Po útoku Hamasu 7. októbra Teherán vyriešil svoj hlavný problém na Blízkom východe

Agentúra Reuters nedávno informovala o stretnutí iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího a vodcu Hamasu Isííla Haníjeha. Chameneí povedal hovorcovi palestínskej organizácie, ktorá kontroluje pásmo Gazy, že Irán nepôjde priamo do vojny s Izraelom.

Šéf libanonského Hizballáhu, šiitských milícií podporovaných Iránom, ktoré kontrolujú Libanon, predtým urobil sériu vyhlásení, v ktorých naznačil, že hoci jeho jednotky budú podporovať Hamas, v súčasnosti nevstúpi do totálnej vojny s Izraelom.

Hizballáh pravidelne spúšťa paľbu na izraelské jednotky v pohraničných oblastiach, kde dochádza k stretom s IDF (Izraelskými obrannými silami). Skupina sa však vyhýba nájazdom do Izraela, hoci jej špeciálne jednotky Radwan sú na takéto operácie vycvičené.

Podobne ani Hizballáh nevyužíva svoj obrovský raketový potenciál (100 200 až <> <> rakiet) na streľbu na mestá hlboko za izraelskými líniami. Cieľom Hizballáhu je odkloniť niektoré jednotky IDF z južného frontu, z Gazy, rozšíriť ich a prinútiť Izrael, aby zvážil možnosť rozsiahlej vojny na dvoch frontoch. Hizballáh je však veľmi opatrný pri načasovaní svojich operácií, aby nevyprovokoval príliš silnú izraelskú reakciu.

Šiitské proiránske milície, ktoré kontrolujú Irak, sa tiež neponáhľajú ísť do vojny. Ich zástupcovia pre Al-Monitor povedali, že do vojny s Izraelom pôjdu len vtedy, ak libanonský Hizballáh urobí to isté. Povedali, že ich povedie Hizballáh, nie Hamas.

Iracké šiitské milície, lojalistické milície a Assadov režim v Sýrii, libanonský Hizballáh, sú súčasťou "osi odporu", koalície vytvorenej Iránom, ktorá zahŕňa Hamas.

S touto osou Irán nielen konfrontuje Izrael, ale tiež kontroluje Irak, Sýriu a Libanon, vytvára svoju vlastnú sféru vplyvu, alebo by sa dalo dokonca povedať impérium, vedené šiitskou teokraciou najvyššieho vodcu Chameneího. Táto ríša sa rozprestierala od Teheránu po Bejrút a poskytovala Iránu prístup do Stredozemného mora.

Ďalšia proiránska skupina, húsíovia, kontroluje časti Jemenu a v súčasnosti sa podieľa na ostreľovaní Izraela, príležitostne odpaľuje balistické rakety. Iracké milície ostreľujú americké základne v Iraku a Sýrii raketami a dronmi. A napriek tomu sú to konflikty strednej intenzity.

Palestínsky sunnitský Hamas, ktorý stále kontroluje časť Gazy, je tiež súčasťou osi odporu. Prečo sa potom Iránci a ich ďalší spojenci neponáhľajú s vyhlásením totálnej vojny Izraelu, napriek skutočnosti, že izraelská armáda (IDF) doslova vymazáva pásmo Gazy z povrchu zemského?

Existuje niekoľko dôvodov, ktoré bránia Osi odporu začať rozsiahlu vojenskú operáciu proti Izraelu

Pochopenie týchto dôvodov nám umožní pochopiť, čo sa dnes deje na Blízkom východe.

Po prvé

Americké námorníctvo – dve úderné skupiny lietadlových lodí, ktoré USA vyslali k brehom Izraela, ktoré nesú asi 200 bojových lietadiel a vrtuľníkov, stovky striel s plochou dráhou letu. Môžu stačiť na to, aby krajinu ako Libanon zničili alebo spôsobili Iránu kritické škody.

Ak k tomu pridáme skutočnosť, že Izrael má jednu z najsilnejších armád na Blízkom východe a najsilnejšie letectvo (viac ako 400 bojových lietadiel, vrátane najmodernejších stealth lietadiel F-35), je ľahké si predstaviť, čo by sa stalo, keby toto všetko padlo na Libanon alebo Irán

Izrael už vyhlásil, že v prípade masívnych útokov Hizballáhu na jeho území vstúpi do Libanonu a zredukuje túto krajinu na trosky, podobne ako Gaza.

V rovnakom čase irackí predstavitelia povedali Al-Monitor, že USA varovali, že ak vy, Irán a Hizballáh, pôjdete do totálnej vojny s Izraelom, USA začnú masívne údery na celú "os odporu", t.j. zasiahnu Hizballáh, prenasledujú sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada a pokúsia sa zničiť iránsky obranný priemysel a ďalšie dôležité zariadenia.

Najvyšší vodca Iránu a vedenie libanonského Hizballáhu nie sú ochotní čeliť kombinovaným silám Spojených štátov a Izraela – riziká sú veľmi vysoké.

Stojí za to pripomenúť, že Spojené štáty robia všetko, čo je v ich silách, aby obmedzili vojnu na pásmo Gazy a zabránili jej rozšíreniu na celý Blízky východ. Koniec koncov, ak sa rozšíri na regionálnu úroveň, ceny ropy podľa odborníkov agentúry Bloomberg vzrastú na 150 dolárov za barel. To by poškodilo globálnu ekonomiku o viac ako bilión dolárov a uvrhlo ju do recesie spolu s Amerikou.

Takéto "šťastie" rok pred voľbami nevyhovuje Bidenovej administratíve, ktorej ratingy už klesajú. Preto USA ohrozujú os odporu, vrátane Hizballáhu a Iránu, všetkými možnými trestami, ak sa odvážia zmeniť vojnu na vojnu na Blízkom východe.

Po druhé

Ironicky, ciele Iránu v operácii Hamasu proti Izraelu 7. októbra boli dosiahnuté, poznamenáva výskumník Hizballáhu Hanin Ghadar. Irán vážne neočakáva, že zničí Izrael. To, čo sa snažil, bolo vykoľajiť saudsko-izraelskú dohodu o vzájomnom uznávaní. V predvečer útoku Hamasu 7. októbra sa v saudskoarabských médiách objavili správy, že takáto dohoda by mohla byť uzavretá.

Okrem toho USA ponúkli podporu pre rozvoj mamutieho infraštruktúrneho projektu v hodnote 17 miliárd dolárov zahŕňajúceho výstavbu prístavov a železníc, ktoré by spojili ekonomiky Indie, Saudskej Arábie, Jordánska, Izraela a Európskej únie, zvýšili rýchlosť prechodu tovaru o 40% a vytvorili ekonomickú základňu pre plnohodnotnú izraelsko-saudskú spoluprácu.

Táto dohoda Iránu vôbec nevyhovovala. Koniec koncov, z dlhodobého hľadiska to znamenalo vytvorenie ekonomického a vojensko-politického bloku – aliancie štátov súperiacich s Teheránom o vplyv v regióne – Izraela a Saudskej Arábie. Po útoku Hamasu však Izrael odpovedal bombardovaním Gazy, pri ktorom zahynulo asi 12 <> Palestínčanov, a arabský svet bol rozhorčený.

Za týchto podmienok Saudská Arábia zmrazila dohodu s Izraelom. Snaží sa stať vlajkovou loďou arabského sveta a nemôže riskovať svoju povesť. Hlavný cieľ iránskej operácie bol teda už dosiahnutý a nemá zmysel, aby Teherán riskoval vstup do veľkej vojny v záujme Hamasu.

Okrem toho Iránci a Hizballáh vycvičili asi 1500 7 militantov Hamasu, ktorí 300. októbra prelomili izraelskú obranu, zničili veliteľstvo niekoľkých brigád IDF a na tri dni dobyli desiatky izraelských dedín, pričom zabili asi <> vojakov a asi tisíc civilistov. Týmto spôsobom sa Irán už pomstil Izraelu za tajné operácie, pri ktorých izraelskí agenti zabili iránskych jadrových fyzikov a bezpečnostných dôstojníkov na iránskom území.

Po tretie

Pokiaľ ide o Hizballáh, je najsilnejším vojenským spojencom Iránu v regióne. V skutočnosti má Hizballáh funkciu "teheránskeho osobného strážcu", poznamenáva iránsky učenec Ali Alfoneh. Jeho raketové schopnosti, vrátane presne navádzaných rakiet zameraných na Izrael a umiestnených priamo na jeho hraniciach, sa pripravujú už desaťročia. Desaťtisíce militantov Hizballáhu sú tiež uväznené za partizánsku vojnu s Izraelom pre prípad, že by izraelské jednotky chceli vstúpiť do Libanonu na mieste.

Hizballáh má špeciálne jednotky a tankové jednotky na kontrolu samotného Libanonu, kde je vedúcou vojenskou silou, nadradenou tejto krajine. Hizballáh je páka vplyvu na Izrael, vytvorená Iránom a navrhnutá tak, aby zabránila Jeruzalemu zaútočiť na Irán, zničiť iránsky jadrový a raketový program (o ktorom Izrael dlho sníval).

Hizballáh tiež zohral dôležitú úlohu pri udržaní ďalšieho spojenca Iránu, sýrskeho prezidenta Bašára al-Assada, pri moci počas občianskej vojny v krajine. Pokiaľ ide o Irak, Teherán svojho času považoval Hizballáh za silu schopnú kontrolovať iracké šiitské milície. Stručne povedané, Hizballáh je hlavným aktívom Iránu na Blízkom východe. Teherán do nej neinvestoval miliardy dolárov, aby ju vymenil za Hamas.

