Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Politológ Eduard Chmelár nerozumie nenávisti voči Rusku, ktorú tu predvádzajú mnohí politici. Podľa neho potrebujeme komunikovať s láskavými a mierumilovnými politikmi.
Ferrari čaká na Pohár konštruktérov od roku 2008. Porovnanie čísel ukazuje, ako hlboko Scuderia zaostala za svojou zlatou érou.
Zhnilo Jablko a s ním aj Lucia. Odišla na smetisko dejín. Odišla ta, kam posielala Fica a s ním všetkých, čo o nich písala žlčovité články a posielala im nenávistné listy.
Bratislavskí policajti v sobotu predpoludním zastavili svojpomocne vyrobený kabriolet. Vodič zaplatil pokutu a na mieste mu boli "zhabané" aj tabuľky s EČV.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Právo na pravdu mesiace varuje pred výstavbou veterných parkov.
Prečo je to tak a čo s tým robiť?
Keď mladá Maročanka povie, že radšej zomrie, než by sa mala vrátiť domov, dezinformačný denník z tejto vety urobí titulok celej reportáže.
V prípade vyradenia lode Abraham Lincoln budú oslavy nielen v Iráne, ale v celom islamskom priestore.
Krejčího ťukanec na parkovisku ako mediálna bomba, no nehody politikov PS akoby sa nestali?
Skutočnosť, že USA sú opäť uviaznuté v konflikte na Blízkom východe, je dnes obzvlášť pozoruhodná, pretože za posledných 20 rokov americká verejnosť aj mnohí americkí lídri pevne dospeli k záveru, že takéto vojny sú chybou.
PS bez jediného šliamu?
Komentáre
31. 10. 2025
Judita Laššáková tvrdí, že o čo viac je nám minister sympatickejší, o to viac by sme mali byť voči jeho krokom kritickí. Aby sme nezačali pochlebovať. Lebo konštruktívna kritika posúva kritizovaného. Upozorňuje na to právnička v ďalšej časti svojho seriálu Odborníci, magické myslenie a viera v lídrov. Video nazvala príznačne: Nikdy nepodceňuj hlúposť vlády.
Právnička vo svojom videu vysvetľuje, že k strate dôvery prichádza pomaly. Rovnako, ako k nástupu diktatúr. A tu sa oprela o citát z knihy, kde autor hovorí o pomalom napomáhaní ľudí k nástupu Hitlera k moci. Z citovaného príbehu sa ponúka paralela s tým, ako médiá pochlebovali vládam po voľbách 2020. Právnička tiež pripomína, že kritika vlády chce odvahu, no ak chceme žiť v materiálnom právnom štáte, je potrebná.
Laššáková pripomína, že v začiatkoch cyklu videí hovorila o tom, že dôvera v odborníkov neprichádza naraz, ale postupne. Ako dôkaz ponúka príklad predsedu Súdnej rady Jána Mazáka.
„Jeho autorita v právnickej obci klesá. Postupne sa stráca dôvera aj u novinárov. Nachádza sa niekde okolo 25, možno 27 percent,“ hovorí Laššáková s tým, že aj tí novinári vedia písať s chybami. Cez to všetko Laššáková nie je vyznavačkou kolektívnej viny, aj keď by sa mohlo zdať, že v minuloročných parlamentných voľbách novinári robili pre súčasnú opozíciu presne to, čo kedysi robili pre Hitlera oddiely SA.
Skrátka neodvysielali tlačové besedy niektorých opozičných strán. Hnedokošeľníci rozháňali zhromaždenia, aby sa neudiali.
„Efekt bol a aj je dnes ten istý. Slová politikov sa nedostali k verejnosti,“ dopĺňa Laššáková
„Vždy. Nie všetci. A áno, aj právnici pomáhali. Tiež vždy a tiež nie všetci. Ale s mediálnou propagandou šlo uchopenie moci určite ľahšie,“ konštatuje Laššáková a pobáda k zamysleniu sa nad súčasnými tvrdeniami novinárov.
Dnes novinári tvrdia, že sa nedá ovládnuť polícia. Heinrich Himmler to ako minister vnútra Tretej ríše, najvyšší veliteľ FNSS, veliteľ tajnej polície Gestapo dokázal.
„Koho mi len ten Himmler aj zbieraním funkcií pripomína... Aha, už viem, Daniela Lipšica,“ rozpomína sa právnička s tým, že ten už sedel na mnohých stoličkách štátnych funkcií. Prirovnanie Lipšica k Himmlerovi však ako prvý vyslovil niekto iný, kto Lipšica nazval Matovičovým Himmlerom.
Tu si Laššáková pomáha literatúrou. Nazrela do knihy Jiřího Hejdu Žil jsem zbytečně. Počas záhradnej udalosti si autora knihy významný lodiar zavolal a medzi štyrmi očami. Tam mu ukázal odznak na klope kabáta. Tým sa preukazovali na ulici ľudia vo vplyvných pozíciách.
