Hlas ľudu: A koľko máš tých tatov, Miško?

Ty hovoríš o slušnej politike? Voľby si prehral a víťazovi si ani ruku nepodal. Negratulovať Ficovi k víťazstvu, to od teba nebolo slušné. Ty ho miesto toho urážaš  a kopeš ako divý kôň. Čertíš sa ako malý chlapec, ktorý sa pobil so starším chalanom. Samozrejme, že túto bitku si nemohol vyhrať. Keď napínaš svaly, to ešte neznamená, že si herkules, vieš, Miško?

Ty si sa nezmohol na iné, len na vyhrážky: „Len počkaj, keď pôjdeš okolo nás, môj tata ti dá!“ Takto to robia malí chlapci, ale nie politici. Opäť ti musím povedať, že ty si do politiky nedozrel. Vezmi si radšej koníka, čo ti tata vystrúhal, a hrajkaj sa!

Ale v jednom máš pravdu, tata mu dáva. A ako vidíš, nestačí to. Aj keď máš tých tatov akosi priveľa. V novinách, v telke,  na ulici, v Bruseli. Len na hradnom kopci je ich málo. Nestačia na to, aby ste Fica spoločne zbavili trónu. Ani keď sa s Igorovým Slovenskom spojíš. Tebe skôr to „slušné“ vonia, že? Najradšej by si bol, keby sa zopakoval osemnásty rok. Nepokoje na uliciach, vyhrážky, šibenica, výkriky, že dosť bolo Fica. Len, prosím, už žiadnu smrť tu nechceme.

Dupaj nôžkami, Miško, vyťahuj sa jak sopeľ na rukáve, ale pamätaj si: slovenská politika sa robí v slovenskom parlamente. Tatov z toho vynechaj. Zvlášť, keď hovoríš, že Fico sa ťa bojí, že je z teba nervózny. No nebojí sa ťa,  to si píš, že sa ťa nebojí. To ty sa bojíš, ty sa vyhrážaš: „Len počkaj, Fíco, keď pôjdeš okolo nás, môj tata ti dá!“

Ozaj,  a koľko máš tých tatov, Miško?!“