Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Protislovenská a protikresťanská drzosť umelcov na Slovensku naberá na obrátkach. Je potrebné sa im postaviť
Názor pôvodne publikovaný na portáli Christianitas preberáme v plnom znení.
Počas „konzervatívnej“ vlády Matoviča a Hegera tu liberálni pseudoumelci mali zjavne jeden obrovský večierok. Teraz, keď sa ministerka nominovaná za SNS pokúša túto ich nekonečnú „párty“ obmedziť, zúrivo útočia nielen na ňu, ale aj na prakticky jediného nositeľa konzervatívnych hodnôt a svojho už otvorene úhlavného nepriateľa – na kresťanov.
Bratislava – a hlavne jej centrum – je doslova dúhové mesto. Najviac dúhových vlajok visí v okolí dnes neslávneho divadla P. O. Hviezdoslava, čo nie je náhoda. Samotné divadlo sa v nedávnej minulosti „preslávilo“ reklamnými pútačmi, na ktorých novodobí zväzáci viali dúhovou a ukrajinskou vlajkou. Akoby tá Ukrajina nemala tých hrôz aj bez „slovenských“ pseudoumelcov dosť. Karikatúrou našej doby sa stal aj dúhový šál ovinutý okolo busty nášho národného básnika Pavla Országa Hviezdoslava. Za toto všetko môže pani menom Valéria Schulczová. K tejto osobe sa vyjadrila dokonca aj Matica slovenská – prostredníctvom svojej stránky na sociálnych sieťach:
„Matica slovenská vyzýva riaditeľku Divadla Pavla Országha Hviezdoslava o okamžité stiahnutie reklamnej kampane, v ktorej dehonestujú odkaz jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov, ktorý bol navrhnutý na Nobelovu cenu za protivojnovú poéziu Krvavé sonety, súčasne predsedu Matice slovenskej a skutočného humanistu P. O. Hviezdoslava.“
Politológ Eduard Chmelár nerozumie nenávisti voči Rusku, ktorú tu predvádzajú mnohí politici. Podľa neho potrebujeme komunikovať s láskavými a mierumilovnými politikmi.
Ferrari čaká na Pohár konštruktérov od roku 2008. Porovnanie čísel ukazuje, ako hlboko Scuderia zaostala za svojou zlatou érou.
Zhnilo Jablko a s ním aj Lucia. Odišla na smetisko dejín. Odišla ta, kam posielala Fica a s ním všetkých, čo o nich písala žlčovité články a posielala im nenávistné listy.
Bratislavskí policajti v sobotu predpoludním zastavili svojpomocne vyrobený kabriolet. Vodič zaplatil pokutu a na mieste mu boli "zhabané" aj tabuľky s EČV.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Právo na pravdu mesiace varuje pred výstavbou veterných parkov.
Prečo je to tak a čo s tým robiť?
Keď mladá Maročanka povie, že radšej zomrie, než by sa mala vrátiť domov, dezinformačný denník z tejto vety urobí titulok celej reportáže.
V prípade vyradenia lode Abraham Lincoln budú oslavy nielen v Iráne, ale v celom islamskom priestore.
Krejčího ťukanec na parkovisku ako mediálna bomba, no nehody politikov PS akoby sa nestali?
Skutočnosť, že USA sú opäť uviaznuté v konflikte na Blízkom východe, je dnes obzvlášť pozoruhodná, pretože za posledných 20 rokov americká verejnosť aj mnohí americkí lídri pevne dospeli k záveru, že takéto vojny sú chybou.
PS bez jediného šliamu?
Komentáre
31. 10. 2025
Schulczová nie je jediná LGBT zväzáčka v popredí dôležitej a váženej slovenskej inštitúcie, ktorá dehonestuje naše vlastné dejiny. Ďalšou podobnou osôbkou je žena s atypickým menom Bohunka Koklesová (rodená Bačová). V každom prípade je pani Koklesová rektorkou Vysokej školy výtvarných umení a z tejto pozície nám ide ctená pani rektorka nahovoriť, že väčšina našich dejín – zvlášť tých kresťanských – sú vlastne iba mýty.
Koklesová, táto LGBT vierozvestkyňa, sa pre portál aktuality.sk vyjadrila, že sa na Slovensku neustále vyzdvihujú „nejaké slovanské mýty, ktoré sa viažu na Cyrila a Metoda, Gorazda, prípadne Svätopluka.“
Keďže podľa ctenej pani rektorky „mnohí z nich neboli ani Slováci“ (aj keď Metod bol slovanským arcibiskupom, Gorazd jeho slovanským učňom narodeným na území dnešného Slovenska a Svätopluk dokonca naším kráľom!) je potom pre pani rektorku Vysokej školy výtvarných umení „problematické“ zadefinovať, čo je vlastne slovenskou národnou kultúrou!
Preložené do zrozumiteľného jazyka: Slováci žiadnu povšimnutiahodnú kultúru nikdy nemali, až teraz (konečne!) prichádzajú lib/LGBT/trans umelci, aby im nejakú vytvorili. A nech sa niekto opováži tvrdiť, že nahý narúžovaný chlap ležiaci na posteli a prikrytý lgbt vlajkou nie je umenie! A aby si náhodou „post-sedliaci“ nemysleli, žeby niekedy predsa len nejakú tú vlastnú kultúru mohli mať, „Bohunka“ (Bohumila?) im to hneď vysvetlí:
„… v súčasnom umení hovoriť o národnej kultúre, ktorá by mala vznikať, je veľmi naivné a odborne nekompetentné. Slovensko sa už nachádza v globálnom svete, ako v literatúre, tak v divadle, ktoré pracuje so svojím jazykom, ale aj vo vizuálnom umení a v iných druhoch umenia. Diela vznikajú aj v kontexte globálnych tém. Už to nie je o slovenskej situácii…“
Ešte pred pár rokmi sa hovorilo, že myšlienka „Slovák rovná sa kresťan“ je údajne „prekonaná“. A ajhľa: zrazu nám tu ctená pani rektorka ozrejmuje, že aj táto „fake news“ bola v skutočnosti pravda – pretože Slovák bez viery (a tiež kultúry založenej predsa na kresťanstve) už vlastne nie je Slovákom, ale akýmsi „svetoobčanom“ (či „Európanom“) . Hurá, už z nás nebudú bohabojní a bohumilí bačovia, ale možno sa raz pozrieme aj do vesmíru. Ale až keď dúha prežiari celú krajinu. A poletíme na ružovej rakete, samozrejme.
Ilustračný obrázok, zdroj: wikimedia commons.org
Tak veľmi ako umelci rozprávajúci slovenským jazykom milujú LGBT, tak veľmi nenávidia kresťanstvo. Mariana Čengel Solčanská je režisérka paškvilu „Slúžka“, ktorý sa síce odohrával v katolíckom Rakúsko-Uhorsku, no spomenutá „slúžka“ bola údajne (autor film nevidel a ani sa nechystá; nemajte mu to za zlé) všetko možné od lesby až po čarodejnicu. Bola to skrátka sebavedomá mladá žena v utláčateľskom svete, ktorému dominoval mužský element. A dôležitá poznámka pod čiarou: títo muži neboli afro-homosexuáli, ale bieli kresťanskí hetero! (teda, asi). Skrátka, bol to zlý svet, forma tyranie, fuj, fuj.
Táto pani Čengel Solčanská, umelecká superstár, pre SME narieka: „Posielame deti, aby na kolenách jachtali do ucha cudziemu chlapovi, že sú zlé.“ Na zamyslenie, veru. Ale keby ten „chlap“ náhodou nebol kňaz, ale – povedzme – „dragqueen“, to by jej už neprekážalo. Avšak aspoň pápeža vníma pozitívne! „Dobre nám padne návšteva tohto Argentínčana“, píše o pápežovej návšteve v septembri 2021. Pre smeti pokračuje:
„František je vlastne pápež hipster, člen bratislavskej (nitrianskej, bystrickej, košickej) kaviarne, slniečkár, liberál, ukážkový múdrosráč, triedič odpadu, umiernený feminista, ktorý hovorí, že Boh miluje homosexuálov, lebo sú Božie deti.
Tento pápež príde sem, do kotla antivaxerov, konšpirátorov, odborníkov na futbal, pivo a katechizmus. To môže pre bigotných neonacistov a potratovú inkvizíciu veštiť nepríjemnosti, pretože je pravdepodobné, že pápež opäť povie niečo ľudské, príčetné, progresívne a zrozumiteľné.“
Je komické, keď nám dúhová neonacistka nadáva do „bigotných neonacistov“ len preto, že my sme PROTI VRAŽDENIU DETÍ, kým ONA JE ZA. Ten Hitler by naozaj neveril vlastným očiam, keby sa zobudil v 21. storočí. Umelci mu boli vždy blízki – koniec koncov aj jeho Evička bola hérečka a nie nejaká katechétka. A o takom Goebbelsovi ani nehovoriac. Ten mal celú televízno-rozhlasovú obec priamo pod palcom. Slúžila mu zjavne oddanejšie ako katolíci (ktorých politická strana Centrum bola najväčším oponentom NSDAP kým ju nezakázali).
Mimochodom – veľdielo „Slúžka“ nedosiahlo na filmovom portáli ČSFD ani na červené čísla. Tak kvalitná „tvorba“ to je.
To, čo si o väčšine obyvateľstva Slovenska –, ktoré je vždy prezentované ako jedno z najkonzervatívnejších v celej Európe – myslia umelci, zhrnula vo svojej výpovedi aj už spomínaná Bohunka Koklesová (rod. Bačová). Po heroickom vyvesení dúhovej vlajky na budove Vysokej školy výtvarných umení sa nechala počuť:
„Ak by Gyimesi alebo Taraba požiadali o vstup do budov VŠVU, ostali by stáť pred budovou. Sú menej ako posvätná akademická pôda. A treba sa na nich dívať zvrchu, pretože nepatria do nášho demokratického spoločenstva.“
Presne tak. Umelci hovoriaci slovenským jazykom sa na Slovákov dívajú „zvrchu“. Najviac „zvrchu“ sa dívajú na kresťanov. Rado Ondřejíček, tvorca „vtipných“ smečkárskych obrázkov, síce nie je umelcom, ale je zjavné, že sa za jedného považuje. Možno aj on raz nalepí banán na stenu – a bude to! V každom prípade sa Ondřejíček o kresťanoch slávne vyjadril, že sú „postihnutí“ a že sa im preto „netreba vysmievať“. Zaujímavé. Asi zabudol, že on sám sa nám vysmieva neustále.
Aj „umelci“ z Markízy sa na kresťanov dívajú pekne zvrchu, aby ich mohli opľúvať pri každej príležitosti. Spomenúť môžeme škandalózne vyobrazenie kňaza z „Hornej Dolnej“, či rovno poburujúce vyobrazenie kresťanov ako takých vo „Svätom Maxovi“. Hlavný predstaviteľ „kňaza Maxa“ sa aj verejne vyjadril, že je ateista z Čiech – robiť si posmešky zo slovenských veriacich mu určite ulahodilo na jeho temnej duši. Dokonca ešte i v suchých „zábavných reláciách“ verejnoprávnej RTVS sa kde-tu zobrazí posmešná narážka na kresťanov. O všemožnom pretláčaní lesieb a gayov do takzvanej „domácej tvorby“ ani nehovoriac.
Táto čím ďalej, tým väčšia protikresťanská (a protislovenská) opovážlivosť umelcov na Slovensku vyvrcholila blasfemickou divadelnou hrou v priestoroch Slovenského národného divadla, v ktorej je postava Ježiša „zabalená v alobale ako mäso“ a sväté postavy sú okrem iného nahradené ľuďmi z pornografického či iného podobného priemyslu. Voči tejto neslýchanej arogantnosti inštitúcie platenej z našich daní sa už Nadácia Slovakia Christiana rozhodla zakročiť a spustila petíciu, ktorá mala v čase zverejnenia tohto článku 8293 podpisov. Ak ste sa ešte nepodpísali, môžete tak urobiť na tejto adrese:
Ale zopakujme si: títo umelci viackrát vyhlásili, že sa necítia byť zviazaní so slovenskými dejinami či slovenskou kultúrou, ale sú to len vykorenení „svetoobčania“ hovoriaci zhodou okolností naším jazykom. Oni sami sa od Slovákov vyčleňujú, pretože podľa ich názoru nie je väčšinové obyvateľstvo na Slovensku dostatočne „demokratické“. Alebo slovami novinára Šimečku st.: Slováci sú stále veriaci – „a to je problém“.
Hniezdom svetoobčanov na Slovensku sa stala (ako inak) Bratislava – a to je skutočný problém, keďže Bratislava je (tak trochu zhodou okolností) aj naším hlavným mestom. Práve tu k nám umelci hovoriaci našou rečou, no sami sa vyčleňujúci z našej kultúry, importujú kultúru cudzokrajnú. Je to kultúra v rozpore nielen s kresťanstvom, ale aj tisícročným slovenským duchom, ktorý sa vždy vyznačoval jednoduchosťou, čistotou, krásou a istým uzatváraním sa do seba pred okolitým svetom.
Duch týchto globalistov je presne opačný – nielenže je otvorený svetu, ale je otvorený tomu najhoršiemu zo sveta – ich duch je tiež filozoficky prešpekulovaný, pyšný a zakalený bezbožnou sodomiou.
Bratislava, žiaľ, prijala ducha globalistov úplne. Vidíme to na voľbách, na protestoch, či na všade vejúcich dúhových zástavách. Keby si tohto ducha chcela ponechať len seba – dobre, nech. Lenže Bratislava sa, ako naše hlavné mesto, neustále pokúša importovať tohto ducha aj do zvyšku Slovenska. Niekde sa jej to darí viac, inde menej.
Slovenské mestečká a mestá, dedinky a usadlosti by sa mali mať pred Bratislavou na pozore – a hlavne pred jej sebadeklarovanou „kultúrnou obcou“.
Zakladajte si vlastné kultúrne spolky a hrajte hry odkazujúce na to krásne a vznešené v našich dejinách! Ukazujte mladým ako jezuiti zachránili slovenskú vzdelanosť, či slovenskí kresťanskí vojaci Európu pred islamom! To nie je „mýtus“. To je realita – ktorá sa naozaj stala a ktorá je naša. Nedovoľme svetoobčanom (či „Európanom“) z „Blavy“ zničiť slovenskosť a kresťanstvo zakorenené v našich srdciach – veď sú len modernou kópiou legendárnych „maďarónov“ a tak si ich aj dejiny budú pamätať. Postavme sa im!
Autor: Matej Gavlák/ Zdroj: Christianitas
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
ĎAKUJEME
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