„Bez toho by som nedostal úver v banke, okamžite by bolo zrevidované moje účtovníctvo a našli by sa podvodné machinácie. Nie, že by tam boli, ale našli by sa. Nič predsa nie je ľahšie tam, kde nie je odvolanie a kde niet sudcov. Všimnite si mojich hostí. Všetci majú odznak strany, všetci zdravia zdvihnutou pravicou a všetci cítia rovnako, ako ja. Ale mlčia. Aj predo mnou mlčia, ako ja mlčím pred nimi. S vami hovorím otvorene len preto, lebo ste cudzinec. Že prichádzate z demokratickej krajiny, kde môžete slobodne myslieť, žiť to, čo si myslíte. Kde ešte biele je biele a čierne je čierne. U nás je všetko hnedé. Zasr...né. Odpustite tie silné slová, ale niet úniku. Možno namietnete, že máme len to, čo sme chceli. Že sme NSDAP nemuseli voliť. Ale priveľa ľudí ich volilo len preto, že nevideli východisko z mizérie. Hospodárskej, aj mravnej. Do nej sme sa dostali po prehranej vojne. Nikto nečakal, kam to povedie a čo sa z toho človeka vykľuje. Hovoril dlho o názoroch, ktoré sú mi známe a samozrejmé, no predovšetkým mi ukázal úplnú bezvýchodiskovosť ďalšieho vývoja. Hitler je pri moci a nik nevie, čo bude ďalej,“ končí Laššáková citát z knihy.
Laššáková vysvetľuje, že aj pred takmer storočím ľudí premohol ich vlastný strach zo straty čohokoľvek. Veď každý má svoj strach a ten dopomohol k moci diktátorom. Vďaka nemu si postupne budovali svoje impérium a to aj cez odmeny tým, ktorí donášali na ostatných. Na žalovanie stačila dobrá motivácia. Pekný byt suseda, povýšenie v práci, či dokonca výmena manželky za milenku...
„Prípadne vymeniť Lipšica za Kováčika. Cieľ máme. Dôvod sa už nájde,“ pokračuje Laššáková. Zamysliac sa nad podstatou prichádza k tomu, že každá diktatúra potrebovala podporu ľudu.
„Fakty šli bokom, diskusia sa nekonala a mnohí sa správali, ako nacistickí gestapáci. A diskusii nepomáha, keď sa v novinárskej obci objaví jedinec, tvrdiaci, že o pravde sa nediskutuje,“ pripomína Laššáková s tým, že každý tu chcel rozhodovať o ostatných. Samozrejme, pre akési vyššie dobro. Susedia nahlasovali susedov. Lebo nedodržiavali karanténne opatrenia. Teda aj za to, že bol napríklad manželke kúpiť kvety k narodeninám ...
Laššáková sa priznáva, že by ju celkom zaujímalo, podľa čoho to ľudia poznajú, keďže mnohí z opozície tvrdia, že Ficova štvrtá vláda nastoľuje diktatúru. Mnoho diktátorov sa totiž k moci dostali cez slobodné voľby a vôľu občanov.
„Myslíte si, že diktatúra nastupuje s príchodom ráznych politikov? Počuli ste niekedy o človeku menom Winston Churchill? Tak napríklad jemu sa nepáčilo, ako pomaly, teda nie dosť rázne postupujú Briti počas Druhej svetovej vojny v severnej Afrike,“ pripomína Laššáková udalosti spred takmer storočia. Poľný maršal však odmietol začať operáciu, kým nedostane posily. Bol odborníkom a vedel, čo robí a aj predsedovi vlády vedel povedať svoj názor.
„Pri vláde treba mať na pamäti, že hlúposť vlády netreba podceňovať. Ráznosť krokov vlády už štvrtýkrát na čele s Ficom samozrejme treba sledovať. Ešte raz opakujem – kroky. Nie to, či mi je, alebo nie je niektorý z ministrov vlády sympatický,“ prízvukuje Laššáková. A najviac treba sledovať toho, kto nám je najviac sympatický, keďže aj minister je človek robiaci chyby.
Laššáková pritom súhlasí s tvrdením, že to chce veľkú dávku odvahy ako u kritika, tak u kritizovaného. Lebo nie každý dobre zvláda sústavnú kritiku. Nie je na mieste ako ostýchavosť, tak ani pochlebovanie. Inak sa nám môže stať presne to, čo sa stalo v nacistickom Nemecku.
„Ani sa nenazdáme a vláda sa zmení,“ varuje Laššáková a ako príklad uvádza uplynulé tri roky a pochlebovanie aj novinárov vládam Matoviča, Hegera či Ódora. Otázka pritom znie, či chceme byť politikmi milovaní, alebo žiť v materiálnom štáte.
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
