„A máme po Silvestri!“ Takto začal svoj príhovor na novoročnom stretnutí obyvateľov očovských lesov statný medveď.  „ Ešte som sa  ani nestihol uložiť do pelechu, to viete, povinnosti - mám pod palcom celý les.  A v neposlednom rade som sa bál, aby ma ten rachot nezobudil. Chvalabohu, Silvestra sme v zdraví a v pohode prežili. Nikto  neprišiel o žiadnu končatinu. A to je dobre. Dnes by bol problém zohnať doktora, lebo nielen stav hlucháňov , ale aj ďatľov nám rapídne poklesol. Doktor je vzácny artikel!“

„A čo múdri učitelia, tých máme dosť?“ zamiešala sa sova.  „Prd máme dosť, celé školstvo máme v prdeli. A neskáčte mi do reči, milostivá, lebo vás dám vyviesť, políciou,“ odpovedal nevychovaný medveď a pokračoval. „Až na niekoľko sfetovaných vrabčekov a sýkoriek sa nič hrozné nestalo. Feťákov polícia pochytala a doviedla nezodpovedným rodičom pekne domov. Chúdence sprostučké, asi požrali veľa konopných a makových semienok . Alebo sa nazobkali borievkových bobuliek. Och, keď si tí ľudia nedajú povedať a nevhodne prikrmujú. Len ten bordel  všade naokolo ma štve, veď sa  len pozrite! Vyzývam preto veveričky, nech sa ihneď,  keď jeleň  tretíkrát zatrúbi, vyberú  zbierať šišky a všetky šúľky a fľaše, čo sa povaľujú  pod nohami. A líšky nech všetko dočista pozametajú!“  „A kto nám dá metly?“ opýtala sa vedúca pracovnej čaty. „Načo metly, metly nemáme, z rozpočtu  nezvýšilo. Zoberte si každá svoj chvost a durchom durch pozametajte celý rínok. Prisahám na svoj dvakrát deravý kožuch, že  budú aj metly, aj doktori, aj nemocnica. Sme tu len krátko a vy už by ste od nás chceli zázraky. Vyčkajte. Najskôr prijmeme zákony na vlastnú ochranu. Viete, čo je to utekať pred rozzúreným farmárom? Ja som to zažil na vlastnom kožuchu, priatelia! Aha, aká pamiatka mi ostala. A treba chrániť hranice pred migráciou. Počúvam, že sa tu klokany objavili. Toto svet nevidel! Aj školstvo vylepšíme, aj bezpečnosť, aj vzdelanie. S tou terajšou úrovňou sme svetu len na hanbu. Vraj sme kdesi na chvoste. Ba čo viac, zrušíme aj veškerú pyrotechniku a možnože aj Silvestra a Nový rok, máme priveľa sviatkov, robiť sa nám nechce,“ hovoril  rozohnený medveď.  „Preboha, len Silvestra nie,“ ozval sa jeden z davu,  „ja mám akurát na Silvestra narodeniny.“ „ Ja zas meniny,“ pridal sa druhý.

A jeleň, ktorý  počul, že má trúbiť, to okomentoval slovami: „Trúbiť?! Ja že mám trúbiť? Ani ma nehne!  Čo som šibnutý v januári vytrubovať?! A teraz  na žiadne lane vôbec, ale vôbec  nemám chuť!“

A tak jeleň netrúbil, brigáda sa nekonala a bordel nemal kto upratať.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik