Nemecká teoretická fyzička Sabine Hossenfelderová hovorí, že sa jej ani len nesnívalo, že raz sa bude hanbiť za to, že je Nemka. K tomuto pocitu ju priviedlo to, čo sa deje s Nemeckom v poslednom čase. Na svojom kanáli YouTube vysvetlila, že hoci to z vonka nemusí byť zrejmé, ona ako Nemka cíti, že je na tom jej krajina „vážne zle“.

Hanba nemeckých železníc, pomalý internet či problémy nemeckej energetiky podľa nej majú spoločné korene, pričom najhorší je podľa nej smer Nemecka po vypnutí svojich jadrových elektrární. „Vážne sa chcete pre budúcnosť celej krajiny spoliehať na možnosť, že do 10 rokov vznikne doposiaľ neexistujúca časť ekonomiky?“ čuduje sa vedkyňa rozhodnutiam nemeckej vlády.

Stretáva sa s otázkami ľudí zo zámoria, čo sa s jej krajinou stalo. „Nemecko nefunguje tak dobre, nie je také ekologicky uvedomelá high-tech krajina, ako kedysi. Idem na vlakovú stanicu a polovica vlakov je zrušená, druhá má oneskorenie. Eskalátory sú rozbité, hlásenia sotva počuteľná a nie je veľmi pravdepodobné, že by ste sa mohli pripojiť k wifi. A keď už, tak je taká pomalá, že kým sa vám načítajú správy, tak už sa z nich stáva akurát história,“hovorí Hossenfelderová. Priznáva, že trošku preháňa a že nie je úplne všetko zlé, ale „niečo zlé jednoducho je“.

„A nejde len o železnicu. Nemecká vláda urobila množstvo zlých rozhodnutí o našej infraštruktúre a technologickom rozvoji. V dôsledku toho táto krajina pomaly, ale nevyhnutne zaostáva technologicky a z toho dôvodu aj ekonomicky. Svet sa nás jednoducho už patrične nebojí,“ dodala.

Ako príklad uviedla, že zatiaľ čo v Británii už majú zavedený vysokorýchlostný internet aj na dedine, jej sa o ňom v jednej z najpriemyselnejších oblastí Nemecka môže len snívať. „Aj na medzinárodnej vesmírnej stanici majú rýchlejší internet,“ zaznelo od Hossenfelderovej.

Došlo aj na nemeckú snahu o zavádzanie zelenej politiky. Hossenfelderová poukázala, že tamojšia situácia je natoľko zlá, že už o nej vtipkujú aj sami komentátori v novinách, keď po fiasku s vlakmi pri majstrovstvách vo futbale napísali, že „najekologickejší vlak je predsa ten, ktorý vôbec nevyjde“.

Čo sa v Nemecku pokazilo?

„Rolu hralo mnoho faktorov, ale myslím, že jeden vyčnieva,“začala nemecká fyzička hľadať príčiny a vrátila sa pri ich vymenovaní opäť k železniciam. Problémy sa podľa nej datujú až do roku 1994, kedy Nemecko predtým znárodnené dráhy privatizovalo a urobilo z nich akciovú spoločnosť. Má to však háčik. „Podiel akcií vlastnených štátoch je 100 %. To je teda privatizácia. Nemyslíte?“ pýta sa.

Samotná „privatizácia“ však je len začiatok. Podľa Hossenfelderovej je hlavným problémom to, že nemecké železnice sú financované prevažne zo štátnych dotácií a sú takmer dve desaťročia značne podfinancované. Nemecko sa vraj svoje zaspanie snaží dohnať, ale tým, že je kvôli tomu rozkopaná polovica tratí, situácia speje akurát ku „konštantnému oneskoreniu“.

Že je vlak v Nemecku oneskorený, je však vraj pre cestujúcich veľmi dobrá správa. „Dospelo to do bodu, keď som rada, že má môj vlak oneskorenie, pretože to znamená, že aspoň ide,“ vtipkuje vedkyňa.

Vyčkávacia taktika

Podobné problémy ako pri železnici či na internete nachádza aj pri elektromobilite a pri prechode na obnoviteľné zdroje. „Nemci boli pri rozhodovaní príliš pomalí. A to je tu spoločným bodom. Nemci sú príliš pomalí,“ hodnotí Hossenfelderová, že v Nemecku stavili na heslo „počkajme a uvidíme“. Kam Nemecko speje, má prezradiť aj tamojší plán „technologickej otvorenosti“.

„V podstate to znamená, že vláda hádže peniaze z daní na akýkoľvek idiotský nápad, ktorý nájde.“ vysvetľuje vedkyňaa a ako príklad uvádza diaľničný systém na dobíjanie elektrických kamiónov. „Testovací projekt stál 150 miliónov eur za 20 kilometrov, ktoré potom použilo celkovo 9, slovom deväť, kamiónov,“ pripomenula výsledok. A že diaľnice s trolejami na dobíjanie elektrických kamiónov znie ako dobrý nápad, až na to, že pozdĺž diaľnic nebýva elektrické vedenie a výmena batérií na čerpacích staniciach nakoniec vychádza lacnejšie a rýchlejšie.

Najväčšia „idiocia“ v Nemecku – postupné ukončenie využívanie jadrovej energie

Výsledkom prechodu na „zelené energie“ je, že v Nemecku až 80 percent energie aj naďalej pochádza z fosílnych zdrojov. „Vážne sa chcete pre budúcnosť celej krajiny spoliehať na možnosť, že do 10 rokov vznikne doposiaľ neexistujúca časť ekonomiky?,“ čuduje sa vedkyňa plánom nemeckej vlády a poukazuje na pomalosť dekarbonizácie krajiny, ktorú by dokázali urýchliť vypnuté jadrové elektrárne.

V čom vidí príčinu svojej hanby

Hossenfelderová si vraj nikdy nemyslela, že sa bude hanbiť za to, že je Nemka, ale teraz si to kvôli pomalosti svojej krajiny myslí. Nikdy vraj nebola hrdá na to, že je Nemka, a môže sa tak zdať zdanlivo divné, že sa hanbí. Dôvod svojho hanby však vraj vidí v tom, že sama vraj možno mohla urobiť viac - či už v rámci politického angažovania, tak v tom, že si spätne myslí, že doteraz nebola dostatočne hlasná. S tým je však teraz koniec. „Takže tu som, snažím sa byť trochu hlasnejší,“ dodala nemecká vedkyňa Sabine Hossenfelderová.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.

Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik