V ŠÚKL-i sa museli asi ZBLÁZNIŤ. Kde je Kotlár?

Vakcíny mRNA proti ochoreniu COVID-19 sú bezpečné a účinné. Prešli dôkladným vedeckým hodnotením a spĺňajú všetky prísne regulačné štandardy Európskej únie. Ich prínosy prevažujú nad možnými rizikami. TASR o tom informovala hovorkyňa Štátneho ústavu na kontrolu liečiv (ŠÚKL) Lucia Balážiková.

Vakcíny sú podľa ŠÚKL jedným z najúčinnejších nástrojov na ochranu zdravia a prevenciu závažných ochorení. Na ich posudzovaní sa podieľajú medzinárodné tímy odborníkov - vedcov, lekárov, farmaceutov či biológov. Očkovať mRNA vakcínami sa začalo pred vyše štyrmi rokmi a do marca 2023 bolo celosvetovo podaných viac ako 13 miliárd dávok. "Dnes už máme k dispozícii veľké množstvo údajov, ktoré jednoznačne ukazujú, že prínosy mRNA vakcín výrazne prevyšujú nad možnými rizikami," povedal riaditeľ ŠÚKL Roman Dorčík.

Deklaruje, že úlohou štátneho ústavu je zabezpečiť, aby všetky vakcíny, ktoré sa dostanú k slovenským pacientom, boli bezpečné, účinné a kvalitné. Ústav podľa jeho šéfa pristupuje k povinnosti poskytovať jasné a vedecky podložené informácie zodpovedne a s maximálnou transparentnosťou.

Európska únia patrí medzi regióny s najprísnejšími liekovými reguláciami na svete. ŠÚKL sa vo veci mRNA vakcín obrátil aj na Európsku liekovú agentúru (EMA). "Na základe dát dodaných pri registrácii vakcín môžeme zhrnúť, že v štúdiách na zvieratách, v ktorých sa používali oveľa vyššie dávky vakcín ako tie, ktoré sú používané u ľudí, zostávala mRNA a lipidové nanočastice najmä v mieste podania injekcie a v lymfatických uzlinách. Ich koncentrácia sa rýchlo znižovala v priebehu deviatich dní, čo potvrdzuje ich rýchle odbúravanie," skonštatovala EMA.

Iba malé množstvo látky sa podľa liekovej agentúry dostalo do iných tkanív, a to najmä do pečene, ktorá plní funkciu čistenia a filtrácie krvi. To znamená, že práve prostredníctvom pečene sa látky z tela metabolizujú a odbúravajú. V pečeni dochádza k odbúravaniu mnohých bežne používaných liekov a tiež iných látok, medzi ktoré patrí napríklad aj alkohol, vysvetlil ŠÚKL.

Poukázal na to, že všetky lieky vrátane vakcín môžu vyvolať nežiaduce účinky. Tie sa však nemusia prejaviť u každého. Očkovania je potrebné konzultovať s ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná zdravotnú anamnézu pacienta. "Cieľom štátneho ústavu nie je diskusiu o možných rizikách skrývať. V súvislosti s vakcínami ich verejnosti jasne a zrozumiteľne vysvetľujeme už od začiatku pandémie," doplnil Dorčík.

Idioti a zločinci zo ŠÚKL-u

Advokát Weis: Na ŠÚKL-i sa niekto musel zblázniť

Toto prebral Denník N z Instagramu Štátneho ústavu na kontrolu liečív (zdroj TU a TU).

Dobre si to pozrite. Zábava bude nasledovať až pod tabuľkou.

A teraz si držte klobúky, lebo výber heroínu ako látky na porovnanie s mRNA niekto na ŠUKLi vybral s touto uvádzacou vetou:

“Porovnáva ich s heroínom, ktorý bol pred regulačnými procesmi považovaný za zázračný liek.“

Ešte raz, heroín bol naozaj považovaný za liek. A to veľmi dlho. A to robí z tohto porovnania jeden parádny vtip.

V Nemecku alebo v SŠA ste ho dostali bežne na pultoch predajní, niekedy dokonca v balíčkoch s ihlami a škrtiacou gumou pre vtedajších feťakov, pardon, pacientov. A tento stav trval cca 20 rokov až do cca roku 1920. To všetko s podporou podnikateľského aj štátneho aparátu, s reklamou, no jednoducho tip-top. Ako pri mRNA. Týkalo sa to mnohých opiátov, nielen heroínu (link TU). 20 rokov! Kým sa došlo na to, že tých feťákov je už toľko, že ten problém treba zregulovať, lebo ľudia už v kritickej mase chápali, ako sa hovorí “Wo co gou” a biznis už nebol to, čo býval.

A tak štát povedal. Po 20 rokoch: Nekupovať, ten liek je fet, je nám to ľúto, žiadne odškodné, tí čo ste si zničili život, v pokoji umrite. Ostatní pozor! Nebrať. Vidíte tam nejakú paralelu s mRNA? Alebo čo nám to chcel vlastne ŠUKL naznačiť?

NA ŠUKLi asi dostali odnekiaľ nejaké podivné inštrukcie, ako sa vysporiadať s tvrdeniami p. Kotlára. Lebo aj keby som bol akokoľvek zúfalý, heroín si ako referenčnú látku na dokázanie účinnosti nevyberiem NIKDY.

Asi by sme mohli ísť riadok po riadku, ale asi sa pozriem zajtra na komentáre v Denníku N, či toto ich štruktúre čitateľov naozaj postačuje. Lebo ak áno, Denník N má podľa mňa problém. Chodiť na školy vyučovať kritické myslenie a zlyhávať pri takýchto bazálnych porovnávaniach je na vážne pozastavenie sa a zamyslenie. Zamyslí sa niekto naozaj? Na toto si fakt počkám. Do zajtra. Alebo viete čo, choďte sa tam pozrieť sami.

Poďme ale k riadkom. Keď aj prižmúrim očko a aj dve, že porovnávame porovnateľné.

1. “mRNA je jeden z najväčších úspechov medicíny” vs “heroín je jeden z najtragickejších príbehov medicíny”. Normálne sa neviem prestať smiať. Dobre teda. Vráťme sa k Nobelovej cene. Za čo ju tí dvaja dostali? Že znížili mieru zápalu vložením pseudouridínu namiesto uridínu (cit. The inflammatory response was almost abolished when base modifications were included in the mRNA.) . Nie odstránením. Znížením. A na hlodavcoch!
2. Čiže v ostrej prevádzke hlodavci, pardon, teraz ľudskí “konzumenti” tohto fajného dobrého “heroínu” (používam terminológiu ŠUKL z pravej časti tabuľky) si dobrovoľne spôsobujú zápaly, ale je to paráda, lebo na to beží reklama v telke, dajú sa za pich vyhrať prachy z tomboly a štát sa tvári, že je všetko v poriadku a túto vetu z Nobelovky “vypudil” z infopoľa. A čo bude o 20 rokov, vážení v ŠUKL? Pevne verím, že to tak dlho nebude OČTK trvať, aby dokázal niečo iné. Má to totiž čierne na bielom. Ja viem, viem, GP je podľa fotiek kolujúcich po internete tiež zapálený. Aspoň dvakrát. Ale asi nie pre túto právnu vec. Ale ktovie.
3. Viete čo? Nechce sa mi ísť riadok po riadku. Zvládnete to sami. Stále sa smejem a neviem sa sústrediť. Ale jedno by som sa ŠUKLu opýtal. Je mRNA, rovnako ako heroín, podávaný intravenózne a minimálne raz za týždeň? Nie? Ctihodnosť, svedok je Váš.

Niekto evidentne zošalel, stratil súdnosť. Kotlár to v tomto prípade nebude. Alebo to niekto zvnútra ŠUKLu vedome sabotuje. Nepripomína Vám to tie modré obrázky z Ministerstva zdravotníctva z čias kovidu? Hej? Aj mne. Aj vtedy to boli donebavolajúce “žarty”. Len vtedy sa minimálne pol republiky vôbec nesmialo.

ŠUKL sa zmohol na obrázok. Plno domnienok a žiadne vyvracanie tvrdení tak, ako sa na riadnu oponentúru patrí.

To je naozaj všetko k téme? Alebo je to len predpríprava na niečo seriózne? Taký, ako sa hovorí po anglicku, tízer. Či? Dúfam, že to druhé. Lebo zajtra možno od orgánu štátnej moci uvidíme porovnanie mRNA trebárs s “častým sledovaním televízie”. A verte, že tam by sa viacerým riadkom nedalo vyčítať naozaj nič.

S týmito “borcami” si to viem v diskusii v TV predstaviť. Úplne vážne. Len sa obávam, že to bude viac vtipné, ako vážne.

Ešte k tomu kritickému mysleniu a porovnávaniu. Jeden v téme.

Na juhu Talianska na dverách kostola miestny farár napísal:

Vojsť do kostola v krátkych nohaviciach je rovnaké, ako zviesť manželku blížneho svojho!

O niekoľko dní niekto pripísal:

Obidvoje som vyskúšal. Nedá sa porovnať!

29. 11. 2024 13:18

"Boj proti hoaxom je len zámienka na umlčanie iného názoru," hovorí profesor Burda

Hoci naša Ústava pojem „dezinformácia“ nepozná, mnohí sa ním roky doslova oháňajú a ako kladivom ním „bijú po hlavých“ svojich názorových oponentov. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda si myslí, že pojem „dezinformácia“ sa nadužíva, čím sa „zatvárajú ústa“ názorovým oponentom. Upozornil na to v relácii Teraz takto s Ankou Žitnou. Dekan PF ÚK Eduard Burda vysvetlil, aké pojmy pozná, či nepozná Ústava. Nepáčia sa mu trendy, ktoré hovoria o postihoch za

Čítať viac

Vážení naši čitatelia