Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Dostávajte dôležité správy okamžite
© 2026 Hlavný Denník. Všetky práva vyhradené.
Made in Slovakia
Komentár Toma Fowdyho (Russia Today)
Amerika sa možno dostala na Mesiac ako prvá, ale teraz, keď je v stávke oveľa viac než len chvastanie sa právami, Peking a Moskva spájajú svoje sily. Chcú byť číslo jedna v lunárnych pretekoch v 21. storočí, konštatuje britský spisovateľ a analytik politiky a medzinárodných vzťahov s primárnym zameraním na východnú Áziu, Tom Fowdy.
Keď Apollo 11 pristálo v roku 1969 na Mesiaci, bol to jeden z, ak nie najvýznamnejší, ikonický moment v histórii ľudstva. A malo to obrovské geopolitické dôsledky.
Počas predchádzajúcej dekády a pol boli Spojené štáty a Sovietsky zväz uväznené vo veľkých vesmírnych pretekoch, v ktorých sa každá mocnosť snažila demonštrovať svoju technologickú a ideologickú silu pri otváraní „konečnej hranice“. Odštartovali tak dedičstvo, ktoré rozprúdilo globálnu verejnú predstavivosť až do súčasnosti.
Napriek tomu to nebolo také jednostranné, ako tvrdila Amerika. Nezabudnite, že Moskva predtým porazila Washington na každom kúsku cesty a umiestnila prvý satelit, zviera, muža a ženu do vesmíru. Ale Amerika nakoniec ukradla show s Neilom Armstrongov „obrovský skok pre ľudstvo“.
Teraz, o 53 rokov neskôr, sa história môže v niektorých ohľadoch opakovať. Mesiac sa v očiach hlavných mocností opäť rozsvecuje, ale z praktickejších a hmatateľnejších dôvodov, na rozdiel od tých sentimentálnych alebo z hrdosti. Sme uprostred toho, čo sa široko opisuje ako „nová studená vojna“.
Tentoraz je to z veľkej časti medzi Spojenými štátmi a Čínskou ľudovou republikou, ale v tejto zmesi je aj Ruská federácia. So spojením Moskvy s Pekingom sa už odštartovali nové preteky na Mesiac. Nielen s cieľom ho jednoducho dosiahnuť, ale aj stavať na ňom.
Je to súťaž o ďalší historicky určujúci moment - prvé človekom vytvorené stavby a zariadenia vôbec. Tento vývoj bude mať obrovské vojenské a strategické dôsledky.
Prvé vesmírne preteky boli takpovediac detské krôčiky. Tak, ako sa dieťa učí chodiť, ZSSR a USA zápasili o základy prístupu do vesmíru. Sputnik bol v tej dobe bezprecedentnou technológiou, no mal len zlomok výpočtového výkonu našich dnešných smartfónov.
Je logické, že s pokrokom našich technologických možností vzrástla aj kapacita toho, čo sa dá robiť vo vesmíre. Veci, ako sú satelity, sa čoraz viac zameriavajú na aktívne nástroje vedenia vojny, čo znamená, že obranné stratégie vlád sa zmenili.
Keď Donald Trump pred niekoľkými rokmi spustil „Space Force“, táto myšlienka bola široko zosmiešňovaná, v neposlednom rade pre jej logo inšpirované Star Trekom. Bolo ľahké odpísať to ako márnivý projekt, príklad jeho zjavnej hlúposti.
Ibaže nebol. Vytvorenie vesmírnych síl nebolo „Trumpovou“ vecou, ale strategickým posunom Pentagonu, ktorý teraz vidí vesmír ako kritickú vojenskú hranicu. Považuje sa za nevyhnutnosť, aby USA získali vojenskú prevahu nad Moskvou a Pekingom nielen vo vzduchu, na súši alebo na mori, ale aj vo vesmíre.
So Space Force v roku 2017 prišiel program NASA Artemis. Cieľom programu je krátkodobo vrátiť ľudí na Mesiac a z dlhodobého hľadiska rozvinúť využitie mesačného povrchu na strategický zdroj, prípadne vytvoriť trvalú ľudskú prítomnosť. To bude zahŕňať sériu prípravných misií zameraných na zriadenie lunárneho satelitu, základného tábora, telekomunikačných sietí a vydláždeného spôsobu získavania ekonomických zdrojov z Mesiaca.
V každom aspekte už Mesiac nie je pre Ameriku divadlom, na ktoré sa dá pozerať, ale niečím, čomu dominuje. Artemis bude, podobne ako Apollo, historickým gamechangerom.
https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/15/ruska-vojenska-odpoved-na-hluchotu-nato-video
Teda, samozrejme, ak tam prídu prví. Americké medzihviezdne ambície by pokojne mohla obmedziť skutočnosť, že iní, konkrétne Čína, tiež nakupujú lunárne nehnuteľnosti. Napriek tomu, že sa Washington v roku 2011 pokúsil obmedziť rast Číny vo vesmíre tým, že jej zakázal spoluprácu s NASA, Peking raketovo vyrovnal tempo Washingtonu prostredníctvom záplavy vesmírnych úspechov v krátkom čase a podobne má Mesiac na očiach.
V roku 2019 sonda Chang'e-4 pristála na odvrátenej strane Mesiaca, čo bolo historicky prvýkrát. V roku 2020 Chang'e-5 vrátil materiál z Mesiaca a potom v roku 2021 Čína spustila vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong a pristála na Marse.
Čína však nemá v úmysle jednoducho dobehnúť NASA, má v úmysle úplne ju preskočiť. S týmto vedomím sa teraz spojila s Moskvou, aby navrhla vytvorenie vlastnej základne na Mesiaci, „Medzinárodnej výskumnej stanice Mesiaca“ do roku 2035, a odsúdila washingtonskú Artemis za snahu o vybudovanie „kozmického NATO“.
Čoraz užšie vzťahy Číny s Ruskom sa rozvíjali uprostred spoločných výziev, ktoré predložili USA, a upevnili rastúcu spoluprácu v oblasti vedy, techniky a zbraní.
https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/17/stary-dobry-rusky-zvyk-video
Navrhovaná základňa je vrcholom ich komplementárnych záujmov a spája ruské veteránske vesmírne odborné znalosti a skúsenosti s technologickou a ekonomickou silou Číny. Global Times popisuje navrhovanú základňu ako „systém na lety zo Zeme na Mesiac, pomocný systém dlhodobej prevádzky na mesačnom povrchu, systém cestovania a operácií na povrchu Mesiaca a automatické zariadenia s komplexmi vedeckých prístrojov“.
Obe strany k nej minulý rok podpísali memorandum o porozumení a očakáva sa, že tento rok vypracujú komplexný plán. Po výstavbe základne Čína navrhla aj pilotované misie na Mars.
Ak to ešte nebolo jasné, nová vesmírna rasa nie je len o tom, kto môže dosiahnuť Mesiac, ale aj o tom, kto ho môže ovládnuť a využiť. Ide o to, kto vybuduje lunárnu telekomunikačnú infraštruktúru, kto získava jeho zdroje, kto podporí ich výskum, kto ho urobí dostupnejším pre ľudstvo, kto ho najskôr použije ako štartovaciu plochu pre misie hlbšie do vesmíru a kto získava vojenský náskok.
Len asi pred desiatimi rokmi sa tieto veci mohli zdať ako sci-fi, ale je to tu a veci sa hýbu rýchlejšie. Čína a Rusko bojujú proti NASA. Nasledujúce desaťročie bude mať pre ľudstvo obrovské dôsledky. Tí z nás, ktorí neboli nablízku, aby videli prvé vesmírne preteky v 50. a 60. rokoch, zažijú čosi úžasné.
https://www.hlavnydennik.sk/2022/01/17/presibany-putin
Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
Progresívny Denník N sa nebojí invázie, ale hystérie z nej
Slovenskí hokejoví reprezentanti do 18 rokov na Hlinka Gretzky Cupe v Edmontone nenadviazali na dobrý výkon z úvodného súboja proti Švédom.
Progresívci živili okrem Korčoka aj ľudí z jeho prezidentského štábu. Za rok 2025 to stranu stálo 180-tisíc eur.
Jedna krátka veta trápila filozofov celé stáročia. Dokážete vyriešiť slávny paradox klamára bez toho, aby ste sa zamotali?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
Novinárske sliepočky a ich mužskí kolegovia sa niekedy darmo snažia hlúpymi otázkami dostať Kaliho do úzkych.
Hlavný denník pred necelým mesiacom priniesol článok o agresívnom správaní cigánskej omladiny pri požiari strniska v Moldave nad Bodvou.
"Matovič má hrošiu kožu. Myslí si, že mu všetko prejde. Stačí vždy len vytiahnuť žolíka - Fica, Smer, boj proti mafii. A je odpustené! Je načase, aby zaslepení…
Mocenské vákuum v Európe oslabuje podporu kyjevského režimu. Európska „koalícia ochotných“, vytvorená na podporu Ukrajiny a zabezpečenie jej vojenského prežiti…
Herci nás často citovo vydierajú tým, že ich domnelý nárok kecať do všetkého vraj vyplýva z toho, že oni počas Nežnej revolúcie niesli ako prví kožu na trh. V…
Komentáre
31. 10. 2025
.jpg)
.jpg)