Aký bol rok 2023 v slovenskom politickom dianí? Veľmi stručne povedané – bohatý a búrlivý. Doznieval pád vlády z decembra 2022, no vďaka prezidentkinej váhavosti vláda „dopadla“ až v máji. Medzitým sa odohralo referendum a rozbehla sa volebná kampaň pre predčasné voľby. Nastúpila prezidentkina vláda a odchádzajúca vládna garnitúra v snahách udržať sa pri moci vymyslela pár policajných akcií. Letným dianím hýbali aj medvede a migranti.

V predčasných parlamentných voľbách si národ zvolil za víťaza Roberta Fica. Ten (vďaka prezidentke) rekordne rýchlo zostavil vládu a tá sa ujala povinností s nečakanou razanciou. Hlavný denník bol vďaka vašej priazni pri tom.

Pád vlády po prvýkrát

Nedôvera bola vláde Eduarda Hegera (Demokrati) vyslovená ešte v polovici decembra 2022. Dôsledky hlasovania sa však pre neskorý dátum začali prejavovať až začiatkom roka 2023 a v stave vlády bez dôvery bolo Slovensko ešte niekoľko mesiacov po tom.

Politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) pripustil, že existencia Hegerovej vlády už nemohla Slovensku priniesť nič pozitívne. Zároveň však uviedol, že pád vlády v krízovom období, bez jasných kontúr novej väčšiny, nebol dobrou správou pre Slovensko.

Referendum

Predposlednú januárovú sobotu sme sa striedali v referendových miestnostiach, aby sme zodpovedali na otázku:

"Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky tak, že:

• v Čl. 73 ods. 1 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: "ak v súlade s touto ústavou nedôjde k predčasnému skončeniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.";
• v Čl. 81a sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: "b) predčasným skončením volebného obdobia,". Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g);
• v Čl. 82 ods. 5 sa za slová "volebného obdobia" vkladá čiarka a slová "predčasným skončením volebného obdobia";
• v Čl. 84 ods. 3 sa za slová "s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4" vkladá čiarka a tieto slová: "na prijatie uznesenia o predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. n)";
• v Čl. 86 sa dopĺňa písmeno n), ktoré znie: "n) uznášať sa na predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.";
• v Čl. 93 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "vrátane predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.";
• Čl. 98 odsek 2 znie: "Návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavný zákon."?"

Referendum bolo v dlhodobej nemilosti ako prezidentky, tak aj vtedajšej vládnej koalície. Hoci prezidentka Zuzana Čaputová a premiér Eduard Heger (v tom čase ešte OĽaNO) rozprávali po celý čas o demokracii, referenda sa nezúčastnili.

Kedy budú voľby

Po tom, ako NR SR vyslovila nedôveru Hegerovej vláde, ešte aj celý február 2023 sa niesol v znamení dohadovania sa o termíne predčasných volieb. Hoci aj prezidentka, aj opozícia boli za termín v júni, NR SR nakoniec prijala uznesenie o tom, že sa voľby uskutočnia 30. septembra.

Vláda dopadla, nastúpil Ódor

Vláda Eduarda Hegera sa pri moci za prezidentkinej asistencie držala pri moci až do polovice mája. Po tom, ako sa prevalil škandál dotácie pre firmu ministra pôdohospodárstva Vlčana na skládku komunálneho odpadu v tesnej blízkosti európskeho chráneného územia, už bola situácia neudržateľná. Dotáciu poskytol rezort životného prostredia na čele s Jánom Budajom. Eduard Heger už viedol niekoľko ministerstiev a jeho vláda už bola neudržateľná

Prezidentka Zuzana Čaputová preto bez akejkoľvek konzultácie s predsedami politických strán vymenovala vlastnú, tzv. úradnícku vládu, ktorej šéfoval Ľudovít Ódor.

Migranti a medvede – nie len predvolebná téma

Téma premnožených medveďov sa tiež začala viac otvárať už v druhej polovici roka 2022. V roku 2023 si občania Podpoľania, ale aj Liptova či Turca čoraz viac sťažovali na výskyt medveďa v okolí obývaných lokalít. Medvede nie len ničili úrodu, likvidovali včelstvá, ale po útokoch na hospodárske zvieratá sa vyskytli aj strety s ľuďmi.

Od neskorej jari sa na naše územie najskôr v oblasti Komárna, neskôr cez zelenú hranicu začali presúvať migranti. Nik nevie, odkiaľ boli, pretože všetci uvádzali ako krajinu pôvodu Sýriu. V Nových Zámkoch už bola vyhlásená krízová situácia v súvislosti s ilegálnymi migrantami, exminister obrany Naď ešte stále tvrdil, že práve v Nových Zámkoch migrantov nevidel. Nevideli ich ani primátor Komárna a vtedajší policajný prezident, hoci sociálne siete sa už v máji-júni hemžili fotkami popri cestách sa pohybujúcimi skupinkami mladých mužov exotického výzoru.

Situácie sa chytil predseda Smeru, ktorý urobil tlačovú besedu v okolí Veľkého Krtíša, kde boli migranti sústredení v niekdajšej výrobnej hale. V neľudských podmienkach, bez základnej hygieny. Kompetentní sa ešte začiatkom septembra tvárili, že aj medvede, aj migranti sú predvolebná téma.

„Vojna v polícii“ pokračovala

Celým rokom nás sprevádzala kauza vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, ktorá má korene tiež v dávnejších rokoch. Hoci sa verejnosť dozvedala čoraz viac negatívnych informácii tejto skupiny, ktorej sa hovorí čurillovci, policajný prezident Štefan Hamran, ako aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) sa ich priam kŕčovite zastával. Na tejto kauze padol aj Čaputovej minister vnútra Ivan Šimko. Ten doplatil na to, že sa postavil proti vymenovaniu jedného z čurillovcov na vysoký post kontrolného orgánu polície.

V auguste a septembri NAKA zadržala niekoľko veľmi známych mien. Medzi nimi boli Peter Pčolinský, Michal Aláč (obaja nominanti Sme rodina na post riaditeľa SIS), šéfa Národného bezpečnostného úradu, ale aj Tibora Gašpara, poslaneckého kandidáta za Smer a bývalého policajného prezidenta. Akcie Ezechiel 7 či Rozuzlenie skončili pustením zadržaných, odborníci sa teda zhodli, že šlo o demonštráciu moci pred voľbami. Akcia Rozuzlenie viedla k zasadnutiu Bezpečnostnej rady štátu, ktoré prezidentkin premiér Ódor najskôr odmietol zvolať. Po jeho konaní sa účastníci zhodli, že je všetko v najlepšom poriadku.

Veľké oči Demokratov a slabý výsledok Kollára

Verejnosť veľmi starostlivo sledovala aj predvolebné dianie. Najskôr vznikla strana Eduarda Hegera Demokrati, ktorá pospájala množstvo drobných subjektov, neskôr sa do volieb pod značkou Slovenskej národnej strany spojili pronárodné subjekty a osobnosti a OĽaNO vytvorilo koalíciu niekoľkých strán.

Hoci mala strana Eduarda Hegera k dispozícii na kampaň obrovský priestor (tvorili ju niekoľkí ministri), pohorela na celej čiare. Rovnaký osud voliči pridelili aj hnutiu dovtedajšieho predsedu parlamentu Borisa Kollára Sme rodina.

Tromi najsilnejšími stranami sa po septembrových voľbách stali Smer-SSD Roberta Fica, Progresívne Slovensko Michala Šimečku a Hlas-SD Petra Pellegriniho. Príjemne prekvapila Slovenská národná strana. O jej vstup do parlamentu sa postarali zväčša osobnosti a ľudia pôvodne z iných strán.

Povolebná bitka o Hlas

Práve Peter Pellegrini bol tým povestným jazýčkom na váhach, vďaka ktorému vznikla expresne rýchlo nová vládna koalícia. O rýchlosť, s akou vznikla, sa postarala prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá dala víťazovi volieb 14 dní na to, aby jej priniesol podpísanú koaličnú zmluvu.

Štvrtá Ficova vláda

Po tom, ako sa červené denníky doslova vyzúrili pri niektorých nomináciách, Zuzana Čaputová nakoniec vo veľmi napätej atmosfére vymenovala štvrtú vládu Roberta Fica. Najviac diskutovaní boli ministri za SNS Martina Šimkovičová, ktorá čeli útokom pri každom svojom kroku už aj na poste ministerky a namiesto búrlivo odmietnutého Rudolfa Huliaka sa funkcie ministra životného prostredia nakoniec ujal Tomáš Taraba (obaja nominanti SNS).

V poradí štvrtá vláda Roberta Fica sa moci ujala razantne, čo sa opozícii vôbec nepáčilo. Prvým odvolávaným ministrom bol ešte pred prijatím Programového vyhlásenia vlády (a teda vyslovením dôvery Ficovej vláde) Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), ktorý sa podujal rozseknúť to, čomu sa hovorí vojna v polícii.

Čaká nás ďalší volebný rok

V nadchádzajúcom roku nás čakajú voľby dvakrát. Najskôr to budú voľby prezidentské, kde sú už prví kandidáti známi a protesty, ktoré opozícia organizuje jednému z nich slúžia, ako predvolebná kampaň, o ďalších kandidátoch sa viac či menej hovorí.

Začiatkom júna čakajú voľby celú Európsku úniu, štáty si budú voliť svojich zástupcov v 720-člennom poslaneckom zbore.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik