Primitívne elity nevedia diskutovať! A každý cenzor verí, že je služobníkom pravdy
08 | 01 | 2023 I Diana Zaťková

Nekorigovaných myšlienok sa obáva primitív, ktorý nevie argumentovať, diskutovať a myslieť. Cenzúra je potom daň za to, že progresívna totalita generuje primitívne elity, skonštatoval to v komentári pre české Parlamentní Listy slovenský pesničkár, fotograf a novinár Ivan Hoffman, ktorý sa po rozdelení Česko-Slovenska presťahoval do Česka. Ako pesničkár už jednu totalitu zažil. Nádej ale podľa neho je, že zákazy a obmedzenia slov sú vždy predzvesťou rozpadu režimu, ktorý už nemá ľuďom čo ponúknuť.

Názor Ivana Hoffmana prináša redakcia HD v plnom znení.

Bola doba, a nie je to tak dávno, kedy sa sloboda slova neriešila

Bolo to tak preto, že slová mali zanedbateľnú váhu, nemohli nič zmeniť. Mocní si boli takí istí svojou mocou, že na akúkoľvek výhradu, výhradu, obvinenia či protest reagovali stereotypným: „No a čo!?“ Hovorí sa tomu arogancia moci a tej sa darí, keď spoločnosť akceptuje bagatelizovanie problémov.

Strach z informácií, ktorý je príčinou „boja s dezinformáciami“, sa mocných zmocňuje vtedy, keď spoločnosti zľahčovanie problémov vadí a požaduje, aby sa problémy riešili, a tí pri moci problémy riešiť nevedia alebo nechcú. Starostlivosť o slová, čiže cenzúra, má zmysel až potom, čo slová priberú na váhe a získajú potenciál niečo zmeniť. Vtedy establishment a tí, čo establishmentu posluhujú, vnímajú slová ako niečo, čo ohrozuje ich biznis a kariéry.

Cenzor síce subjektívne vníma seba samého ako služobníka slova, ochrancu pravdy, ale objektívne dôvody pre cenzúru sú vždy zištné. Slová sa korigujú a zakazujú vtedy, keď sa pravda otáča proti krachujúcemu režimu. V moci cenzora nie je zachrániť alebo napraviť systém. Môže iba dočasne brzdiť proces nevyhnutné zmeny, odďaľovať neodvratné, a to kriminalizáciou oponentských názorov. Bojovníci s „dezinformáciami“ neslúžia slovu, ale režimu, bez ohľadu na to, či slúžia za mzdu alebo z usilovnosti.

Vojne pravda naozaj prekáža
Už grécky dramatik Aischylos konštatoval, že prvou obeťou vojny je pravda. Najlepším dôkazom, že trafil klinec po hlavičke, je, že si to pripomíname dodnes, konštatuje vo svojom komentári pre denník Pravda publicista Ivan Hoffman. Názor Ivana... Čítať ďalej
04 | 01 | 2023 | Diana Zaťková

Platí triviálne, že sloboda slova buď je, alebo nie je 

Ak je niečím obmedzená, ide o neslobodu. Debata môže byť iba o tom, či si spoločnosť môže neregulovanú, necenzurovanú, čiže slobodnú prevádzku slov všetkého druhu dovoliť. A keďže dôsledkom slobody slova je demokracia, mocní riešia, či tolerovať demokraciu. Pretože to je riskantné, angažujú liberáli na obranu demokracie cenzory. Výsledkom je dnes v Európe progresívna totalita.

Nájde sa určite viacero vysvetlení, prečo sa slobodnému slovu hľadajú kompromitujúce nálepky. Môže to byť tým, že nekorigovaných myšlienok sa obáva primitív, ktorý nezvedie argumentovať, diskutovať a myslieť. Cenzúra je potom daň za to, že progresívna totalita generuje primitívne elity. Ocili sme sa v bludnom kruhu, keď demokracia koketuje s cenzúrou a cenzúra likviduje demokraciu.

Podstatným rozdielom proti dobe, kedy sa u nás po zmene režimu budovali základy dnešnému marazmu, je v absencii spomínaného „no a čo!?“. Pre mocných začína byť riskantné vysmievať sa ľuďom do očí, pohŕdať opozíciou či ignorovať debatu, vedenú mimo lojálnej mediálnej mainstream. Príprava zákonov, ktoré majú regulovať, čo sa smie a čo nesmie nahlas verejne vysloviť, je priznaním mocných, že verejnosti ponúkajú politiku, po ktorej nie je dopyt, ktorý je nutné občanom vnútiť násilím.

Cenzúra ohlasuje bezmocnosť mocných

Pokiaľ ide o strach zo slov, čo nie sú pod kontrolou, prvá nám príde na myseľ, že cenzúra ohlasuje totalitu. S odstupom ale vidíme, že cenzúra v minulosti ohlasovala bezmocnosť mocných, že bola predzvesťou konca totality. Slobodné slovo sa vždy prihlási o slovo, keď lož už nemá čo ponúknuť. Ťažko sa tipuje, ktorá kvapka je tou poslednou, ktorou pohár pretečie. Ktoré slovo pripraví cenzora o prácu. Vieme iba, že sa tak nakoniec stane. Je to v povahe ťažkých slov.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik

Potrebujeme vašu podporu, ktorú nám môžete prejaviť ZDIEĽANÍM našich článkov. Myslite na to a po prečítaní článku kliknite na ZDIEĽAŤ. ĎAKUJEME