makaveli, bol americký raper a herec. Do roku 2010 sa po celom svete predalo viac ako 75 miliónov jeho albumov, čím sa stal jedným z najpredávanejších hudobných umelcov na svete. Ani niet div, že zo sveta odišiel následkom atentátu a zranení po ňom, nezlučiteľných so životom. Prekážal, nemal vhodné výroky. 

Zvláštna komunita ľudí

Stará mama mala v čase konca vojny muža v koncentráku. Presnejšie, v jedenástich koncentrákoch za sebou. V čase okupácie krátko po augustovom Povstaní mala na povale troch partizánov. Komunistu, demokrata a nestraníka. Dolu v prednej izbe bola nútená ubytovať dôstojníka Wehrmachtu. Učiteľa klavíru z Viedne. Ona sama bola hlboko veriaca a ako som už písal, muža mala v tom čase v koncentráku, vychádzalo to časovo na Dachau alebo Mauthausen. Vojnu, hoci iba na pár mesiacov, prežili všetci. Klavírista z Wehrmachtu poradil starej mame, aby po jeho odchode dala na bránku ceduľu "tu je týfus". Že bude tak mať od Nemcov pokoj. Partizáni sa kamsi vytratili a v septembri sa na tri mesiace vrátil aj jej muž. Zomrel na leukémiu ani nie do Vianoc. Tetraz žijem v tej chalúpke ja. V prednej izbe, kde pár mesiacov býval oficier Wehrmachtu, píšem tento názor či spomienku.

Vtedy žili aj ľudia

Ľudskosť a vzájomné pochopenie v nich a medzi nimi zvíťazilo a nezáležalo na farbe uniformy. Aj preto asi prežili všetci, až na môjho dedka.

Zideologizovanú primitívnu tupú politickú nenávisť priniesla až táto doba, ktorá nás, zas a ani nie prekvapivo, tlačí do vojny. Predstavujem si, že v prednej izbe býva progresívec, na povale sociálny demokrat a ja som akože hlboko veriaci. A mám partnerku niekde na prácach v zahraničí. Veď by sme sa tu vyzabíjali! Takáta predstava sa dá zahnať. Avšak realita našich nenávistných námestí nie. Ľudskosť totiž z našich končín ušla ako štvaná zver.

Už ani oslobodenie nie je vhodné pripomínať si

Nehodí sa to do ideologických vymaľovánok progresívcov. Je tam priveľa červenej farby. Ale - to nemôžu z histórie vymazať politickou frázou - aj farby krvi vojakov Červenej armády. Bezcitné samostatne neschopné myslieť stáda dupú po námestiach a načúvajú lživej propagande svíň. Inak ten dupot mi niečo hrozné čoraz viac pripomína. 

A na pietnych miestach sa zhromažďujú tí, ktorí sú vďační za slobodu, za oslobodenie, tí, ktorí sú verní historickej pravde a ctia ju po celé generácie.

Ja patrím medzi tých druhých, v úcte k pamiatke dedka, starej mamy a mnohých ich rovesníkov, v úcte a vo vďake k vojnovej generácii. A, samozrejme, s pietnou spomienkou na osloboditeľov.

Tak bude, kým budem ja!

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik