Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Progresívny Denník N sa nebojí invázie, ale hystérie z nej
Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe v Edmontone nenadviazali na dobrý výkon z úvodného súboja proti Švédom.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.
Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Komentáre
31. 10. 2025
Stopäťdesiat členov súdnych orgánov, advokátov, akademikov a príslušníkov právnických profesií pripomína, že v januári 2021 zverejnilo a podpísalo Výzvu proti porušovaniu princípov právneho štátu 233 advokátov a 123 sudcov (vrátane emeritných). Výzva upozorňovala okrem iného na masívne porušovanie práv obvinených v trestných konaniach a vystríhala pred zneužívaním trestných konaní na politické účely. Ubehli tri roky a právnický stav sa so svojou výzvou znovu pripomína.
My, bývalí a súčasní členovia súdnych orgánov, advokáti, akademici a príslušníci ďalších právnických profesií, pripomíname svoju Výzvu proti porušovaniu princípov právneho štátu zverejnenú v januári 2021 upozorňujúcu okrem iného na masívne porušovanie práv obvinených v trestných konaniach a vystríhajúc pred zneužívaním trestných konaní na politické účely.
Táto Výzva bola významnou verejnou kritikou situácie vzniknutej v Slovenskej republike a podporilo ju vyše štyristo slovenských právnikov (vrátane 233 advokátov a 123 sudcov a emeritných sudcov). Podľa Výzvy obavy vyvolávala zmena fungovania justície a orgánov činných v trestnom konaní, najmä ich snaha o získanie popularity u verejnosti. Ako signatári Výzvy, uvedomujúc si dlhoročnú existenciu problémov na súdoch, prokuratúre, či v polícii, sme upozornili na to, že odpoveďou sa nesmie stať populistická snaha o nezákonný postup v boji proti kriminalite. Princípy právneho štátu a platné právo treba dodržiavať aj vtedy, keď vedú k nižšiemu počtu trestných stíhaní a následných odsúdení v trestnom konaní, či k nižšiemu počtu väzobne stíhaných osôb. Ďalej sme kritizovali zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Obavy podľa nás vzbudzovalo aj používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým bolo umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám. Poukázali sme na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod s tým, že tieto výpovede v prípade, ak sú jediným priamym dôkazom voči obvinenému, označil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v prípade Adamčo v. Slovensko ako nesúladné s právom na spravodlivé súdne konanie. Kritizovali sme masívne porušovanie princípu prezumpcie neviny zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov. Vládna moc sa snažila porušovaním princípu prezumpcie neviny pôsobiť ako tá, ktorá stíha kriminálnikov a navodzuje tým v spoločnosti veľmi nebezpečnú atmosféru nenávisti. Za veľký problém sme považovali aj vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Dochádzalo podľa nás k tomu, že sa systematicky, dlhodobo a vybraným médiám vynášali informácie zo spisov, ktoré následne prezentovali svoj zaujatý a subjektívny pohľad, pričom sme kritizovali fakt, že štátne orgány na tieto mediálne excesy nereagovali a únik informácií nezastavili. Kritizovali sme zverejňovanie zápisníc obvinených z prípravného konania v celom znení, ktoré majú potenciál ako vážne procesné pochybenia ohroziť zákonnosť takýchto trestných konaní a v ich dôsledku aj samotné rozhodovanie o vine, či nevine stíhaných osôb. V danom čase mala spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami systematický charakter. Mediálny záujem sa zneužíval na diskreditáciu konkrétnych osôb. Upozornili sme na to, že v mnohých prípadoch nebolo treba na zadržanie verejných funkcionárov, ktorí sa spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní predtým nevyhýbali a boli vypočutí len ako svedkovia, posielať špeciálne komando a ponižovať ich s putami na rukách za aktívnej účasti novinárov.
Ďalej pripomíname, že následne, 1.4.2021, Slovenská advokátska komora (SAK) realizovala prvý interný prieskum týkajúci sa zákonnosti postupov OČTK. Zámerom bolo spracovať poznatkový index, ktorý by poskytol predsedníctvu SAK informácie o skúsenostiach obhajcov a postupoch orgánov činných v trestnom konaní s ohľadom na narastajúce znepokojenie odbornej verejnosti ohľadom praxe OČTK v súvislosti s výkonom väzby. Do prieskumu sa zapojilo 71 advokátov. 72% opýtaných (51 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 20 respondentov (28 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli. V ďalšej otázke bolo snahou zistiť, v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie. Až 98 % odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v predprípravnom konaní (v zmysle 31,4% odpovedí ide o modus operandi, 39,2% odpovedí hovorí o častej existencii a 27,5% o občasných prípadoch). Až 100% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní (v zmysle 19,6% odpovedí ide o modus operandi, 52,9% odpovedí hovorí o častej existencii), zvyšné odpovede hovoria o občasných prípadoch (27,5%). Až 84,4% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v štádiu po podaní obžaloby, hoci prevažná väčšina odpovedí hovorí o občasných prípadoch – 70,6% (v 2% podľa respondentov ide o modus operandi, v 11,8% ide o časté prípady). Väčšina odpovedí, 56,9% potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia aj v čase po vynesení prvostupňového rozhodnutia, ale ako častú prax uvádzajú len 2% opýtaných, ako občasné prípady 54,9%, v 43,1% odpovedí podľa respondentov v tomto štádiu k nezákonnému donúteniu nedochádza. Na otázku, či nepodanie návrhu na vzatie do väzby bolo v prípade obvineného podmieňované alebo stimulované jeho priznaním, 45 respondentov (63%) uviedlo, že ich klient mal takúto skúsenosť. V ďalšej otázke respondenti špecifikovali, v ktorom štádiu konania dochádza najčastejšie k podmieňovaniu návrhu na vzatie do väzby. Respondenti potvrdili, že sa s takouto praxou stretli. V predprípravnom konaní ju potvrdilo 91,1% odpovedí (podľa 11,1% odpovedí ide o modus operandi, 46,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 33,3% o občasných prípadoch); v prípravnom konaní 95,6% odpovedí (podľa 13,3% odpovedí ide o modus operandi, 46,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 35,6% o občasných prípadoch); po podaní obžaloby 69,5% odpovedí (16,7% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 52,8% o občasných prípadoch) a po prvostupňovom rozhodnutí 28,9% odpovedí (8,3% odpovedí hovorí o bežnej praxi, 22,2% o občasných prípadoch). 54% respondentov odpovedalo (38 osôb), že majú vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými OČTK pred ich výsluchom procesne činných vyšetrovateľom.
Druhý interný prieskum týkajúci sa zákonnosti postupov OČTK Slovenská advokátska komora realizovala dňa 4.9.2023. Do prieskumu sa zapojilo 110 advokátov. 64% opýtaných (70 respondentov) uviedlo, že podľa ich skúseností je nezákonné donútenie súčasťou praxe OČTK. Zvyšných 40 respondentov (36 % opýtaných) uviedlo, že sa s nezákonným donútením v praxi nestretli. Na ďalšiu otázku, v ktorom štádiu konania sú praktiky spojené s nezákonným donútením podľa skúseností alebo informácií respondentov najčastejšie až 98,6 % odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v predprípravnom konaní (v zmysle 14,3% odpovedí ide o modus operandi, 48,6% odpovedí hovorí o častej existencii a 35,7% o občasných prípadoch). Až 98,6% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v prípravnom konaní (v zmysle 11,4% odpovedí ide o modus operandi, 50% odpovedí hovorí o častej existencii), zvyšné odpovede hovoria o občasných prípadoch (37,1%); 64,3% odpovedí potvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v štádiu po podaní obžaloby, hoci prevažná väčšina odpovedí hovorí o občasných prípadoch – 54,3% (v 1,4% podľa respondentov ide o modus operandi, v 8,6% ide o časté prípady) a väčšina odpovedí nepotvrdzuje existenciu nezákonného donútenia v čase po vynesení prvostupňového rozhodnutia (65,7% hovorí, že neexistuje), podľa 34,3% dochádza niekedy k nezákonnému donúteniu v tomto štádiu. 44% respondentov (48 osôb) odpovedalo, že majú vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými OČTK pred ich výsluchom procesne činných vyšetrovateľom.
