V týždni sa zišla skupina V4 a podľa mnohých to bolo najbúrlivejšie rokovanie za dlhé roky. Publicista a pesničkár Ivan Hoffman je však pamätníkom vzniku tejto stredoeurópskej platformy, pamätá si jej „srdečný“ vznik a zostáva optimistom. Stredoeurópska spolupráca, daná skúsenosťou spoločnej minulosti, sa podľa neho navyše môže aktualizovať o ďalšie spoločné zážitky v budúcnosti. Komentár Ivana Hoffmana pre české Parlamentní Listy prinášame v plnom znení.
Z protiruského team-buildingu u Macrona sa premiéri Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska presunuli do Prahy na summit Visegrádskej štvorky. Po voľbách na Slovensku sa formát zmenil z presily troch na jedného – na pat dvoch na dvoch. Také je skóre, ak sa hodnotí postoj premiérov k vojne na Ukrajine. Dvaja trvajú na pokračovaní vojny do posledného Ukrajinca, dvaja chcú ukončenie vojny, pretože v nej umierajú ľudia.
Tusk a Fiala sa chcú rozprávať o hodnotách, obrane pred agresorom a zvrchovanom ukrajinskom práve vstúpiť do NATO. Fico s Orbánom pragmaticky konštatujú, že Ukrajinci sami, ani s podporou Západu nemôžu vyhrať, pretože Rus si nemôže dovoliť prehrať. Ide o klasickú debatu jeden o vozidle, druhý o koze.
V zjatrenej politickej atmosfére sa premýšľalo, či má Visegrádska skupina ešte zmysel. Lenže Orbán, Fico a Tusk sú starí známi, nováčik je len Fiala, a tak sa dalo tušiť, ako to dopadne: „Máme rôzne názory, ale sme schopní spolu hovoriť. Na budúcnosť V4 sa pozeráme s miernym optimizmom.“ Koniec koncov aj v otázke vojny sa premiéri na tom najdôležitejšom zhodli: Svojich vojakov na Rusa (oficiálne) nepošlú.
Poľský premiér cestou do Prahy listoval v memorande, ktoré 15. februára1991 podpísali vo Visegrade József Antal, Lech Wałęsa a Václav Havel. Dôležitejší ako text, z ktorého Tusk citoval všeobecné floskule, bol ale vtedy medzinárodný kontext, kvôli ktorému Havel Visegrádsky blok inicioval. Prišlo mu rozumné, aby postkomunistické krajiny koordinovali svoj útek na Západ a neprekážali si vo dverách.
Pamätám, že atmosféra vo Visegrade bola formálna, nič srdečného. Medzi prezidentmi panovala rivalita, kedy Wałęsa žiarlil na Havla a Antal bol prezidentom bez praktického politického vplyvu. Ako reportér som mal vtedy vo Visegrade pocit, že márnim čas sledovaním pôrodu mŕtvo narodeného dieťaťa. Lenže to dieťa stále žije. A dokonca práve dospelo do Kristových rokov.
Voči V4 sa pravidelne dvíha averzia a článkov vyzývajúcich k jej zrušeniu bolo spísané neúrekom. Autormi sú vášniví zástancovia Európskej únie, ktorí v spolku stredoeurópskych krajín tušia hrozbu pre európsku integráciu. Súdia, že ide o akýsi trucpodnik periférie proti Bruselu, ktorý to s nami myslí dobre. Čím to je, že V4 kritiku zakaždým prežije?
Prednosťou tohto susedského spolku je paradoxne jeho neformálnosť. V EÚ vystupujú krajiny Visegrádu každá za seba, a nezriedka aj proti sebe. Pokiaľ sa na niečom zhodnú, je to fajn; pokiaľ sa nezhodnú, nevadí. V4 je ako ponorná rieka, ktorá sa vynára, stráca, ale trvá. Bez ohľadu na to, kto kde práve vládne, totiž trvá stredoeurópske susedstvo národov s podobným geopolitickým osudom. Boli sme spolu vo Varšavskej zmluve, v RVHP, spoločne sme čelili západnému imperializmu, aby sme potom v príhodnej chvíli spoločne zmenili stranu.
Z jednej strany, zdá sa, nie je reálne, že by sa Visegrádska štvorka zjednotila a vyvzdorovala si na Bruseli slušnejšie zaobchádzanie. Z druhej strany je ale s pobytom na rovnakej strane železnej opony spojená nostalgia, ktorá je silnejším putom ako ekonomické partnerstvo či politické ciele. Visegrád sa nerozpadne skôr, než sa táto nostalgia stratí s generáciami, ktoré ešte pamätajú spoločnú minulosť. A mimochodom, reálne hrozí, že nás čaká aj spoločná budúcnosť.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik