Strana Smer vznikla 8. novembra 1999 – to je dátum, kedy bola oficiálne zaregistrovaná ako politický subjekt na ministerstve vnútra. Prežila vzlety, aj pády, po ktorých to vyzeralo, že sa už nepozbiera, respektíve málokto tomu veril. Minister financií Ladislav Kamenický na sociálnej sieti upozorňuje, že je to strana, ktorá po štvrtýkrát zložila vládu a jej predseda, Robert Fico je najdlhšie slúžiaci politik v novodobej histórii Slovenska.
Kamenický hovorí o tom, že aj on dostal v Smere šancu podieľať sa na chode štátu ako minister financií, ale aj bežný poslanec. Zatiaľ jedinému predsedovi, ale aj strane poprial veľa úspešných rokov. Aké boli doterajšie roky?
Minister financií Ladislav Kamenický poukazuje aj na fakt, že strana, na ktorej čele je Robert Fico od začiatku, má vybudované rozsiahle regionálne štruktúry.
„Mne dala strana šancu byť dvakrát ministrom financií, niekoľkonásobným poslancom NR SR a jej podpredsedom,“pripomína Kamenický.
„SMERu - SSD a nášmu predsedovi Robertovi Ficovi prajem všetko najlepšie a ešte veľa úspešných rokov jej fungovania v prospech občanov Slovenskej republiky,“uzavrel Kamenický svoj status.
Zo súčasných parlamentných strán je Smer po SNS a KDH, ktoré vznikli v poprevratových časoch, tretia najstaršia. Jej najväčší rival, PS, vzniklo pred siedmimi rokmi, SaS-ka bola zaregistrovaná v r. 2009 a hnutie OĽaNO, ktoré aktuálne využíva názov našej krajiny, bolo zaregistrované 11. novembra 2011. Najmladším parlamentným politickým subjektom je Hlas, ktorý vznikol pred štyrmi rokmi.
V r. 1998 sa Robert Fico dostal do sporu s materskou Stranou demokratickej ľavice – nesúhlasil s koalíciou s SMK, ktorá v tom čase mienila otvoriť sporné otázky.
Smer vznikol a prvé roky pôsobil, ako strana tretej cesty. Až neskôr sa vyprofiloval ako ľavicový subjekt.
Vo voľbách v septembri 2002 Smer získal 13,6 percent voličských hlasov, vďaka čomu v NR SR obsadil 25 poslaneckých kresiel (medzi inými aj Jaroslav Baška, Dušan Čaplovič, Monika Beňová, Robert Kaliňák, či dnes už nebohí Pavol Paška, či Miroslav Číž). Zrejme k tomu dopomohol aj legendárny predvolebný spot s Robertom Ficom, ako Mr. Poriadkom, ktorý vyperie všetky škvrny.
Robert Fico so Smerom zjednotili v r. 2004 tri strany s dlhodobo nízkymi volebnými preferenciami. SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva a Sociálnodemokratická strana Slovenska súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004.
Koaličná zmluva, podľa ktorej zostavovali vládu SNS a HZDS bola podpísaná 4. júla 2006. Premiérom sa stal Robert Fico, podpredsedami vlády boli Robert Kaliňák a Dušan Čaplovič.
Strane sa darilo aj v ďalších voľbách. V r. 2009 sa opätovne stal prezidentom Ivan Gašparovič, ktorého Smer v prezidentských voľbách podporoval, do Európskeho parlamentu v tom istom roku bolo zvolených päť kandidátov Smeru a strana v tomto roku „zvalcovala“ aj protikandidátov na predsedov VÚCiek, (okrem Bratislavy).
V roku 2010 získala strana 34,79 hlasov voličov v parlamentných voľbách, čo jej vynieslo 62 mandátov v NR SR. Po predčasných voľbách v r. 2012 bol výsledok strany až 44,41 percenta.
O štyri roky neskôr, v parlamentných voľbách 2016 získala strana „len“ 28,28 percenta a Robert Fico ako premiér skladal vládu so SNS, Mostom-Híd a ministraničkou Sieť. Tá sa neskôr rozpadla a novú koaličnú dohodu podpísali len tri strany.
Po tom, ako bol vo februári 2018 zavraždený novinár Ján Kuciak a jeho partnerka, udalosti nabrali rýchly spád – po týždni sa vrátil z lyžovačky v Alpách prezident SR Andrej Kiska, ktorý neskôr prijal demisiu z rúk Roberta Fica. Toho na premiérskom poste nahradil Peter Pellegrini a ministra vnútra Roberta Kaliňáka nahradila Denisa Saková.
V komunálnej politike sa Smeru darilo – v novembri v tom istom roku získal 592 mandátov starostov a 3692 mandátov poslancov. V krajských mestách však „pohorel“.
Parlamentné voľby 2020 priniesli hrôzovládu Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Robertovi Ficovi hrozilo vydanie na trestné stíhanie, od čoho ho zachránil jediný hlas. Smer sa však v opozícii pozviechal práve na amatérskom pôsobení večne rozoštvanej štvorkoalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí.
Robert Fico z opozície odhaľoval nezákonnosti nariadení hlavného hygienika Jána Mikasa, ktorý spoločne s proticovidovým konzíliom nariaďoval „nekonečný“ lockdown a množstvo príkazov a zákazov; poukazoval na praktiky čurillovcov a „ich“ kajúcnikov, či množstvo ďalších prešľapov vlád.
V júni 2020 sa od Smeru odštiepili jedenásti poslanci, ktorí vytvorili stranu Hlas. Jej predsedom sa stal Peter Pellegrini, ktorý sa počas celého volebného obdobia výrazne vymedzoval voči tomu, aby ich spájali so Smerom.
Aktuálne je stále predsedom strany Robert Fico, ktorému podpredsedov robia Ľuboš Blaha, Juraj Blanár, Erik Kaliňák, Ladislav Kamenický a Richard Takáč.
Smer v predčasných voľbách 2023 zložil krehkú koalíciu so SNS a Hlasom. Jednotliví ministri sa od jej začiatku boria s neférovými útokmi nie len opozície, ale aj médií bývalého mainstreamu. Vrchol priniesol 15. máj, keď bol Robert Fico terčom atentátu sfanatizovaného strelca.
Robert Fico je späť a Smer je stále pri sile.
Reklamný článok/JM Communication, s.r.o., Drotárska cesta 56, Bratislava, IČO: 51711842.
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik