Pobaltské štáty sa odpojili od Ruska. Politológ odkazuje, aby nejasali

Keď sme v roku 1989 strihali ostnaté drôty, verili sme, že sloboda znamená otvorený svet bez hraníc. Dnes pobaltské štáty prestrihli elektrické drôty spájajúce ich s Ruskom – v mene bezpečnosti. No ak sloboda znamená vyššie ceny energií, obchodné vojny a rastúce napätie medzi európskymi štátmi, nie je to skôr len nová forma závislosti? Nezačali sme kedysi búrať múry preto, aby sme dnes stavali nové? Zamýšľa sa na sociálnej sieti politológ Eduard Chmelár.

Chmelár je presvedčený, že nejde o žiadnu slobodu, ale o novú závislosť.

"V roku 1989 sme slobodou volali, keď sme prestrihávali ostnaté drôty, ktoré nás izolovali od západných štátov. Snívali sme o svete bez hraníc. Dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nazýva slobodou, keď pobaltské štáty prestrihli elektrické drôty, ktoré ich spájali s Ruskom. Robia to vraj v záujme bezpečnosti," vysvetľuje Eduard Chmelár a hneď sa aj pýta: "Naozaj to tak bude?"

Chmelár tvrdí, že sa totiž očakáva výrazné zvýšenie cien elektrickej energie, pričom vo vnútri Európskej kontinentálnej siete sa už dlhšie prejavujú spory, keď sa napríklad vo Francúzsku, Švédsku alebo Nórsku objavili návrhy na úplné zastavenie cezhraničného obchodu s elektrinou.

"Švédsko zasa nedávno odmietlo nové elektrické prepojenie s Nemeckom. Konflikty medzi členskými štátmi sa prehlbujú, pričom nedostatok elektriny v jednej krajine môže viesť k prudkému rastu cien v inej?" dodáva.

"Nie, takto nevyzerá sloboda. Takto vyzerá obchodná vojna uprostred novej fázy studenej vojny. Nič, na čo by sa mali bežní ľudia tešiť. Slobodnými sa staneme až vtedy, keď prestaneme medzi sebou bojovať a hľadať nové deliace čiary. V roku 1989 sme totiž nezačali búrať jedny múry preto, aby sme začali stavať druhé," konštatuje v závere príspevku na sociálnej sieti politológ Chmelár.