EXKLUZÍVNE PRE HD: Otvorený list, ktorý predznamenal Kiskov pád

Dňa 12. júna 2019 napísal politický komentátor a slovensko-anglický prekladateľ Michal Zöldy otvorený list vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý zaslal na kľúčové veľvyslanectvá a médiá. List, ktorý Zöldy napísal pôvodne v angličtine vďaka svojej bravúrnej znalosti jazyka, sa tak dostal aj do rúk zahraničných diplomatov. Zostal však bez odozvy. V liste vtedy presne pomenoval problémy Kiskovho prezidentovania - od polarizácie spoločnosti až po daňové škandály.

Dnes, keď je bývalý prezident právoplatne odsúdený za daňový podvod, dostávajú Zöldyho slová nový rozmer. Prinášame vám exkluzívny pohľad do tohto, priam prorockého listu, v jeho úplnom znení, ktoré dodnes nestratilo na aktuálnosti. Ba práve naopak.

Úplné znenie tohto dokumentu prinášame exkluzívne pre našich čitateľov so súhlasom jeho autora - v jeho autorskom slovenskom preklade.

_________________________________________________________

12.6. 2019

OTVORENÝ LIST ODCHÁDZAJÚCEMU PREZIDENTOVI KISKOVI 

Vrchný polarizátor Andrej Kiska končí v úrade
                                                                 

Počas dlhých piatich rokov v kresle prezidenta Slovenskej republiky ste sa stali
pozoruhodným príkladom, ako by sa hlava štátu počas svojho funkčného
obdobia nemala správať, ako by nemala konať a ako sa príležitosť, o ktorej sa
málokto odváži snívať, dá premárniť zarážajúco neprofesionálnym spôsobom.   
Najmä v priebehu ostatných dvoch či troch rokov Vás mnohí Slováci právom
kritizovali, že ste boli pod mimoriadne silným vplyvom Vašich poradcov do
takej miery, že sú to v skutočnosti oni, a nie Vy, kto mal zrejme rozhodujúce
slovo a navigoval našu krajinu na ceste od jednej politickej roztržky k druhej
keď to bolo nezmyselné, zbytočné a extrémne polarizujúce. Takmer od samého
začiatku Vášho funkčného obdobia ste boli vo vojne so súčasnou vládou – vo
vojne, ktorú ste sa podujali viesť detinsky nepriateľským a politicky zaujatým
spôsobom s neskrývanou averziou a nedostatkom toho, čo by aspoň trochu
pripomínalo elementárnu politickú neutralitu. Rozhodnutie založiť si vlastnú
politickú stranu, ohlasované niekoľko mesiacov pred koncom Vášho funkčného
obdobia, je najlepším svedectvom absencie nestrannosti, aká nesvedčí
prezidentovi štátu. Hoci má Vami ohlasovaná strana ešte len vzniknúť, Vy ste už
začali robiť v jej mene kampaň napriek tomu, že ste ešte stále v prezidentskej
funkcii a naďalej nosíte falošnú masku dôsledne nestrannej hlavy štátu. Je to
zarážajúca lekcia ako sa nedostatok predvídavosti a pohŕdanie nepísanými
pravidlami politickej slušnosti môžu jedného dňa ako bumerang vrátiť späť
a poraziť Vaše vlastné politické dieťa ak by sa raz niektorý budúci prezident
rozhodol ísť vo Vašich šľapajach a urobiť to isté, v danom prípade možno práve
preto, aby Vás a Vašu politickú stranu vytlačil z politickej mapy Slovenska.
Podobne aj Vaše víkendové cesty domov do Popradu na palube lietadla
ministerstva vnútra, na ktoré ste nemali nárok, Vášmu renomé ani v najmenšom
neprospeli, rovnako ako aj Vaše nezvyčajne krátke – troj až tri a pol denné
pracovné týždne v bratislavskom prezidentskom sídle.  
Pri mnohých príležitostiach ste opakovane zdôrazňovali svoje silné väzby
a lásku k svojej rodine v Poprade – nepochybne chvályhodná vlastnosť, proti
ktorej nemožno nič namietať, ak by neabsorbovala príliš veľa z Vášho času,
ktorý ste mali tráviť prácou v prezidentskom paláci alebo na nejakom inom

zmysluplnom mieste, prinajmenšom v rozsahu piatich pracovných dní tak, ako
to v zamestnaní robí väčšina pracujúcich ľudí. Namiesto toho, aby ste pôsobili
ako zmierovateľ a pozitívna zjednocujúca sila na verejnej a politickej scéne
krajiny, snažiaca sa problémy Slovenska riešiť, ste dnes napokon problémom Vy
sám. Možno to ešte neviete, ale stali ste sa oprávnene zdrojom a terčom
mnohých sarkastických vtipov.
Je všeobecne známe ako hlboko a bezvýhradne ste oddaný Amerike a úlohe,
ktorú si prisvojil hašterivý a panovačný Washington v dnešnom svete,
poznačenom explozívne napätými vzťahmi a tlejúcimi konfliktami. Zároveň ste
sotva niekedy vyslovili niečo pozitívne na adresu Ruska. Hoci takýto
neštátnický a jednostranný postoj môže mať čiastočne pôvod v nastavení Vašej
vlastnej mysle a v nekritickom obdive k líderstvu Ameriky (nech to „líderstvo“
znamená čokoľvek) ešte z čias keď ste boli iba bežným neskúseným mladým
človekom, panuje všeobecný názor, že aj toto je odrazom a výsledkom silného
vplyvu, ktorý na Vás majú Vaši poradcovia, fixovaní výlučne na USA.
Vyvážená zahraničná politika nebola Vašou silnou stránkou. Daňové škandály
spoločnosti, ktorú ste vlastnili a riadili pred svojím funkčným obdobím
a rovnako aj zahanbujúci škandál, týkajúci sa vlastníctva pozemku, ukradnutého
jeho právoplatnému vlastníkovi a neskôr odpredaného Vám, Vás takmer
priviedli na pokraj impeachmentu. Skutočnosť, že krátko pred skončením Vášho
funkčného obdobia ste sa rozhodli ísť do zahraničia rozprávať sa s tamojšími
médiami, tvrdiac vo Vašom bolestínskom interview pre nemecké noviny, že
Slovensko - krajina, ktorú ste mali obhajovať a hovoriť o nej pozitívne ako jej
najvyšší predstaviteľ - je mafiánsky štát, bola posledným klincom do rakve
Vášho nervózneho účinkovania vo funkcii hlavy štátu len niekoľko týždňov pred
jeho netrpezlivo očakávaným skončením.
Celkovo možno konštatovať, že ste boli silne polarizujúcou osobnosťou
s postupne upadajúcou popularitou ako roky ubiehali – človek a politická
postava, ktorá za sebou nezanechá veľa pozitívneho keď odíde z prezidentského
paláca.    
Päť rokov je dlhý čas. Za tých 1825 dní, ktoré ponúka obdobie piatich rokov,
toho dokáže tvrdo pracujúci bežný muž alebo žena urobiť a dosiahnuť veľa.
Ľudia za taký dlhý čas dokážu vyštudovať na univerzite, promovať
s vyznamenaním, postaviť si rodinný dom, zosobášiť sa a založiť si viacčlennú
rodinu,  začať s úspechom podnikať vo vlastnej firme, vyriešiť vedecký problém
a získať si meno doma a v zahraničí, alebo zdolať niekoľko himalájskych štítov. To všetko sa dá za päť rokov zvládnuť aj keď prídu nečakané prekážky a problémy, ktoré úsilie sťažia a vyžiadajú si vynaložiť podstatne viac síl a húževnatosti. Pre porovnanie, počas Vášho 5-ročného funkčného obdobia ste sa nedokázali stretnúť so žiadnou naozaj vplyvnou hlavou významného štátu hoci Vám v ceste nestáli absolútne žiadne prekážky a mali ste plne k osobnej

dispozícii celú armádu poradcov, pobočníkov a celé ministerstvo zahraničných
vecí s jeho kompletným diplomatickým zborom. Dokonca ste zahanbujúco
amatérskym spôsobom premárnili aj tú poslednú skvelú šancu aspoň sa
ramenami obtrieť o niektorých svetových lídrov a mať s nimi spoločnú rodinnú
fotografiu pri príležitosti osláv 75. výročia vylodenia spojencov a dňa D
v Normandii v júni tohto roku.
Keď novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica prišli o život rukami nájomného
zabijaka a krajina sa ponorila do smútku, neprerušili ste dovolenkovú lyžovačku
v Alpách a vrátili ste sa domov až po týždni. Vaše strastiplné prezidentovanie sa
chýli ku koncu a mnohí sú tej mienky, že je toho málo, čo by sa vo Vašom
funkčnom pôsobení dalo hodnotiť pozitívne, respektíve čo by sa dalo aspoň
spomenúť s vďakou. Iste, snažili ste sa ako ste vedeli, to nik neopiera. Ale ako
prezident ste v tej funkcii zostali národu dlžný príliš veľa. Prevláda názor, že do
histórie sa zapíšete ako najmenej nestranný, ustavičnými kontroverziami
sprevádzaný a najhorší prezident Slovenskej republiky od získania nezávislosti.
Slovensku sa pred piatimi rokmi, keď ste sa ujali prezidentskej funkcie, darilo
pozoruhodne úspešne. Smerovalo k ešte väčšej prosperite ako vcelku stabilný
a dostatočne zjednotený národ a krajina. Váš netrpezlivo očakávaný odchod
z prezidentského paláca je však bohužiaľ poznačený trpkými politickými
rozkolmi a sprevádzajú ho hlboko siahajúce animozity, konflikty a všeobecná
nedôvera v našej spoločnosti. Mnoho z toho má pôvod práve vo Vašom
konfliktami zaťaženom a až zarážajúco neuspokojivom spôsobe, akým ste sa
zhostili úloh a funkcie prezidenta Slovenskej republiky.

Autor: Michal Zӧldy

(Michal Zӧldy je politický komentátor a slovensko-anglický prekladateľ.
V rokoch 1994-1995 získal Cheveningovo štipendium britského ministerstva
zahraničných vecí. Je autorom niekoľkých polemických poznámok o Slovensku
v denníku WALL STREET JOURNAL a nespočetných článkov a komentárov
v slovenskom európskom časopise EUROPA VINCET v rokoch 1991-1999)

5. 11. 2024 19:08

Rusi niečo chystajú. Ale čo?

Autor Sergej Iščenko Generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny sužujú pochmúrne predtuchy: niekde sa skrývajú „Kinžaly“ a „Kalibre“. Opäť sa niečo pripravuje. Z článku vyberáme: Na Západe a v Kyjeve sa čudujú: prečo Rusko výrazne obmedzilo používanie vysoko presných okrídlených a balistických rakiet. Rozhodne zima? Podľa môjho názoru zo zóny "špeciálnych vojenských operácií" v posledných týždňoch prichádzajú veľmi významné štatistiky. Zdá sa rozumné robiť na ich základe dôležit

Čítať viac

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik