Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Ako budú na koalície reagovať voliči?



Zlatá Emma! Zapletalová prepísala históriu slovenskej atletiky
Dnes som mala celkom pekný deň a stretla som pekných a príjemných ľudí.

Marek Vašut prehovoril a progresívci nebudú nadšení
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk

.jpg)



Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Zdá sa, že Rusko si stanovilo cieľ úplne pripraviť Ukrajinu o dodávky zbraní. Podľa expertov sa to dá dosiahnuť v troch krokoch, pričom dva z nich sa už realizujú.
Bárdy rozvíril búrku okolo atentátu na Fica: Tóth hovorí o nebezpečnej manipulácii!
Andrea Ivančinová prezradila, že aj jej otec podľahol a kvôli možnosti cestovať sa nechal zaočkovať. Podľahol covidovej propagande, priznala v Rozhovoroch na palete.
Filozof z maringotky a jeho sen o slovenskej periférii
Jeho príspevok sa šíri rýchlosťou blesku
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami


Komentáre
31. 10. 2025
Leto, to bol pre našich predkov čas tvrdej práce. Oddychovalo sa v zime, kedy sa vonku nič nedalo robiť. V lete sa ľudia pripravovali na zimu, lebo kto si v lete nepripravil, toho v zime pritlačila bieda. Na prácach sa podieľala celá rodina, okrem najmladších členov. Svoju úlohu mali aj tí najstarší – práve s nimi boli v bezpečí tí najmenší. Väčšina prác v tomto ročnom období sa odohrávala mimo domu, častokrát bolo treba kráčať denne niekoľko kilometrov. Ľudia preto využívali dlhé dni a vstávali na svitaní.
Tomu bol prispôsobený aj ich jedálniček. Veľmi dôležité bolo aj to, čo ste si k takejto práci na seba obliekli. Myslieť si však, že takáto drina bola sprevádzaná hundraním na robotu, je veľký omyl, ľudia si vedeli aj tvrdú prácu spríjemniť. No a po práci každý šup domov – bolo totiž prirodzené, že ľudia si navzájom pomáhali. Ak ste v článku objavili nespisovné slová, nie je to chyba. Je to preto, aby sme zachovali ráz textu, ktorý publikovala národopisná facebooková stránka Mne Slovensko krása je, zvyky a povery.
V tomto čase sa chodilo v rámci celého Slovenska hole či lúky kosiť a sená hrabať. A to si ľud strojil výdatné jedlá. O výdatnej porcii sa hovorí, že je „drevorubačská“, ale aj pri senách sa treba posilniť výdatne.
„V Orave na zavčas rána dostávajú slaniny, bryndze, o ôsmej hodine sú väčšie raňajky zo strovy (hrach, šošovica, fazoľa, ryža, žltá kaša (proso) a pohánka). Od 12. — 1. hodiny je poludienok. Tu radi hostia sa bravčovým údeným mäsom, vareným v kapuste, uschovaným od zimy a baraninou; k tomu ešte pirohy ako dlaň s tvarohom alebo lekvárom, halušky s bryndzou, posúšky a druhé koláče a obvyklé jedlá; kyseľ a mlieko pre občerstvenie v horúčosti,“ uvádza sa na stránke.
„Gazdiná navariac obed, nesie ho v rukách alebo na chrbte v „dvojčekách“ (hlinených hrncoch spolu spojených s jedným uchom do hora ponad ne). Potom o 5. je olovrant: bryndza a slanina. Večeria sa, keď je už skoro tma: zostatok od obeda,“ dodáva stránka na margo jedla.

Podľa stránky tam, kde mali ľudia lúky ďaleko od domu, vybrali sa aj na niekoľko dní a čo potrebovali, museli si vziať so sebou. Takéto lúky sa kosili len raz, ďalšiu kosbu „zabezečoval“ pasúci sa statok.
„Čo lepšie lúky kosia sa dva razy: na seno a na mládzu (otavu, kosienok, košarinu) asi o dva mesiace nato,“ vysvetľuje stránka.
„Šuhajci, mladí ženáči, ako i dievčence, mladé nevesty a staršie ženy chodia do tejto roboty vždy sviatočne vystrojené. Vo Vrbici v Liptove k senám obliekajú si osobitne biele oplecko „kosienča“, v Bobrovečku: „kockavča“, úzke oplecká s obalkami až po päste, aby sa im ruky nepopichaly. Ale mužským seno trúsi sa za golier a štípe spotenú kožu,“ hovorí stránka o tom, ako ste sa museli obliecť k senám.
Zvlášť hornaté oblasti Slovenska boli známe trávnicami – dievčence sa nimi mnohokrát dorozumievali.
„Dievka zastanúc si tvárou v tú stranu, v ktorej chce, aby jej hlas bol ďaleko počutý, priloží si k ústam na líca obe vystreté dlane a zahlási: „Ujujujú! Na ti Adam Porubenoví Marku Hubkoví! Ujujujú!“ — až sa tak so všetkých hôr, brál, grúňov a stráň ozveny odrážajú a dolinami stelú. Ale pritom vždy pilne pracujú, lebo matky i šuhajci pozorujú tu, ako i pri žatvách, ako oblek tak i prácu budúcich mladých neviest,“ upozorňuje stránka.
https://www.youtube.com/watch?v=ySOaNW6wRKs&ab_channel=obrik666
„Seno ukladajú do kôp a stohov, alebo priamo do seníkov (v Senici) gátrov (na Brezovej), do pajty (v Gemeri), ktoré stoja na lúkach, alebo vykladajú seno hneď na vozy a odvážajú domov, kde ho ukladajú na šopy, vôdre (vo Vrbici) alebo na pôjdy (padláše). — Keď sa sberá mládza, ukladá sa vonka na hŕbu do stohov, kde však vystavená dážďu a slncu, ľahko berie zkazu,“ vedeli naši predkovia a rôzne podoby sušenia sena možno na lúkach vídať dodnes.

Na celom Slovensku bývalo zvykom, že gazda sa prišiel pozrieť na priebeh prác. Hrabačky sa okolo neho zbehli a jedna z nich ho okolo pása previazala šatkou. „Vykúpiť sa“ mohol niečím, čím by si mohli spraviť „dobrú vôľu“.
„Keď je všetko seno sobraté, urobia dievčatá veniec zo sena, jeden z mládencov nastrčí si ho na tyčku a kráčajúc na čele ostatných, ktorí nesú hrable a vidly, idú s vencom do gazdovského dvora, kde na nich čakajú s večerou,“ uzatvárali naši predkovia pracovný deň.
Výraz „dedina sme už pred pár desaťročiami úradne nahradili slovkom obec, ale v minulosti bývala dedina viac menej zomknutá komunita, ktorej členovia si navzájom pomáhali a pomocou vybraných autorít, akými bol napríklad aj richtár, si aj riešili vzájomné spory.
Dnešné obce sú mnohokrát plné domov s vysokánskymi kamennými múrmi, ktoré od seba domy dôsledne oddeľujú, kedysi v jednom dvore malo postavený dom aj niekoľko súrodencov, či generácií jednej rodiny. Nie raz sa preto delili o spoločné práce a vedeli, že dnes pôjdem ja pomôcť bratrancovi, včera som bol u sesternice a zajtra prídu oni pomôcť nám.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.

pred 21 min

pred 6 hod

pred 1 d