Na Právnych listoch vyšiel článok sudcu Petra Šamka. Tvrdí v ňom, že ak minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v piatok verejne vyhlásil v súvislosti s uznesením súdu vydaným vo veci žalobcu Branka Kišša proti žalovanému Ministerstvu vnútra SR, že sa sudca Mestského súdu Bratislava IV „možno aj dopustil trestného činu ohýbania práva“ a že „ak by bol porušený zákon sudcom, tak sa voči nemu bude disciplinárne konať“, tak nejde o prípustnú odbornú kritiku súdneho rozhodnutia, ale ide o formu zastrašovania sudcu za to, že nerozhodol podľa predstáv účastníka konania, t. j. ministerstva vnútra.

Vecná a odborná kritika je v poriadku

Kritika súdneho rozhodnutia vo verejnom priestore je v poriadku, ak je vecná a odborná.   Ak účastníci konania poukazujú vo verejnom priestore odborne na to, že určité súdne rozhodnutie sa im javí ako nesprávne (nezákonné) a k tomu uvádzajú právne argumenty nie je dôvod tomu brániť.

Napádanie sudcov v poriadku nie je

V poriadku však nie je, ak sa nálepkuje, uráža, alebo napáda sudca, ktorý rozhodnutie vydal. Takisto nie je v poriadku, ak sa sudcovi za jeho rozhodnutie hrozí trestným postihom alebo disciplinárnym konaním.

Kedy možno stíhať sudcu 

Sudca  môže byť trestne stíhaný za trestný čin alebo disciplinárne postihnutý za svoje rozhodnutie iba vtedy, ak by jeho rozhodnutie bolo zjavným úmyselným popretím jednoznačných zákonných ustanovení. Nespokojnosť s rozhodnutím súdu nemožno považovať za trestnoprávnu, či disciplinárnu  problematiku a to ani vtedy nie, ak by nadriadený súd dal za pravdu účastníkovi konania, ktorý odvolanie podal a napadnuté rozhodnutie zruší.

Rovnako tak nie je trestnoprávna a ani disciplinárna problematika to, ak ide v rozhodnutí súdu o bežné porušenie zákona, ktoré sa napráva prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

Na čo slúžia opravné prostriedky

Opravné prostriedky slúžia na nápravu možných skutkových a právnych pochybení pri rozhodovaní. A teda ak zákonodarca počíta s možnými chybami orgánov aplikujúcich právo pri konaní ako aj pri rozhodovaní a stanovuje spôsob ich možnej nápravy, potom len obyčajné porušenie zákona, chybný výklad právnej normy, nesprávne hodnotenie dôkazov, či nedostatočne vykonané dokazovanie, nemôžu samé osobe, napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva, ani iného trestného činu a ani disciplinárneho previnenia.

Matúš Šutaj Eštok zastrašoval sudcu

Ak teda minister Matúš Šutaj Eštok 10.11. verejne vyhlásil, že v súvislosti s uznesením súdu vydaným vo veci žalobcu Branka Kišša proti Ministerstvu vnútra SR  sa sudca možno aj dopustil trestného činu ohýbania práva a že ak bol porušený zákon, tak sa voči nemu bude disciplinárne konať , tak nejde o prípustnú odbornú kritiku, ale o formu zastrašovania sudcu za to, že nerozhodol podľa predstáv Ministerstva vnútra SR.

Ministerstvo vnútra sa nesmie vyhrážať

Ministerstvo vnútra sa ako účastník konania  nesmie vyhrážať sudcovi možným trestným alebo disciplinárnym postihom ani vtedy, ak by aj malo pravdu. Nesúhlas so súdnym rozhodnutím má byť uvedený v opravnom prostriedku, nakoľko napadnuté uznesenie súdu má preskúmať nadriadený súd a nie orgán činný v trestnom konaní alebo disciplinárny súd. Rozhodnutie súdu možno odborne kritizovať, ale nie je možné sudcu „posielať“ do trestného či disciplinárneho konania len preto, že účastník konania je presvedčený, že sudca nerozhodol správne. 

Každý je niekoho spolužiak

„Rovnako tak treba odmietnuť, ak sa odborná kritika súdneho rozhodnutia nahrádza útokom na sudcu. V danom prípade minister vnútra spochybňoval rozhodnutie sudcu mestského súdu aj tak, že sudca má byť spolužiakom právneho zástupcu žalobcu. Toto je, samo osebe, neprijateľná argumentácia, nakoľko každý sudca je spolužiakom niekoho, čo neznamená, že je to relevantné pri rozhodovaní sudcu,“ uvádza Šamko v Právnych listoch. 

Policajní klienti Branka Kišša útočili ako prví, no minister by si z nich nemal brať príklad  

Ďalej Šamko uvádza, že s praxou podávania trestných oznámení na sudcov za ich rozhodovaciu činnosť začali práve iní policajní klienti právneho zástupcu Branka Kišša a minister vnútra by si z ich konania nemal brať príklad.

Inak právny zástupca Branka Kišša - Peter Kubina - je známy aj urážaním sudcu ako aj tým, že vedie súdne spory, či obhajobu v trestnom konaní prostredníctvom sociálnych sietí, či spriaznených médií a vyvoláva tak časté „mediálne prestrelky“ s protistranou.

Ani takéto konania nie sú hodné nasledovania, nakoľko ide o cielené vytváranie mediálneho nátlaku, aby orgány aplikácie práva rozhodovali podľa jeho predstáv a ak sa tak nestane, tak nasledujú už spomínané trestné oznámenia, urážky, posmešky, účelovo vyrobené námietky zaujatosti, prekrútený výklad právnej normy a podobne. Tento trend by nemal byť vzorom a to nielen pre ministra vnútra.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik