Pravoslávni veriaci dnes zasadnú k štedrovečernému stolu

Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, si v sobotu (6. 1.) zasadnú k štedrovečernému stolu. Podľa kultúrno-propagačnej manažérky Slovenského národného múzea - Múzea ukrajinskej kultúry (SNM - MUK) vo Svidníku Ľudmily Ražiny, v minulosti to bolo obdobie spojené s mnohými úkonmi. Rovnako mal svoje špecifiká i Štedrý alebo i nazývaný Svätý večer.

"Gazdiná, keď piekla chlieb - kračún, tak vodu, v ktorej si umývala ruky, vylievala k ovocným stromom, aby počas roka rodili. Dievčatá si išli česať vlasy pod vŕbu, aby ich mali také dlhé ako konáre vŕby. Slamu, ktorú mali ľudia pod stolom počas večere, dávali k sliepkam, aby dobre znášali vajíčka alebo ňou kŕmili zvieratá. Rovnako sa z nej robili vrkoče, ktorými sa obväzovali ovocné stromy, aby rodili," priblížila Ražina.

Obdobie vianočných sviatkov bolo zaujímavé pre dievčatá, ktoré sa chceli vydať a mať rodinu

"Počas varenia tradičných jedál brali lyžicu s jedlom a utekali do chlieva, kde klopali na ohradu. Keď ošípaná odpovedala krochkaním, znamenalo to, že sa dievča vydá v tom roku. Ak nie, klopala druhýkrát, a tak zistila, o koľko rokov sa vydá," povedala Ražina a doplnila, že sviatočné obdobie bolo obdobím ticha, keď sa ľudia nehádali a snažili sa žiť v pokoji a pokore.

Pred večerou sa celá rodina umývala v potoku, brali si so sebou drobné mince, aby počas celého roka mali peniaze. Po zotmení gazda zapálil na stole sviečku. Pomodlil sa Otčenáš, postojačky. V niektorých obciach pri stole kľačali.

"Väčšinou mali ľudia na stole deväť jedál, v niektorých obciach ich bolo aj 12. Hlavným symbolom bol spomenutý chlieb - kračún, ktorý bol na stole, ale jedli ho až na Nový rok. Mali však i ďalšie chleby. Ďalej to bol cesnak, med, soľ, opekance s makom, pirohy s kapustou, hubová máčanka, hrach, fazuľa, zemiaky s kapustou, slivková polievka - slivčanka, sušené ovocie a orechy," vymenovala Ražina a doplnila, že v mnohých rodinách na východe Slovenska sa tieto jedlá pripravujú dodnes.

Vo sviatočné dni sa nemalo nikam chodiť, zvlášť ženy a dievčatá mali byť doma, lebo to nebolo dobrým zvykom. "Napríklad aj koledníci boli väčšinou chlapci alebo malé deti. Najlepšie bolo, keď išli z nižného konca dediny na vyšný, nie opačne. Hovorilo sa, že vtedy bude nárast gazdovstva," dodala Ražina.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

5. 1. 2024 15:07

Hlas ľudu: Trápny „VLASTENECKÝ“ pokus kandidáta KORČOKA oblbnúť voličov

Prečo trápny? No lebo. Lebo ak hovorí o vlastenectve globalista Korčok, vyznieva  to rovnako falošne a trápne, akoby o Kristovom zjavení v kostole kázal  Ľuboš Blaha. Aj pekný je, aj múdry je, ani uši mu neodstávajú Múdreho prezidenta je nám treba. Lebo strápniť sa ako „Vojana“ z Paláca, to je aj naša hanba. Byť pekným prezidentom  je tiež dôležité. Keď už visí v triede na očiach, deti sa ho nesmú naľakať. Ja viem, že po „najkrajšej a najmúdre

Čítať viac

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik