Na Slovensku nedôveruje Európskej únii ani polovica respondentov

Inštitút Európskej únie má kolísavú úroveň priazne v očiach občanov. 48% opýtaných je za týmto chátrajúcim kolosom, ktorý evidentne nesplnil očakávania jej členských krajín. To poukazuje na fakt, že pôvodný ušľachtilý zámer, kvôli ktorému bola založená sa minul účinkom.

Hoci médiá tvrdia, že nárast dôvery od začiatku tohto roku stúpol až o jedenásť percent, nálada obyvateľstva o tom nehovorí. V susednom Poľsku vraj stúpla dôvera tamojších respondentov na 53 % a v Maďarsku má približne 49 %. O tom sa tiež dá pochybovať, lebo Európska únia a jej výkonná zložka Europarlament proti Maďarom a ich právam otvorene bojujú, čo otvorene zdôrazňujú aj poslanci Europarlamentu.

Za Slovenskom zaostáva aj Rakúsko s dôverou vo výške 46 % a Česká republika s 38 percentami. Čakali by sme viac, vzhľadom na to, že česká vláda i prezident robia všetko preto, aby sa Európskej únii a Europarlamentu čo najviac zapáčili. Česi ako takí tiež zvyknú stáť skôr za Západom, ako pri krajinách, ktoré sú k nim ideovo a historicky bližšie. To dokazuje aj ich politický oportunizmus. Ako však hovoria prieskumy, nálada je u našich západných bratov iná...

Čo sa týka samotnej inštitúcie Europarlamentu, Slováci za ním stoja nadpolovičnou väčšinou. O tom hovorí 51 % opýtaných, spokojných s týmto symbolom eurobyrokracie. V Európsku komisiu prejavilo dôveru 42 percent. „Dôvera v európske orgány vo všeobecnosti súvisí s deklarovanou znalosťou fungovania EÚ, čo znamená, že ľudia, ktorí tvrdia, že vedia, ako EÚ funguje, prípadne sa cítia byť informovaní o európskych otázkach, vykazujú obvykle vyššiu mieru dôvery k jej inštitúciám,“ Národná správa pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, vypracovanej Martinom Solárikom. Otázkou však je, či by sme verili euroinštitúciám tým viac, čím by sme do nich videli, pretože nie je ničím zvláštnym, ak v ich relevantnosť a kvalitu neveria samotní europoslanci.