Pripomíname, že nami kritizovaná situácia sa ešte viac vyostrila po zvolení politika Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora, pod ktorého vedením sa Úrad Špeciálnej prokuratúry začal zapájať do verejného komentovania vybraných „živých“ trestných vecí, čím systematicky porušoval prezumpciu neviny. Mediálnymi vyhláseniami sa Úrad špeciálnej prokuratúry zastával aj niektorých vyšetrovateľov NAKA, ktorí čelili podozreniam z trestnej činnosti. Tieto podozrenia vyšetroval Úrad inšpekčnej služby, v ktorého kompetencii je kontrolovať policajtov, vrátane tých na NAKA. Do týchto otvorených konfliktov medzi NAKA a Úradom inšpekčnej služby vstupovali aj ďalšie inštitúcie, najmä SIS, generálna prokuratúra, Úrad inšpekčnej služby a krajská prokuratúra a samozrejme politici. Sieť konfliktov medzi týmito inštitúciami dosiahla v období od jesene 2020 do jesene 2021 také rozmery, že novinári začali otvorene hovoriť o tzv. „vojne v polícii“. Muž, ktorý ju odštartoval je bývalý vedúci operatívneho oddelenia NAKA Ján Kaľavský, ktorý prišiel na Úrad inšpekčnej služby s tvrdením, že policajti manipulujú vyšetrovanie veľkých korupčných káuz. Kvôli získaniu dôkazov sa stal agentom zabezpečujúcim napríklad odposluchy diania na NAKA. Vzápätí ho kolegovia obvinili z korupcie a v auguste 2021 Kaľavský ušiel za hranice. Chytiť sa ho podarilo v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho však súdy odmietli vydať na Slovensko. V tejto krajine požiadal o azyl. Následne, v rozhovore zverejnenom 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní uviedol, že sa bojí o svoj život a uverejnil šokujúce informácie o tom, ako niektorí príslušníci NAKA mali osoby podliehajúce ich právomoci psychicky týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy, falšovať úradné záznamy, zadržiavať ich v skorých ranných hodinách špeciálnym komandom a úmyselne s nimi zle zaobchádzať pri zadržaní a väzbe s cieľom donútiť ich k určitým výpovediam. Káľavský si uvedomil, že nechce byť toho súčasťou keď mu vyšetrovateľ Čurilla povedal, v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že čoskoro bude mať možnosť ísť k nemu domov a môže mu zastreliť deti a keď zomrel generál vo väzbe generál Lučanský a títo kolegovia sa tešili. Svoje obvinenie považuje Káľavský za vykonštruované s tým, že z legálnych odposluchov Čurillovcov vyplýva, že na neho „treba našiť „bársčo“. Bársčo!“. Kritizuje, že Danilel Lipšic to nazval neformálnymi debatami policajtov.
Pripomíname, že v minulosti mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený iba prokurátor s 10 ročnou praxou, pracujúci na generálnej prokuratúre. V roku 2020 sa právna úprava účelovo zmenila tak, aby mohol byť za špeciálneho prokurátora zvolený aj niekto, kto nemal na prokuratúre žiadnu prax a špeciálnym prokurátorom sa následne stal politik Daniel Lipšic.
To, že naša kritika obsiahnutá vo Výzve z roku 2021 bola opodstatnená, a že výsledky vyššie uvedených prieskumov SAK sú dôležitým ukazovateľom porušovania ľudských práv v trestných veciach, svedčí reakcia Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) obsiahnutá v jeho následných rozsudkoch, ako aj sťažnostiach oznámených vláde Slovenskej republiky.
Ako príklad uvádzame prípad Erik Adamčo v. Slovensko z 1.6.2023, v ktorom ESĽP rozhodol, že slovenské súdy nevenovali žiadnu jasnú individuálnu pozornosť rozsahu a povahe výhod spolupracujúcich svedkov získaných výmenou za usvedčujúce dôkazy, a to napriek konkrétnym argumentom sťažovateľa Adamča v tomto bode. Tieto výhody boli významné, vrátane toho, že orgány odďaľovali stíhanie svedkov za viaceré vraždy. ESĽP poznamenal, že sa nezdá, že by slovenské právo obsahovalo ustanovenia týkajúce sa udeľovania imunity a že takéto dohody boli uzavreté mimo súdnej kontroly. Sťažovateľ Adamčo na svoje argumenty v tejto súvislosti dostal iba abstraktné odpovede. Keďže použitie dôkazov v procese týkajúcom sa sťažovateľa Adamča s dôkazmi od spolupracujúcich svedkov nemalo primerané záruky na zabezpečenie jeho spravodlivosti, nespĺňalo záruky podľa článku 6, a preto došlo k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovoru).
V rozsudku Vasaráb a Paulus v. Slovensko 15.12.2022, ESĽP dospel k záveru, že vzhľadom na to, ako vnútroštátne súdy reagovali na žiadosť sťažovateľov o výsluch svedkov v ich prospech, bolo konanie ako celok nespravodlivé a došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru. Poznamenal, že sťažovateľmi navrhované svedectvá sa mali týkať motívu ako štrukturálneho prvku skutku (motív bol súčasťou skutkovej podstaty) a dôveryhodnosti výpovede kľúčového svedka proti sťažovateľom. Preto ich ESĽP považoval za relevantné pre podstatu obvinení. ESĽP v tomto rozsudku pripomenul slovenským orgánom základnú zásadu trestného konania obsiahnutú aj v našom Trestnom poriadku podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Pokiaľ išlo o prípad sťažovateľov podľa ESĽP tak slovenské orgány neurobili. ESĽP zdôraznil, že preskúmali iba jednu verziu udalostí a aktívne odmietli preskúmať verziu predloženú sťažovateľmi. ESĽP zdôraznil aj potrebu starostlivého preverovania výpovedí svedkov, ktorí sú sami zapletení do trestnej činnosti a svedčia výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody.
Vzhľadom na obsah Výzvy z roku 2021 upozorňujeme ďalej na to, že ESĽP vláde Slovenskej republiky oznámil sťažnosť advokáta Ribára, pričom kladie podľa článku 3 Dohovoru otázku, či podmienky jeho väzby predstavovali neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Ďalej, či došlo k porušeniu práva sťažovateľa na rešpektovanie jeho práva na súkromný a rodinný život vzhľadom na obmedzenia aplikované na sťažovateľa pokiaľ ide o možnosť volať členom svojej rodiny a stretávanie sa s nimi. ESĽP kladie aj otázku, či nebol pri užívaní svojich práv podľa Dohovoru diskriminovaný. Ďalšia sťažnosť už oznámená vláde ESĽP sa týka údajne neprimeranej sily použitej proti sťažovateľke pri policajnom zásahu v jej rodinnom dome s cieľom zatknúť jej otca. Počas policajného zásahu sťažovateľka Brhlová utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali jej ošetrenie v nemocnici. Trestné oznámenie sťažovateľky v súvislosti s incidentom polícia a prokuratúra postupne zamietli a dospeli k záveru, že neexistujú dôkazy o spáchaní trestného činu. Štát podľa sťažovateľky nevykonal účinné vyšetrovanie nezákonného vstupu do jej rodinného domu. ESĽP sa vlády pýta, nielen to, či došlo k neoprávnenému zásahu do práva sťažovateľky na rešpektovanie jej súkromného života a obydlia, ale podľa článku 8 Dohovoru kladie aj otázku, či konanie o trestnom oznámení sťažovateľky vyhovovalo požiadavkám článku 8 Dohovoru.
