POTOKY KRVI ako daň za ľahostajnosť spoločnosti

Štěpán Kotrba je enfant terrible českej žurnalistiky. Nezvykne držať ústa na uzde a často zatne do živého. Niekedy tak, že krv strieka všade okolo. Bohužiaľ, pravda niekedy naozaj bolí. Najviac tých, ktorí ju mienia znásilňovať. A to Kotrba vie. Hoci môžu jeho komentáre vyznieť cynicky, aj voči situácii, ktorá rezonuje nielen v Čechách a nielen u najbližších susedov Českej republiky, neodpustí si hovoriť k veci. Priamo.

„Celé včerajšie popoludnie a celý večer som sledoval prehliadku falošných emócií. Nielen politikov a novinárov, ale i rady obyčajných ľudí. Vzhľadom k tomu, ako spoločnosť doteraz ignorovala duševne narušených jedincov a ako výkonná moc pristupuje k duševnému zdraviu, prevencii a liečeniu psychických porúch sa to dalo čakať,“ okomentoval Kotrba triezvo celospoločenský stav. Je presvedčený, že otázka nebola čo sa stane, ale kedy a ako. Podľa neho vyvstáva otázka, kedy sa rovnaká tragédia zopakuje.

Ľudia chodiaci po ulici už podľa neho neoplývajú normálnym myslením

Sú v manickej fáze, fáze manickej depresie, resp. bipolárnej poruchy. Tú možno utlmiť liekmi, ale je chronická. Štatistiky napr. uvádzajú, že najšťastnejším národom Európy sú Dáni. Ale rovnaké štatistiky neuvádzajú, že práve Dáni sú národom, ktorý má na jednu osobu najvyššiu spotrebu antidepresív. Preto vzniká fenomén, aký sme tu pred desaťročiami nemohli zazrieť ani zriedkavo. Samovraždy, nevynímajúc najmladšiu vrstvu spoločnosti, nenachádzajúcu zmysel života, utekajúcu skôr k materiálnym hodnotám. Rovnako sa zvýšila spotreba alkoholu, drog a spotreby liekov.

Ako presvedčiť šialencov, že sú šialení?

Tento problém je často neriešiteľný. Ľudia, ak sú v súčasnej dobe psychicky neistí, nezamyslia sa nad svojim stavom a neriešia ho konzultáciou s odborníkmi. Psychológ a psychiater je pre bežného človeka niečo také, ako kríž pre čerta. Po uliciach chodia psychotici v najhoršej možnej podobe.

„Jednu rozhlasovú redaktorku poslali do blázinca, až keď volala na arcidiecézu, že ju prenasledujú Židia,“ opisuje Kotrba reálnu situáciu. „Pokiaľ však nemá osoba psychicky nestabilná peniaze na zaplatenie liekov, bude si chodiť po ulici, takýchto ľudí stretneme v obchode aj v práci.“

Problémom nie je len tento fakt. Fakt je, že túto situáciu prehliadame vedome i my samotní. Mávneme rukou a necháme tlačiť psychický nádor na hlavu nespôsobilého dovtedy, dokedy mozog nepraskne a nezačne striekať krv nevinných. Počet patologicky úzkostlivých osôb či dokonca osôb s tradične diagnostikovateľnými poruchami chemickej nerovnováhy v mozgu ako je schizofrénia rastie. A my mlčíme ďalej.

Kotrba sa nebojí postaviť voči populárnej téme binárnych jedincov. Nezabúda opomenúť i poruchy sebavnímania.

„Nebinárni jedinci na verejných záchodoch SÚ dôvodom k panike. Stretnúť plyšového zajaca v parku je úsmevné len do chvíle, než si so sebou odvedie malé dieťa,“ bilancuje situáciu smutne časom poučený politológ, sociológ a žurnalista. Spomína i jednu situáciu, ktorá ho dosť rozľútostila. Išlo o prípad prejavu stareckej demencie. „Osobne som poznal babičku, ktorá priviedla do útulku svojho psa s tým, že chce zapáliť seba i dom a nechce, aby zhorel pes. Pointou príbehu je, že psa v útulku prijali a babičku nechali odísť.“

Psychické choroby sa podceňujú, hovorí sa o nich povrchne, hĺbkovo sa neanalyzujú. Každý na ne pohliada pragmaticky, iba ak sa týkajú jeho samotného, nie nebezpečnosti jedinca pre spoločnosť. Skrátka, psychológia zostáva stále tabuizovanou.

Čo môže spôsobovať zlyhanie osobnosti?

Medzi negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú konanie osobnosti evidentne patria vysoké nároky na jedinca. Očakávajú sa stopercentné výkony. To však nie je vôbec jednoduché, ak je to vôbec možné. Potom sa môže stať, že struna vo vnútri praskne a nešťastník začne konať. „Mal som mnoho spolužiakov na strednej aj vysokej škole o ktorých duševnom zdraví, respektíve odolnosti voči stresu som mal oprávnené pochybnosti. Pre niektorých bola záťaž školy enormná a odpadli behom štúdia, niekoľko z nich bralo injekčne drogy, niekoľko sa nakoniec po rokoch dlhodobo liečilo. Dvaja spáchali samovraždu,“ konštatuje Kotrba. Polemizuje, či to nie je prejav akéhosi sociálneho darwinizmu, keď sú schopní prežiť len tí najsilnejší a menej schopní zahynú alebo sa zlikvidujú sami.

Bolo by nevhodné, ak by sme označili niektorých schopnými a niektorých neschopnými, aby absolvovali náročné vzdelanie? Rodičia chcú, aby dieťa bolo lekárom, právnikom, realizujú si svoje ambície a spoločenskú prestíž. Deti situáciu nezvládajú. Jedni nechcú, iní nemôžu. Nie každý má rovnakú kapacitu vstrebávať vedomosti, spracovať ich, abstrahovať a prehodnotiť ich kvalitu. Nie sú schopní memorovať, podávať výsledky. Tak nastáva kolaps.

Ako sa k situácii stavajú inštitúcie?

Štát tento fakt prehliada. Vzdelávacie inštitúcie sú dojnou kravou, do ktorej dávajú peniaze bohatí, no intelektuálne neschopní. Takzvaní klobáskoví inžinieri a lekári. Tí si ale myslia, že vysoká škola je prechádzka ružovou záhradou, záverečnú prácu si kúpia a po štúdiách sa budú zúčastňovať poľovníckych plesov, kde sa budú navzájom oslovovať titulmi. Funguje tu iba kontraproduktívna byrokracia. Snaha o ochrany celku pred abnormálnym jedincom zlyháva. „Človek dostane zbrojný preukaz po púhom formálnom skúmaní duševného stavu, nie naozaj profesionálnom posudku, ktoré by mohlo zistiť, aké nebezpečenstvo pre spoločnosť daný jedinec znamená.“ Eventuálne tu existuje ešte jedna „cestička.“ Korupcia. A to sa netýka iba zbrojného pasu, ale aj vodičskej licencie. Uvedomme si predsa, že aj automobil môže byť zbraň. Priaznivci zbraní však tvrdia, že aj kuchynský nôž je smrteľne nebezpečný. Hej, samozrejme, ale puškou chleba nenatrieš. Naštvaný milovník sa ohradzuje právnym nárokom na nákup zbrane. Aj to je argument. Ale pochybuje iba zdravý skeptik. Blázon nikdy nepochybuje. Jeho presvedčenie je až religiózne.

Musím s Kotrbom absolútne súhlasiť, keď nechápem, tak ako on, prečo by mal obyčajný človek vlastniť armádnu zbrani, či dokonca výbušnú muníciu. Odstreľovačské pušky s optikou schopnou zacieliť terč na diaľku niekoľkých kilometrov nie sú gumipušky ani vzduchovky. Rovnako ako automatické zbrane a samopaly. Niečo takéto často neschvaľujú ani poľovníci. Situácia je absurdná, príjmy štátu za obchod so zbraňami, zdaňovanie zisku je však prednejšie, než ochrana spoločnosti. Zbrane, ktoré nosia policajné zložky i profesionálne armádne zbrane nepatria do rúk civilistu.

22. 12. 2023 11:21

Andor Šandor má obavy, že tragédia v Prahe je iba začiatkom. Vysvetľuje, ako konať pri podobných hrozbách (FOTO+VIDEO)

21. decembra sa v centre Prahy odohral v našich zemepisných šírkach doslova nevídaný incident, pri ktorom prišlo o život 15 ľudí, vrátane hlavného aktéra. Armádny generál vo výslužbe Andor Šandor má obavy, že štvrtková tragédia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (FF KU) v Prahe by mohla byť štartom pre ďalšie podobné masakre. Vysvetlil preto, ako eliminovať hrozbu že sa niečo stane v prípade, že sa človek ocitne v podobnej situácii. V Prahe na FF KU p

Čítať viac

Rozklad spoločnosti ako ďalší faktor pôsobiaci na zlyhanie jedinca

Krízy vo vzťahoch, v práci, neustály tlak na zamestnancov, kariéra... toto všetko nemôže uniesť priemerne psychicky stabilný jedinec. Nie ešte jedinec s desivým deštrukčným potenciálom. A ak sa spoja jeho agresívne tendencie v kombinácii s legálne predávanými návykovými prostriedkami akými sú napr. alkohol, výsledok je fatálny. Sklony k násiliu sa nedokážu potlačovať donekonečna.

A sme späť pri chorobných trendoch

Kotrba prízvukuje, že v dnešnej spoločnosti sú určité bludy povýšené na ideológiu. „Tu sa už dotýkame samotnej štruktúry spoločenského poriadku, ktorý bol ochotný uveriť v samospásnosť neregulovaného trhu, keď ekonómovia utekajú pred právnikmi, či naopak v samospástnosť takmer absolútnej regulácie všetkého. Stačí sa pozrieť na chaoticky bublajúcu zbierku zákonov alebo sprivatizované sieťové monopoly.“

Demokracia nemá podobu humánnu, ale materiálnu, tvrdí Kotrba. Za každú cenu sa haní socialistický systém, pretože neochraňoval individuality, ale bol zameraný prospoločensky. Ktokoľvek, kto siahne na „dobro“ zbohatlíkov, je zástanca totalitných režimov, myslí demagogicky a paradoxne ohrozuje spoločnosť. Hovorí sa o podpore národov, pričom tí, ktorí sú jeho spasiteľmi žijú v obrovskom bohatstve. Šíria sa proekologické trendy stojace na hlinených nohách. Vyhrievanie solárnymi panelmi, utrácanie miliónov za veterné mlyny, používanie áut na elektrinu, tvrdiac, že výroba elektriny je ekologická, pričom batérie ekologické nie sú, nie sú ani „recyklovateľné,“ a elektrina, vyrábaná v tepelných, vodných a jadrových elektrárňach ničí životné prostredie. Tieto elektrárne sú totiž úplne neekologické, alebo vyrábajú energiu dosť riskantným spôsobom.

Last but not least...

Na koniec tejto čiernej listiny pridal Kotrba ľudskú ľahostajnosť. „Zvykli sme si na agresivitu pri nesúhlase s politickými protivníkmi. Zvykli sme si na agresivitu „neprispôsobivých“ pri jednaní na úradoch či v nemocniciach. Zvykli sme si prehliadať agresivitu „neprispôsobivých“ žiakov voči učiteľom i na šikanovanie a násilie medzi deťmi. Polepšovny s tvrdým režimom sme „v mene humanity“ zrušili aj pre mladistvých násilníkov. Odvykli sme si trestať a vynucovať pravidlá silou. Ani v prípade chronického neplnenia povinností neodsudzujeme, ale máme tendenciu ospravedlňovať alebo akceptovať výhovorky. V prípade vezenia nenútime odsúdených pracovať. Pre niektorých ľudí môže byť väzenie východiskom zo sociálnej mizéria „na slobode.“ Väzenie prináša mnoho obmedzení pohybu. Ale prináša aj plnú penziu so všetkým pohodlím, vrátane zubárskej starostlivosti, na čo má väzeň nárok. Kvalitný psychiatri však vo väzení nehľadajme, pretože tu sa psychapatológia vyskytuje najčastejšie,“ dodáva smutne Štěpán Kotrba.

Cesta je zarúbaná.

Nikto nepracuje na „výchove“ politikov. Prehliadajú sa aj tie najkrikľavejšie prípady. Ak budeme prehliadať všetky tieto faktory, nemôžeme čakať, že sa situácia, aká sa udiala v Prahe nebude opakovať. Potom kondolencie nestačia. A hlavne tie patetické, melodramatické a teatrálne. Jediný, kto z toho všetkého bude mať prospech, sú médiá. Použijú vysielací čas, keď zostane divák ako prikovaný sedieť pred televíznymi prijímačmi a monitormi počítačov na politické dezinformácie a reklamy. Ostatne, prečo nie? Aj chorá publicita je publicita. Aj kontraproduktívne činy sú činy. Možno tak myslel aj masový vrah vyčíňajúci v Prahe. Zanechal za sebou podpis. A môžete si byť istí, že rovnakým „perom“ budú písať ďalší a ďalší. Tak nás učí doba.

Vážení naši čitatelia!

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik