Hlas ľudu: A princezná Zuzanka v paláci plakala

A princezná Zuzanka v paláci plakala, je názor, ktorý Hlas ľudu, Mária Škultétyová, napísala pre Hlavný denník.

Rumázgala o sto, dvesto. Pozerala von oknom, námestie prázdne. Národ dostal správu, že prší. Vtedy sa neradno ukazovať vonku. Lebo dážď.

Smutná kuká jak kukučka z cudzieho hniezda. Kuká do jedného, kuká  do druhého okna. Nič. Ani vtáčika, ani letáčika. Ani len človiečika. „Žeby ma nikto nemal rád?“ pýta sa svojho Veličenstva. Od smútku si aj vykať zabudla. Utrie slzičky, vysmrká soplík a kukne lepšie. Nie! Vlastným očiam neverí! Predsa ju len prišiel niekto podporiť. Zaostrí zrak, že jej až zle prišlo z toho pohľadu. Veď to je ten smerácky zlosyn Blaha!  Ten, čo všade uráža Jej Veličenstvo, nadáva jej do takých a onakých.

Rozprávočka, stoj! Ten výraz radšej zamlč,  také slová rozprávky nepoznajú, ľud im nerozumie.

Zatmilo sa jej pred očami, pozerá ako vyoraná myš. Nie, nie je to človek. To drak s jednou hlavou prišiel chrliť oheň a síru  na paničku z paláca. Od ľaku skoro onemela. Z posledných síl sa  zmohla na výkrik: „ Stráže! Drak, drak, tam, tam!“ ukazovala drobným prštekom na miesto pred palácom. Na jej volanie pribehla hradná stráž a hovorí: „Čítate priveľa rozprávok, princezná! Alebo vám do jedla zamiešali lysohlávku. Veď je to Blaha, on jediný vám prišiel vyjadriť podporu.“

A tak sa princezná nakoniec radovala, že aspoň niekto prišiel, keď sa jej verní na ňu vybodli.