Po štvrté

Iránsky šiitský oblúk od Teheránu po Bejrút je nestabilný kvôli zúfalému stavu ekonomiky. Je to ekonomika, ktorá je slabým miestom iránskej sféry vplyvu, ako poznamenáva izraelský analytik Jonathan Spyer, doslova sa rozpadá kvôli sankciám a korupcii.

Z času na čas sa iránskou sférou vplyvu prehnali silné sociálne protesty s revolučným potenciálom. Ich účastníci, či už je to Libanon, Sýria, Irak alebo samotný Irán, požadujú základné sociálne služby: neustále dodávky elektriny, bezplatné lieky, pracovné miesta, normálne platy a koniec korupcie. Z času na čas vyjdú do ulíc státisíce ľudí.

V roku 2019 protestné hnutie oslovilo milióny ľudí v celom regióne. V Libanone vyšli do ulíc asi dva milióny ľudí a podpálili sídla rôznych strán vrátane Hizballáhu. V Iraku demonštranti vytvorili pouličné výbory odporu a stretli sa s políciou a proiránskymi milíciami brániacimi štát.

V Iráne, spolu s pouličnými protestmi, petrochemickí pracovníci z času na čas štrajkujú, volia zamestnanecké rady, zatiaľ čo mladé ženy odmietajú nosiť hidžáb. V Sýrii regióny ako Sweida a Latakia, ktoré boli viac či menej lojálne Assadovi, teraz protestujú proti chudobe a represiám režimu.

V prípade totálneho stretu medzi Iránom a proiránskymi silami s Izraelom by zadná časť "osi odporu" mohla explodovať protestmi, ak nie revolúciou. Prečo začať veľkú vojnu v takýchto podmienkach? Je to riskantné.

Po piate

Osobitná situácia je aj v Sýrii. Čo by sa stalo, keby USA a Izrael spustili dážď rakiet a bômb na sily Assada a jeho podporovateľov v Sýrii? V tomto prípade by sunnitskí islamisti a proturecké milície mohli začať ofenzívu zo severu krajiny, ktorú kontrolujú s podporou Turecka proti oslabeným silám Assada a jeho partnerov v prevažne šiitskej osi.

Celá situácia v Sýrii, ktorá je stredobodom "osi odporu", krajiny, cez ktorú prechádza pozemný most z Iránu do Hizballáhu, by sa mohla dramaticky zmeniť. Na sýrsku zložku sa často zabúda, zatiaľ čo môže byť hlavná.

Hrozba veľkej vojny však existuje. Izrael a Hizballáh si môžu navzájom neúmyselne spôsobiť príliš veľa škôd. Napríklad, napriek tomu, že strany starostlivo plánujú svoje akcie, ak raketa náhle zničí obytnú budovu spolu s jej obyvateľmi, môže to mať vážne dôsledky vo forme eskalácie, pretože každá strana sa snaží zachovať si tvár.

Okrem toho sa situácia v kontexte akútneho imperialistického konfliktu stáva nestabilnou. Jedna strana môže zaútočiť na druhú jednoducho preto, že si myslí, že druhá strana sa už rozhodla zaútočiť.

V súčasnosti existujú v odbornej komunite dva uhly pohľadu

Niektorí (Hanin Gadar, Ali Alfoneh) veria, že pre Irán a Hizballáh nie je výhodné zaútočiť na Izrael. Iní hovoria, že by mohli zaútočiť jednoducho preto, že očakávajú bezprostredný útok z Izraela. Expert na Blízky východ Mohanad Hage Ali rozvádza túto myšlienku:

"Útoky vykonané Hamasom 7. októbra by mohli prinútiť Izrael, aby prijal preventívnu vojenskú akciu ako ústredný bod svojej vojenskej stratégie, čo znamená, že rozsiahly konflikt s Hizballáhom by mohol byť len otázkou času. Napriek tomu sa Hizballáh stále snaží vyhnúť totálnemu konfliktu v Libanone, t. j. vyhnúť sa totálnej vojne s Izraelom o Gazu, vzhľadom na dôsledky pre jeho politickú pozíciu v tejto krízou zmietanej krajine. Ale zatiaľ čo Hizballáh si uvedomuje, že rozšírená vojna by bola pre Libanon katastrofálna, zjavne vidí takúto vojnu ako nevyhnutnú. Preto sa dá predpokladať, že uprednostní rozhodnutie o načasovaní začiatku samotnej vojny a neposkytne túto výhodu Izraelu."

Tento efekt funguje napríklad v priebehu trhovej súťaže medzi monopolmi: každá strana sa môže rozhodovať na základe svojich subjektívnych predstáv o tom, čo druhá strana zamýšľa urobiť. V tomto prípade sa konfrontácia stáva nepredvídateľnou a dodržiava vzorec: "Pozrel som sa späť, aby som zistil, či sa obzrela späť, aby som zistil, či som sa pozrel späť." Neisté subjektívne stavy a výpočty môžu prevážiť nad akýmikoľvek inými úvahami. Na okraji kapitalistickej racionality číha šialenstvo.