ESĽP oznámil vláde tento rok aj sťažnosti Jaroslava Haščáka spojené do jedného konania a sťažnosti Róberta Fica. Pri oboch sa ESĽP pýta aj na možné porušenie článku 18 Dohovoru Slovenskou republikou. Obe vyššie uvedené sťažnosti majú svoj pôvod v trestných konaniach v súvislosti s ktorými sťažovatelia namietajú porušenia článkov 8 (právo na rešpektovanie súkromného života), 13 (právo na účinný opravný prostriedok), 18 Dohovoru (zákaz použitia obmedzení výkonu práv pre iný účel než ten, na ktorý bol určený). V prípade Róberta Fica je to aj porušenie článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) vo vzťahu ku konaniu o jeho ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Prvá sťažnosť sa týka údajného úniku informácií do tlače týkajúcich sa zadržania sťažovateľa Jaroslava Haščáka a prehliadky jeho kancelárií, ktoré sa odohrali 1.12.2020 v súvislosti s trestným konaním vedeným proti jeho osobe. V uvedený deň vošiel do podnikateľských priestorov sťažovateľa veľký počet policajtov v ťažkej zbroji za účelom vykonania prehliadky a jeho zadržania. Tieto úkony boli vykonávané pod drobnohľadom médií. Sťažovateľ tvrdí, že toto odhalenie bolo poznačené svojvoľným únikom informácií o jeho zatknutí a výkone prehliadok smerom k médiám a že Ústavný SR mu v tomto ohľade odoprel ochranu jeho práv. ESĽP kladie vláde Slovenskej republiky otázku na možné porušenie práv sťažovateľa na ochranu súkromného života podľa článku 8 Dohovoru, ako aj otázku týkajúcu sa porušenia práva na účinný vnútroštátny prostriedok nápravy v súvislosti s článkom 8 Dohovoru, tak ako to vyžaduje článok 13 Dohovoru. Posledná otázka sa týka toho, či v prípade, ak došlo k úniku informácií, za ktorý bola zodpovedná Slovenská republika, boli obmedzenia uvalené na práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru použité na iný účel, ako predpokladá toto ustanovenie, v rozpore s článkom 18 Dohovoru. Druhá sťažnosť, v ktorej je položená otázka týkajúca sa možného porušenia článku 18 Dohovoru, sa týka v vyhotovovania obrazovo zvukových záznamov zo súkromných stretnutí sťažovateľa Róberta Fica na poľovníckej chate v trestnom konaní. Aj v tomto prípade sa ESĽP pýta na možné porušenie článkov 8 a 13 Dohovoru v súvislosti s vyhotovovaním obrazovo zvukových záznamov v interiéri chaty. Zároveň však kladie otázku k možnému porušeniu článku 18 Dohovoru z dôvodu, či cieľom zásahu do práva sťažovateľa na súkromie nebol skrytý účel (politická diskreditácia sťažovateľa) a nie oficiálne prezentované dôvody vyšetrovania v trestnom konaní. Účelom článku 18 Dohovoru je zamedziť zneužitiu moci zo strany štátnych orgánov. V minulosti ESĽP konštatoval porušenie článku 18 Dohovoru najmä vo vzťahu k štátom ako Rusko, Ukrajina, Azerbajdžan, Gruzínsko, či Turecko. Vo vzťahu k Slovenskej republike doposiaľ porušenie tohto článku konštatované nebolo. Ak tento medzinárodný súdny orgán zistí, že bol porušený článok 18 Dohovoru, nebude to znamenať nič iné, ako to, že zodpovedné orgány sa odchýlili od základných zásad a úmyselne zneužili systém trestného práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené so znepokojením vnímame ako predstavitelia opozície, v minulosti mnohí z nich plne zodpovední za porušovanie základných princípov právneho štátu, ktoré sme uviedli vo Výzve z roku 2021, v súčasnosti odmietajú potrebné legislatívne zmeny reagujúce na rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít vrátane ESĽP.
Pokiaľ ide o navrhované zmeny týkajúce sa zákona o ochrane oznamovateľov pripomíname, že zmysle konštantnej judikatúry ESĽP ak niektorá osoba obhájiteľným spôsobom tvrdí, že bola zo strany polície alebo iných porovnateľných štátnych orgánov vystavená zaobchádzaniu, ktoré je nezákonné a v rozpore s článkom 2 Dohovoru chrániaceho právo na život, článkom 3 Dohovoru zakazujúceho mučenie neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo článkom 8 Dohovoru zakazujúcim neprimerané zásahy do telesnej a psychickej integrity, či súkromia, potom tieto ustanovenia implikujú požiadavku viesť účinné oficiálne vyšetrovanie. Toto vyšetrovanie musí viesť k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb. Keby to tak nebolo, tak by podľa tohto medzinárodného súdneho orgánu v niektorých prípadoch bolo možné, aby príslušníci štátnych orgánov takmer beztrestne šliapali po právach tých, ktorí podliehajú ich právomoci. Podľa ESĽP je hlavným účelom vyšetrovania zabezpečiť, že štátni zamestnanci alebo štátne orgány, budú braní na zodpovednosť za zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s uvedenými článkami Dohovoru, ku ktorému došlo v rámci výkonu ich povinností. Aby bolo možné považovať vyšetrovanie za účinné, inštitúcie a osoby zaň zodpovedné musia byť nezávislé od tých, ktoré sú vyšetrované. Vyšetrovanie trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru SR tak musí spĺňať jednoznačne požiadavku nezávislosti, pričom je dôležitá nielen hierarchická, inštitucionálna nezávislosť, ale aj praktická nezávislosť vyšetrovateľa. Súčasný právny stav má za následok taký výklad zákona, ktorý vo svojich dôsledkoch umožňuje, aby príslušníci Policajného zboru SR obvinení z trestnej činnosti, ktoré vyšetruje Úrad inšpekčnej služby, ďalej pracovali na Úrade inšpekčnej služby, čo je v absolútnom rozpore s uvedenou judikatúrou ESĽP týkajúcou sa nezávislosti vyšetrovania. Vzhľadom na vzniknutú situáciu, je potrebná okamžitá reakcia štátu, a aj z tohto dôvodu je namieste skrátené legislatívne konanie. Uvedené má zabrániť tomu, aby nedošlo k zmareniu vyšetrovania trestných činov, ktorých sa dopustili príslušníci Policajného zboru SR. Situácia vzniknutá na Slovensku je o to závažnejšia, že podľa tvrdenia bývalého vedúceho operatívneho oddelenia NAKA Jána Kaľavského zverejneného 6.9.2022 pre týždenník Plus7dní mali tí, ktorí profitujú zo súčasného znenia zákona a bol im nedávno udelený status chránených oznamovateľov, ľudí podliehajúcich ich právomoci psychicky týrať, mučiť, vydierať, vymýšľať si dôkazy. Pretrvávanie týchto problémov môže viesť k ohrozeniu plnenia pozitívnych povinností štátnych orgánov, tak ako vyplývajú z judikatúry ESĽP. Ide tak o hmotnoprávne pozitívne záväzky prijať primerané opatrenia na ochranu života, telesnej a fyzickej integrity, či súkromia pred nezákonnými a svojvoľnými zásahmi osobitne zo strany orgánov verejnej moci a v prípade porušenia týchto hmotnoprávnych povinností, pozitívne procesnoprávne záväzky vykonať účinné nezávislé vyšetrovanie predmetných udalostí. V súvislosti s Policajným zborom SR môže ísť o ohrozenie jeho povinnosti plniť zákonné úlohy, medzi ktoré patrí ochrana základných práv a slobôd, najmä ochrana života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a ochrana majetku, odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov či vykonávanie vyšetrovania o trestných činoch.
Pokiaľ ide o zmeny Trestného zákona a Trestného poriadku pripomíname príslušné časti správy CPT o návšteve na Slovensku, ktorá sa konala od 19. až 28.3.2018 podľa ktorých CPT by najvyššou prioritou malo byť dosiahnutie toho, že pozbavenie osobnej slobody sa v každom štádiu trestného súdnictva, od prípravného konania až po výkon rozsudkov, bude nariaďovať až ako skutočne posledná možnosť. CPT vyzval slovenské orgány, aby pokračovali v snahe znížiť stav väzenskej populácie udržateľným spôsobom v súlade s príslušnými odporúčaniami Výboru ministrov Rady Európy. V tomto ohľade CPT odkázal najmä na odporúčania R(99)22 o preplnenosti väzníc a náraste stavu väzenskej populácie, Rec(2014)4 o elektronickom monitorovaní, Rec(2017)3 o európskych pravidlách týkajúcich sa sankcií a opatrení Spoločenstva, Rec(2018)5 týkajúcom sa detí s uväznenými rodičmi, Rec(2003)22 o podmienečnom prepustení, Rec(2006)13 o využívaní vyšetrovacej väzby, podmienkach, za akých sa uskutočňuje a poskytovaní záruk proti zneužitiu, Rec(2008)11 o Európskych pravidlách pre mladistvých páchateľov podrobených sankciám a opatreniam a odporúčanie Rec(2010)1 o probačných pravidlách Rady Európy. Pokiaľ ide o odporúčania R(99)22 o preplnenosti väzníc a náraste stavu väzenskej populácie, v prílohe k nemu sú definované základné princípy. Podľa prvého z nich by pozbavenie osobnej slobody malo byť považované za poslednú možnosť a byť nariaďované len vtedy, keď sú vzhľadom na závažnosť trestného činu akékoľvek iné sankcie alebo opatrenia zjavne nedostatočné. Podľa štvrtého z nich by mali štáty zvážiť možnosť dekriminalizácie určitých typov trestných činov alebo ich preklasifikovať tak, aby sa na ne nevzťahovali tresty odňatia slobody. Pokiaľ ide o odporúčanie Rec(2014)4 o elektronickom monitorovaní Výbor ministrov RE odporučil vládam členských štátov RE, aby pri prehodnocovaní príslušných právnych predpisov a praxe prijali všetky vhodné opatrenia na uplatnenie zásad týkajúcich sa elektronického monitorovania uvedených v prílohe k tomuto odporúčaniu. V úvode tohto odporúčania Výbor ministrov RE inter alia vyjadril súhlas s tým, že pozbavenie slobody by sa malo použiť ako posledná možnosť a že s väčšinou podozrivých a páchateľov možno účinne a z hľadiska vynaložených nákladov efektívne zaobchádzať v rámci komunity. Ďalej uviedol, že pokračujúci rast väzenskej populácie môže viesť k podmienkam pozbavenia osobnej slobody, ktoré nie sú v súlade s článkom 3 Dohovoru, ako to zdôrazňuje príslušná judikatúra ESĽP. Zopakoval, že preplnenosť väzníc a rast väzenskej populácie sú hlavnou výzvou pre väzenské správy a systém trestného súdnictva ako celok, a to tak z hľadiska ľudských práv, ako aj efektívneho riadenia väzenských inštitúcií a uznal, že elektronické monitorovanie používané v rámci procesu trestného súdnictva môže pomôcť obmedziť uchyľovanie sa k pozbaveniu osobnej slobody a zároveň zabezpečiť účinný dohľad nad podozrivými a páchateľmi v komunite, a tak pomôcť predchádzaniu trestnej činnosti.
Vzhľadom na vyššie opísanú situáciu podporujeme aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, pričom poukazujeme aj na fakt, že k pochybeniam majúcim vplyv na základné ľudské práva a slobody identifikovaným najvyššími súdnymi autoritami došlo v mnohých prípadoch v rámci výkonu jej právomoci.
Na záver opätovne, ako aj v prvej Výzve z roku 2021, konštatujeme, že považujeme za nebezpečné, ak je porušovanie princípov právneho štátu na Slovensku a zabraňovanie potrebným legislatívnym zmenám odôvodňované zo strany opozície a niektorých mimovládnych organizácií neadekvátnym odkazom na európske hodnoty. Je podľa nás nanajvýš dôležité, aby sa príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy dištancovali od krokov slovenskej opozície, ak nie sú v súlade s princípmi právneho štátu. O situácii na Slovensku budeme tieto medzinárodné inštitúcie informovať.
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
