Podliaci si ofukujú rany. Beda tomu, kto sa pýta!

Po tom čo sa Andrej Kiska stal oficiálnej daňovým podvodníkom, po pozemkovom podvode už môžeme hovoriť o recidivistovi, bolo chvíľu ticho. Dlho netrvalo a objavil sa nový termín “nespravodlivá spravodlivosť”, s ktorým prišla najlepšia novinárka galaxie Monika Tódová.

Byť podliakom znamená mať mimoriadnu ochranu, ktorá hraničí s propagandou a budovaním kultu osobnosti. Podliak môže beztrestne odzbrojiť vlastný štát a utekať sa schovať svojmu bývalému náprotivku do Prahy pod sukňu ako poradca.

Podliak môže behať po Paríži a s maslom na hlave pre zmiznutých 20 miliárd eur vykrikovať, že maslo v krajine, ktorú neokradol je lacnejšie. Bývalá ministerka spravodlivosti môže podlo hlásať, že jej nástupca ruinuje právny štát, akoby všetci mali zabudnúť, že ona ten podvod spáchala a práve jej zomierali ľudia vo väzbe.

Aj odsúdený podliak má o krytie postarené, ktoré mu okrem iných zabezpečí aj novinárka každý večer líhajúca do postele so sudkyňou, s ktorou vymyslia pojem typu “nespravodlivá spravodlivosť”. Podlé pokračovanie v písaní komentárov o justícií, alebo jej frajerka vyzliekla sudcovský talár? Konflikt záujmov nikto nevidí a nikto nepočuje.

Problémom je sloboda slova!

Bez problémov sa dá vydierať vláda pre 62 eur, teda ak to môže podlo ublížiť tým, ktorých národu nevybrala ambasáda za plotom. Krásne sa žije podliakom, ktorí rozpredali strategické podniky za facku. Veď títo podliaci dostali odmenu v riadení think tankov a aj možnosť byť pri majdane na Ukrajine. Ak si “náš”, tak bez problémov sa môžeš stať prokurátorom s probačným úradníkom na krku.