TOTO je 'Celá PRAVDA' - Zoldy PREHOVORIL o zákulisí slovenských médií

Michal Zoldy, jeden z najvýraznejších a bezpochyby najskúsenejších politických komentátorov na Slovensku, sa vo svojom najnovšom príspevku zamýšľa nad závažným problémom mediálneho priestoru. Upozorňuje, že súčasné mediálne šialenstvo voči vláde Roberta Fica je len špičkou ľadovca oveľa hlbšieho a komplexnejšieho problému slovenských médií. Poukazuje na dlhodobý boj o charakter Slovenska a moc nad ním, ktorý sa odohráva primárne v médiách. Kriticky hodnotí vývoj slovenskej žurnalistiky po roku 1989 a varuje pred zahraničnými vplyvmi na domáce mediálne prostredie.

Po zverejnení komentára mi Zoldy osobne dnes skoro ráno zatelefonoval a zdôraznil: "Je tam všetko. Celá pravda."

Redakcia HD uverejňuje jeho komentár v úplnom znení.

_______________________________________________

MEDIÁLNE ŠIALENSTVO VOČI FICOVI JE OVEĽA ŠIRŠÍ, HLBŠÍ A VÁŽNEJŠÍ PROBLÉM

Prečítal som si reakcie komentátorov na tlačovú besedu koaličných lídrov s ich ostrými vyjadreniami na adresu novinárov a považujem to za ďaleko vážnejší problém, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Od samého začiatku, prakticky od 17. novembra 1989, u nás prebieha boj o charakter Slovenska a o moc nad ním. Ten sa nevedie iba v parlamente, to by zďaleka nestačilo, ale aj, a predovšetkým, v médiách. Vo výraznej miere, možno práve v rozhodujúcej miere, v médiách. Dokonca aj dnešné vojny sa v súčasnosti vedú a vyhrávajú alebo prehrávajú v médiách. Problém so slovenskými médiami sa začal ihneď po páde bývalého režimu keď sa doslova cez noc značná časť novinárskej obce oportunisticky "transformovala" z žurnalistov, podporujúcich komunistickú stranu a vládu, na novinárov "pokrokových", progresívne prozápadných, ktorí pochopili aké nové vetry odkiaľ dujú a naskočili na "vlak správnym smerom".

Bolo až groteskné, ako sa z dlhoročného komunistického novinára stal novinár prozápadný. Netreba nikoho menovať, všetci ich poznáme. Dostali sa aj za poradcov našich prezidentov. Na začiatku vznikali doslova komické situácie keď sem prišli americkí mediálni experti, ako napríklad istý Grubisich z Washingtonu, na seminár do novozriadeného centra nezávislej žurnalistiky na Štefánikovej ulici v Bratislave a komplet všetci novinári v sále, vrátane Jána Fülleho za predsedníckym stolom, si museli založiť na uši slúchadlá lebo ich ruština im bola nanič, ale angličtinu neovládali. Musel som sa smiať, jediný som si slúchadlá nenasadil lebo som angličtinu vyštudoval v roku 1976 a okrem toho bytostne sa mi protivil povýšenecký a mentorský spôsob, akým to americké politické školenie prebiehalo.

Mediálny úrad, katedry žurnalistiky na našich vysokých školách ......to všetko je pekná vec. Ale kto tam na tých školách dnes učí? Celé to je o tom, že viaceré "humanitné vedy", vrátane napríklad politológie, masmediálnej komunikácie, žurnalistiky a zrejme aj sociológie, sú v tak hlbokej ideovej kríze, že ak by som sa na svojej alma mater na FFUK v Bratislave pri Dunaji ocitol v súčasnosti na nejakej prednáške, tak z tej sivej budovy na Gondovej ulici vyletím von, budem kričať na ratu a zastavím sa až kdesi v Rači. Za ďalšie, a to je práve to podstatné: ako chcú Fico a Danko priviesť k rozumu tú zbierku mladých slovenských politických aktivistov v prestrojení za novinárov ak majú obrovskú oporu v Západných médiách? V tom je totiž ten prašivý pes zakopaný. Veď tie informujú o Slovensku, komentujú dianie a vládu u nás a strkajú nos do našich vnútorných vecí rovnako arogantne, povýšenecky bezočivo a s jasným politickým zameraním proti Ficovi, ako to robia domáce médiá tzv. hlavného prúdu. To je boj o moc prostredníctvom médií, vážení! Poviem to inak, medzi denníkom NEW YORK TIMES a denníkom SME nie je žiadny rozdiel, čert ako diabol, taká je pravda, a to je hlbší problém ako len zriadenie nejakého domáceho mediálneho úradu či skvalitnenie prípravy študentov na univerzitách.

Poznajúc a denno-denne riešiac problémy Slovenska s tým, ako Západné médiá informujú, resp. dezinformujú svojich čitateľov a divákov o Slovensku, čo by aj s archívnym materiálom bolo na veľkú doktorskú prácu, som v roku 1995 navštívil v Londýne uznávaného predsedu PRESS COMPLAINTS COMMISSION (komisia pre sťažnosti na médiá), profesora Georgea Pinkera, aby som s ním prediskutoval problém priamo v sídle jeho úradu v Londýne. Má to totiž svoj vážny medzinárodný rozmer. Bol to zaujímavý rozhovor s inteligentným univerzitným profesorom, pamätám si jeho obsah dodnes. Profesora Pinkera (zomrel pred 3 rokmi) som v roku 1998 ako riaditeľ Slovenskej informačnej agentúry (SIA) pozval na Slovensko ako vzácneho hosťa konferencie o etike žurnalistiky v Nitre, ktorú zorganizoval Marian Ostatník. Profesor Pinker prišiel aj so svojou asistentkou Laurou Perito. Mal som ho vtedy ako pozývajúca strana na rozhovor aj u mňa v pracovni. Profesor Pinker, čo je zaujímavé, sa po odchode na dôchodok v roku 2004 stal na dva roky predsedom Tlačovej rady v Bosne a Hercegovine. Bol to múdry človek s cennými radami a skúsenosťami.

Rok 2024 samozrejme nie je rokom 1995, ale možno by aj tak stálo za to iniciovať aspoň niečo podobné ako PRESS COMPLAINTS COMMISSION. Veď novinári, ktorí sú združení v Syndikáte slovenských novinárov, majú predsa svoje stanovy a v nich aj Etický kódex novinára - tam kdesi možno začať, aspoň pre začiatok. V jednej etickej komisii som v živote bol - ako podpredseda Etickej komisie na klinické skúšky nových liečiv na Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave (v rokoch 1992- 1996), ale to len na okraj.

Etika je dnes kameňom úrazu všade ..... Ale kto sa dnes v tomto šialenom svete krutých bojov o peniaze a moc zaoberá etickými problémami, keď dokonca aj samotný medicínsky výskum sa v súčasnosti zmieta v problémoch a kontroverziách okolo pôvodu Kovidu a účinnosti či bezpečnosti Kovidových vakcín?

Problém slovenských médií je omnoho hlbší a komplikovanejší, ide totiž o problém smerovania takzvaného západného sveta. To smerovanie bohužiaľ určuje ktosi mimo územia nášho štátu. Porucha, ako kedysi čierno-biela televízia v časoch absencie televíznych satelitov informovala na obrazovke divákov, je "mimo nášho územia...."

Autor: Michal ZOLDY

9. 10. 2024 09:57

Nestor slovenskej žurnalistiky VARUJE: Štúdium v zahraničí môže byť požehnaním aj prekliatím pre vlasť!

Michal Zoldy, jedna z najvýraznejších osobností slovenskej politickej žurnalistiky, prináša v druhej časti svojho komentára osobný pohľad na štúdium v zahraničí. Vychádzajúc z vlastných skúseností zo študijného pobytu v Anglicku, Zoldy zdôrazňuje, že takáto príležitosť môže byť dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane ponúka možnosť reprezentovať Slovensko v tom najlepšom svetle, na druhej však varuje pred nekritickým prijímaním cudzích ideí, ktoré môžu ohroziť jedinečnosť našej kultúry. V čase, keď

Čítať viac

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik