V Čechách rečnili o Ficovi! "Sibyla" Magda Vášáryová tiež!

Dostávajte dôležité správy okamžite

HLAS ĽUDU: Šarmantný odfajč Roba Kaliňáka

Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.

Bývalý český veľvyslanec v Spojených štátoch, Veľkej Británii a Izraeli a prekladateľ Michael Žantovský správne odpovedal: "Ale Magdaléna, nič také sme nezaviedli. Nikto nič také nezaviedol. Osobne napríklad v Českom rozhlase pomerne často počujem slovenčinu." Toto bol možno jediný veľký nesúhlas v názoroch hostí rozpravy. Samotný slovenský zákon o štátnom jazyku však Vášáryovú za neznalosť usvedčuje.

Nežná revolúcia

"Bola som herečkou v divadle, aj keď som študovala sociológiu. Vyhodili ma však z univerzity a nemohla som pracovať nikde inde, len v divadle. Ale už dva alebo tri roky predtým sme cítili, že sa niečo pripravuje, pretože ľudia, ktorí chodili na predstavenia a sedeli v tme v hľadisku, sa smiali a interpretovali niektoré vety spôsobom, ktorý sme nemysleli vážne. Počula som, ako si ľudia šepkajú: "Počuli ste, počuli ste, to je kritika", pretože očakávali, že príde oslobodenie. Najúžasnejšie bolo, že ženy sa smiali čoraz slobodnejšie a videli sme, ako ich muži štuchli: "nesmejte sa, nesmejte sa, šéf sedí za nami". Tušili sme, že sa niečo stane, a tak keď 18. novembra prišla správa o tom, čo sa stalo v Prahe, začali sme rozmýšľať, ako sa k tomu pridáme," spomína Vášáryová na udalosti okolo 17. novembra 1989.

Petr Just, politológ z Metropolitnej univerzity v Prahe a Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity, povedal, že nebude pridávať osobný príbeh, pretože mal v tom čase 11 rokov. Nežná revolúcia bola takou zásadnou zmenou, že výrazne ovplyvnila identitu Československa a následne zdedenú identitu Českej republiky a Slovenska.

Na otázku, či bola Nežná revolúcia jedným z kľúčových faktorov neskoršieho rozdelenia Československa a či by k nej nedošlo, keby sa nestala, diplomat Michal Žantovský odpovedal: "Z historického hľadiska nemožno poprieť, že explózia slobody, ktorá sa odohrala nielen v Československu, ale v celej strednej a východnej Európe a v bývalom Sovietskom zväze, poskytla možnosť a príležitosť na akceptovanie niektorých názorov a tendencií, ktoré boli dovtedy potláčané. Vrátane príklonu k nejakej forme národného vyjadrenia a suverenity... Našťastie sa to u nás stalo zamatovým spôsobom... Rozdiely, ktoré existovali na Slovensku a v Českej republike, však neboli také zásadné, aby bol rozkol nevyhnutný. Až do dňa, keď zomriem, budem trvať na tom, že rozdelenie bolo dielom politikov a nezastaviteľným historickým vývojom."

Rozdelenie Československa, kritika Mečiara, hnev Václava Havla

Slovenská diplomatka Vašáryová povedala: "Vždy som si uvedomovala a bála sa, že na základe tohto osobitného štátu dvoch národov Československa je niečo veľmi krehké. Stačil úder od Hitlera a Československo sa prvýkrát rozpadlo... Samozrejme, Československo sa nedalo rozdeliť ako totalitný štát, pretože akékoľvek reči o národnej suverenite boli absolútne zakázané... Čakalo sa len na príležitosť slobodne sa rozhodnúť, ale nakoniec to nebolo slobodné rozhodnutie, pretože referendum ani nič podobné nebolo... Bála som sa, že sila, ktorá roztrhne Československo, odhodí Slovensko príliš ďaleko na východ, čo sa nakoniec stalo v rámci mečiarizmu..."

V roku 1992, ako sama povedala, napísala list Václavovi Havlovi, v ktorom mu povedala, že keď videla vývoj v Juhoslávii a mierový rozpad Sovietskeho zväzu, myslela si, že sa rozpadne aj Československo.

"Václav Havel bol na mňa veľmi nahnevaný. V prvom rade preto, že som to napísala ručne a on musel prečítať tých sedem strán. Na druhej strane, samozrejme, nechcel, aby sa Československo rozpadlo. Ponúkol mi miesto viceprezidentky Československa a ja som mu povedala, že je to zbytočné, pretože spoločný štát v tom roku prestane existovať. Nechcem vyzerať ako Sibyla alebo niekto s krištáľovou guľou, ale mala som tento pocit, napísala som to a bohužiaľ sa to stalo," dodala.

Podľa Justa by bez Nežnej revolúcie nedošlo k rozpadu Československa, ak by sa krajina nedemokratizovala iným spôsobom.

Žantovský, bývalý riaditeľ Havlovej knižnice, dodal: "Dnes hovoríme o zamatovom rozvode a je dobré, že rozvod bol zamatový, ale niekedy sa správame, akoby sme naň boli hrdí. A pretože milujem paradoxy histórie, niekedy sa čudujem, ak bol rozvod taký zamatový, prečo sme sa vlastne rozviedli? V mojom prípade som sa nerozviedol, oženil som sa. Moja žena je z Nitry a naše deti sú Čechoslováky, či sa im to páči alebo nie." Podľa Vašáryovej Československo zachránilo Slovákov, pretože postupujúci Maďari by zo Slovákov urobili akúsi folklórnu skupinu pod Tatrami.

Ficova hrozba

Otvorila sa téma, či je po tohtoročných voľbách ohrozená demokracia na Slovensku.

"Vyzerá to tak, že pán Fico vyhral voľby na Slovensku s veľkým náskokom, ale majte na pamäti, že bez problémov mohla vzniknúť aj iná vláda... Nerozhodol o tom Fico, ale Peter Pellegrini a jeho politická skupina Hlas. Treba vidieť, že teraz chce Pellegrini utiecť z funkcie predsedu parlamentu a chce kandidovať na prezidenta. Opúšťa svoju stranu a necháva ju napospas Ficovi... A tiež tretí koaličný partner. Pán Danko chce utiecť do Európskeho parlamentu. A tak opúšťa aj svoje ovce a necháva ich napospas Ficovi. Tam sa naša situácia v priebehu roka zmení... Bude to však skôr tragikomédia ako tragédia," povedala Vašáryová.

Podľa Žantovského víťazstvo Roberta Fica v slovenských voľbách nie je dobrou správou, ale nie nenapraviteľnou katastrofou: "Slovensko je pre nás stále veľmi dôležitým susedom a urobíme všetko pre to, aby sme mali čo najlepšie dobré pracovné vzťahy s touto vládou a vo veciach, kde sa pozerá skôr na východ ako na Európu, aby sa na nás pozrela bližšie."

Na druhej strane podľa Justa mohla byť na Slovensku vytvorená ešte menej proeurópska vláda ako tá súčasná: "Fico sa vracia na post premiéra s tým, že dal jasne najavo, že mnohé prípady sú spolitizované, že ide o politické procesy a že ich chce odstaviť. To bude prvá vec, ktorá otestuje, ako veľmi je Fico hrozbou pre krehkú demokraciu na Slovensku. A aký odolný je miestny justičný systém. Som však optimista, pokiaľ ide o slovenskú občiansku spoločnosť... Myslím si, že slovenská občianska spoločnosť je oveľa aktívnejšia ako tá naša a bol to práve mečiarizmus, ktorý ju k tomu naučil...".

Nakoniec však všetci vyhlásili, že Vyšehradská štvorka je stále veľmi potrebné zoskupenie.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.

Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik