Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Únia domáce problémy ignoruje, namiesto toho posiela miliardy Ukrajine
Slovensko bude mať dvojnásobné zastúpenie
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami
Odíde zo Slovenska?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Poslušne hlásim, drahá pani Holečková, som vám k službám!
Politické mimovládky prehlbujú polarizáciu a presadzujú cudzie záujmy.
Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Komentáre
31. 10. 2025
Celé Slovensko je ešte stále v šoku z tragickej nehody na zastávke na Zochovej, pri ktorej prišlo o život päť mladých ľudí. V dave čakajúcich stála aj Patrícia, ktorú so zraneniami odvážala sanitka medzi poslednými. V sanitke však bol aj ďalší pasažier, Dědeček!
Nočná mora stále trvá. Patrícia (23), ktorá sa pri nehode tiež zranila, si stále premieta udalosti tých hrozných chvíľ. Výpoveď mladej študentky, ktorá sa v prvú októbrovú nedeľu rozhodla ísť na neskorší vlak, aby mohla nedeľnajšie poobedie čo najdlhšie stráviť s rodinou, prináša portál pluska.sk. Vtedy ešte nikoho nenapadlo, čo za hrôzu sa na zastávke MHD chystá. Patrícia z malej dedinky neďaleko Nitry, ktorá akoby zázrakom vyviazla "len" s poranenými nohami spomína na tragický deň takto:
"Mamina ma odviezla na vlakovú zastávku, rozlúčili sme sa a ja som išla do Bratislavy."
Vlak meškal a mladá študentka sa už nevedela dočkať kým príde na internát. Na Hlavnej stanici však zistila, že svoj spoj zmeškala a preto sa musela autobusom presunúť na Zochovu a tam prestúpiť na druhý autobus. Keď na Zochovej vystúpila, bola plocha zastávky už úplne zaplnená najmä študentmi z vlakov. Cez dav sa jej nepodarilo predrať a preto zostala stáť na mieste, pri jednom z dvoch stĺpov, pomedzi ktoré neskôr opitý Dušan Dědeček s autom preletel. Bolo presne 22:24. "Vtedy sa to stalo," hovorí o tragickej chvíli.
„Zrazu som začula hluk a pocítila silný prúd vetra. Otočila som sa naľavo. Pamätám sa, ako sa mi v tom momente stretol pohľad s jedným chlapcom. Ani jeden z nás nechápal, čo sa deje,“ hovorí roztraseným hlasom. "Zbadala som, že sa na nás niečo rúti. V prvom momente som vôbec nevedela, že je to auto. To som si až následne domyslela. Keď preletel okolo mňa, pocítila som tlak, akoby som sa ocitla v tornáde," opisuje moment hrôzy. S autom leteli aj úlomky, ktoré ju zasiahli do nôh. „Automaticky som sa otočila do druhej strany, pevne zovrela tašku, zažmúrila oči a schúlila sa. Keď som ich otvorila, zbadala som, že mám zranené nohy,“ vysvetľuje. Obrátila sa smerom k zastávke a s hrôzou zistila, čo sa stalo.
Pamätá si ako sa jej v sekundách celej tejto hrôzy stretli oči s neznámym chlapcom. "Dodnes neviem, či bol jednou z obetí alebo bol medzi zranenými. Asi sa to nikdy nedozviem,“ dopovie a stíchne. V spomienkach sa zjaví rovnaký obraz. Tvár sa zlieva s davom, ale pohľad, ktorý na ňu upiera, má živo v pamäti. Stále si neuvedomovola čo sa stalo. "Bola som v šoku. Pomaly som sa otočila a videla dvoch chlapcov na zemi. Dýchali," hovorí a spomína, ako si musela celá roztrasená sadnúť. Vtedy zbadala aj svoje otvorené rany na kolenách. Na zastávke pritom postupne začali zvoniť mobily, ktoré nikto nedvíhal.
Prichádzali záchranári a pri svetle červených a modrých majákov zisťovali stav každého jedného človeka. Patrícia ich poslala pomôcť druhým a tak ju z miesta odvážali ako poslednú. "Vtedy som pochopila, že som skončila najlepšie. Celý čas som nevedela, že niekto zomrel. Zistila som to až v nemocnici," hovorí smutne. V sanitke viezli aj ďalšieho zraneného. Ležal na nosidlách s fixačným golierom okolo krku. Zdravotník mu kládol rôzne otázky a muž sa v odpovediach sťažoval na bolesť chrbta. Povedal aj to, že je opitý. Patrícia sa mu prihovorila, spýtala sa ho na ktorej časti zastávky stál. Prišla však mrazivá odpoveď: "Som spolujazdec." V sanitke zavládlo hrobové ticho a Patrícia sama pociťovala naraz ľútosť aj hnev. To už ale dorazili do nemocnice.
Za Patríciou prišla spolubývajúca z internátu, ktorá s ňou na urgente strávila celú noc. Celý týždeň strávila Patrícia doma u rodičov, kde niekoľko dní používala barly. Stále ju však máta otázka bez odpovede: "Ako to, že som prežila?"
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a zdieľaním pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
