Niektoré otázky a odpovede V. V. Putina z diskusie na 21. ročníku Valdajského klubu zo dňa 7. 11. 2024, ktorá trvala vyše 4 hodiny
Zdroj: video (3:50:00) + prepis na stránke
Preložil: Andrej Rehák, Levice, 9.11.2024
R. Köppel, Švajčiarsko:
Ďakujem pekne, pán Lukjanov, pán prezident.
Bol to skutočne výnimočný večer. Nikdy som nevidel lídra vášho kalibru, ktorý by s každým komunikoval tak dlho a v takej neskorej hodine (pozn. prekladateľa: podujatie v Soči sa skončilo krátko pred polnocou miestneho času). Gratulujem. Úžasné.
Napriek tomu chcem spochybniť váš výraz „kolektívny západ“. Možno som súčasťou „kolektívneho Západu“, ale nepovažujem sa za súčasť žiadneho kolektívu. Nevidím kolektívny Západ, ale vidím skupinu politikov s rastúcim počtom problémov. Vidíme vlády vládnuce z posledných síl, vidíme krízu vedenia.
Bol som na samite, ktorý sa konal vo Viedni s bývalým kancelárom Schröderom a premiérom Orbánom. Ako sami viete, pán Schröder bol posledným strážcom strategickej autonómie Európy. Bolo to zaujímavé, pretože som videl, že o tento typ podujatia je značný záujem. Zdalo sa mi, že v Európe dochádza k tektonickým posunom, krajina sa mení.
A tu si dovolím kritizovať Vás. S veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť. Zdá sa mi, že odmietate komunikovať so širšou verejnosťou v západnej Európe, v celej Európe, v nemecky hovoriacej časti Európy, pretože vy ako človek, ako prezident, ako politik, zastupujúci Vašu krajinu, ste veľmi dôležitý. V politike je to mimoriadne dôležitá téma. Ak by ste komunikovali, ak by ste týchto ľudí povzbudzovali, malo by to vplyv, bez toho, aby ste zasahovali do volieb, na privodenie zmeny, ktorú si mnohí ľudia v Európe želajú.
Moja otázka znie: zdieľate tento názor? A boli by ste ochotní poskytnúť rozhovor nezávislým novinárom? Samozrejme nebudem menovať konkrétne mená.
Vladimír Putin:
Spomenuli ste pána Schrödera – mal som a stále mám s ním veľmi dobré osobné vzťahy. Je to úžasný človek pre modernú európsku politickú triedu. Hovorím to bez akejkoľvek irónie, bez akéhokoľvek preháňania. Úžasný prečo? Pretože má svoj vlastný názor a slobodne ho formuluje.
Keď sa vzťahy s Ruskom začali zhoršovať, nebál sa formulovať svoje postoje a vyjadrovať ich verejne. Začali ho obviňovať zo všetkých smrteľných hriechov. Ja som sa proste snažil nijako nezasahovať, nič nekomentovať.
Čo urobil, čo sme spolu s ním urobili? Vybudovali sme Nord Stream a dodávali plyn do Európy. Čo je na tom zlé? Teraz v Nemecku nie je ruský plyn. Výsledné následky sú ťažké, síce nielen preto, ale aj kvôli tomu. A teraz ešte nevidíme nič, čo by to všetko mohlo nahradiť.
Keď sa rozprávam s našimi odborníkmi... teraz poviem, to som nie ja povedal, len zopakujem, čo povedali oni. Nechcem nikoho uraziť, nedajbože. Nebude to znieť veľmi dobre. Stále sa pýtam našich kolegov, odborníkov a hovorím: čo Európe teraz chýba? Odpoveď znie: nemajú dosť mozgu. Nie preto, že by boli hlúpi, to nie, ale preto, že rozhodnutia v ekonomickej sfére robia politici, ktorí s ekonomikou nemajú nič spoločné. Rozhodnutia sú spolitizované, zle neprepočítané a nemajú žiadne skutočné opodstatnenie.
To platí aj pre „zelenú“ agendu. Je boj za klímu ušľachtilá vec? No, samozrejme, vznešená. Znepokojuje nás to všetkých? Áno, ba dokonca niektorých ľudí to až desí. Ale zámerne strašiť ľudí, aby sa potom presadili rozhodnutia, ktoré sú nerealizovateľné, je nečestné voči voličom. Proste, nie je to fér.
Je zelená agenda dobrá? Áno, je dobrá. Sú potrebné nové nástroje a technológie? Sú. Je možné, aby ekonomika ako Nemecko prežila len vďaka novým, „zeleným“ technológiám? Je to nemožné, lebo by bolo potrebné znížiť objem ekonomiky alebo sa vrátiť k „dobe uhlia“, ako sa to teraz deje v mnohých európskych krajinách vrátane Spolkovej republiky.
Pod tlakom otriasli verejnou mienkou, vystrašili ľudí – vzali a odstránili jadrovú výrobu, potom uhlie a potom už nebol potrebný ani plyn. Nakoniec sa spamätali a začali sme tam dodávať plyn rôznymi kanálmi. Schröder to dokázal. Neurobil to v záujme Ruskej federácie, nie preto, že by nám vytvoril podmienky na predaj a získanie nejakého ekonomického prospechu. Robil to výlučne v záujme nemeckého ľudu a bojoval za najlepšie podmienky pre tieto dodávky a [za] vytvorenie týchto infraštruktúrnych kapacít.
A súdiac podľa toho, čo sa deje v nemeckej ekonomike po strate týchto príležitostí, bol výsledok jeho práce veľmi dobrý. Teraz vidíme: toto tam nie je – a toto je výsledok. Ale urobil to, urobil rozhodnutia, ktoré boli z pohľadu domácej hospodárskej politiky úplne nepopulárne, riskoval svoju politickú kariéru – a urobil to premyslene. Jednoducho bolo treba robiť nie veľmi populárne rozhodnutia v oblasti znižovania sociálnych výdavkov a pod. Ale z ekonomického hľadiska to bolo absolútne nevyhnutné. Vedel, že to bude mať pre neho nepriaznivé politické dôsledky. Ale aj tak do toho išiel. Je to človek, ktorý sa nerozhoduje vo vlastnom záujme, ale v záujme Nemecka.
Vzťahy budoval aj v zahraničnej politike. Pripomeňme si udalosti v Iraku. Postavil sa proti americkej intervencii, verejne o nej hovoril priamo – rovnako ako Chirac, čo, samozrejme, vyvolalo nevôľu inak zmýšľajúcich, aj tých, ktorí velili zo zámoria. Nakoniec sa ocitol bez práce. Je to veľmi slušný človek a dôsledný. Nie je ich veľa. V Európe sú takí ľudia, ale je ich veľmi málo – spočítate ich na prstoch, postačí vám jedna ruka.
Ale, myslím si, že Európa sa predsa len „preberie“. Pretože ľudia vidia, čo prebieha v reálnom živote, ako sa zväčšuje priepasť medzi takzvanými vládnucimi elitami, ktoré sú z rôznych dôvodov nútené dokonca, takpovediac, zamerať sa na záujmy iných ľudí, a väčšinou populácie. Toto vidíme. A rast národne orientovaných politických síl rastie a bude rásť.
Vo veci toho, ako ste povedali, že sa vyhýbam komunikácii so širokým publikom v Európe. Viete, považujem za nekorektné obracať sa priamo k obyvateľstvu tých krajín, ktorých vedenie na nás uvrhuje kliatbu a nechce nič počúvať, nechce počúvať žiadne argumenty.
Fungujú nám tam zodpovedajúce štruktúry – aj tie sa rušia napriek deklarovanej slobode slova. Naši novinári nesmú nikde pracovať: ani v Európe, ani v USA. Všetko zatvárajú a vymýšľajú kopu komplikácií. Len sa opýtajte Margarity [Simonyan], povie vám, ako sa s nimi a ich novinármi zaobchádza. Máme tam len jeden bod podpory – Russia Today, a to je všetko, nič tam nie je. Nemáme rozvetvený systém, nie ako Anglosasi – svetové médiá. My ich nemáme. Ale aj toto sa snažia zavrieť, aj toho sa a boja.
Prosím, som maximálne otvorený [rozhovorom]. Viete, stretol som sa s Tuckerom Carlsonom, z času na čas dôjde ku kontaktu so západnými novinármi, prosím.
Ale jednoducho priamo sa tam (k médiám, obyvateľstvu) obracať vyvoláva nezdravú reakciu. Na akékoľvek slovo prúd výmyslov (obvinení).
Pamätáte si, ako bol zvolený prezident [Spojených štátov] obviňovaný z väzieb s Ruskom? Potom usporiadali vypočutia v Kongrese, vytvorili komisiu na vyšetrenie jeho spojení s Ruskom – a nič. Nič, pretože nič takého nebolo. Nič nebolo dokázané, nie je nič. A predsa s nepredstaviteľnou energiou, ktorá sa dala využiť lepšie, takmer do poslednej chvíle využívali pomyselné spojenia s Ruskom. Kecy. Nechcem tam nikomu robiť problémy – to je tretia vec.
A po štvrté, všetky procesy, ktoré prebiehajú v tej či onej krajine, musia prebiehať v rámci krajiny. Tak to aj bude prebiehať. Tieto národne orientované politické sily budú rásť nie preto, že by som niečo povedal našim rovnako zmýšľajúcim ľuďom v Európe, ale je ich veľa aj v USA je veľa podobne zmýšľajúcich ľudí, ale preto, že je to diktované zákonmi vnútorného rozvoja spoločnosti. Toto je najsilnejší základ pre budúce zmeny. A ony určite budú.
Pozn. redakcie HD: Tento článok je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik