Uplynulo 145 rokov od úmrtia autora slovenskej hymny. A stále je aktuálna

Dnešný deň si pripomíname 145 rokov od úmrtia básnika, predstaviteľa štúrovcov a autora textu hymny Slovenskej republiky Janka Matúšku. Toto výročie pripomenuli Správy RTVS.

Janko Matúška patrik k popredným predstaviteľom štúrovcov. Najbližší vzťah mal k básnikovi Jankovi Kráľovi. Boli celoživotní priatelia. Počas jeho života nevyšlo Matúškovo dielo v ucelenej podobe. Stalo sa tak až v roku 1921. Vyšlo súborné dielo s názvom Sobrané spisy básnické. Vydala ho Matica slovenská.

30. 10. 2021 05:39

Štúr by bol dnes na okraji spoločnosti. V 19. storočí bol hviezda

29. 10. 2021 sme si pripomenuli narodenie Ľudovíta Štúra, s prídomkom Velislav. Ide o jednu z našich najznámejších a najvýznamnejších osobností, ktorá výrazne ovplyvnila slovenské dejiny a Slovenské národné obrodenie. Napriek tomu, že opustil svet v pomerne nízkom veku, vryl do národa večné stopy. Štúr bol všestranným človekom, dalo by sa povedať polyhistorom. Bol jazykovedcom, pedagógom, teológom, estetikom, básnikom, redaktorom, vydavateľom, rečníkom, politikom. Takýto renesančný a sčítaný č

Čítať viac

Janko Matúška sa narodil 10. januára 1821 v Dolnom Kubíne v rodine remeselníka. Jeho učiteľom v rodnom meste bol národne uvedomelý Leopold Bruck, ktorý patril k zakladateľom Matice slovenskej. Vzbudil v ňom záujem o vlastenectvo.

Učil ho Ľudovít Štúr

V roku 1839 odišiel Matúška študovať do Bratislavy na Evanjelické lýceum. Na lýceu panovala tvorivá atmosféra. Mladí študenti sa vzdelávali pod vedením Juraja Palkoviča a Ľudovíta Štúra, ktorí ich nabádali, aby svoje diela už nepísali v bernolákovčine, ale v spisovnej slovenčine.

Matúškovo prvé dielo v spisovnej slovenčine bola báseň Pri uvítaní bratov (1843). Písal aj historické povesti, balady, príležitostnú lyriku, piesne a rečňovanky. Ako všetci štúrovci, inšpiráciu nachádzal v ľudovej slovesnosti. Neraz bol cieľ štúrovskej literatúry vlastenecký alebo národnoobrodný.

Nad Tatrou sa blýska ako protest proti odvolaniu Štúra

Keď v decembri 1843 zakázali Štúrovi pre jeho politické aktivity prednášať a nakoniec musel zo školy aj odísť, rozhodlo sa 22 študentov, medzi nimi aj Matúška, na protest opustiť bratislavské lýceum. Svoj smútok a hnev z tejto udalosti opísal v básni Nad Tatrou sa blýska. Napísal ju na melódiu ľudovej piesne Kopala studienku, pozerala do nej. Burcujúce slová básne prvýkrát spievali Štúrovi študenti v čase protestného odchodu z Bratislavy do Levoče (5. a 6. marca 1844). Neskôr sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže.

V marci 1844 zložil Matúška v Tisovci kandidátske skúšky. V polovici roku 1844 sa vrátil na rodnú Oravu, kde do roku 1848 pôsobil ako vychovávateľ. V rokoch 1848 a 1849 Matúška organizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie. Od roku 1851 začal pracovať v štátnej službe. V roku 1851 sa oženil s meštiankou Žofiou Veselovskou z Námestova. Manželský zväzok však nebol harmonický. Mrzutosť z nenaplneného súkromného, ale i pracovného života, sklamanie z neúspechu revolúcie nepriaznivo vplývali na jeho psychiku. Podľa dobových svedectiev podľahol hazardu a začal navštevovať kasína.

11. 1. 2022 09:53

Ohrozí akreditácia vysokých škôl slovenčinu ako vedecký jazyk?

Exposlanec Národnej rady za SNS Anton Hrnko sa na svojom facebookovom profile vyjadril k téme nepridelenia dotácií literárnym časopisom a k pravdepodobnému zámeru oslabenia postavenia slovenčiny ako kvalitného vedeckého jazyka. Svoj text uviedol titulkom: Bude ešte slovenčina potrebná na Slovensku? Táto téma mu napadla, ako píše Hrnko, keď rozmýšľal o posledných udalostiach v literárnom a vedeckom svete na Slovensku. „Kto pozná len trochu dejiny slovenčiny a jej presadzovania sa ako literárneho

Čítať viac

Smutný koniec v chudobe

Bez finančných prostriedkov a na následky ťažkej choroby zomrel 11. januára 1877, deň po svojich 56. narodeninách.

Text jeho hymny alegoricky zobrazoval nebezpečenstvá, ktoré hrozili vtedy ešte neslobodnému slovenskému národu (symbol búrky). Ten v dejinách narážal na rôzne sociálne a národnostné otázky, až sa v roku 1918 stal súčasťou suverénneho štátu. Problémy slovenského národa však nepominuli, preto je text hymny aktuálny aj dnes a ľudia sa k nemu hlásia. Často sa k hymne utiekajú ľudia vo vyhranených časoch a pri vyjadrovaní nesúhlasu s politickou situáciu. Je na škodu, že sa hymnou nestala báseň Janka Matúšku v úplnom znení. Určite by jej rozšírenie bolo nadčasové aj v súvislosti so súčasnou situáciu v republike.

Ucelený text básne J. Matúšku:

Nad Tatrou sa blýska,

hromy divo bijú.

Zastavme ich bratia,

veď sa ony stratia,

Slováci ožijú.

To Slovensko naše

posiaľ tvrdo spalo.

Ale blesky hromu

vzbudzujú ho k tomu,

aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú

na krivánskej strane.

Kto jak Slovák cíti,

nech sa šable chytí,

a medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva,

putá si strháva.

Hej rodina milá

hodina odbila,

žije matka Sláva!

7. 11. 2021 18:18

Kmec: Alexander Dubček by bol reprezentatívnym prezidentom

Poslanec NRSR za stranu Hlas - SD Peter Kmec si dnes spomenul na sociálnej sieti výročie tragickej smrti významného slovenského politika Alexandra Dubčeka. Dnes uplynulo 29 rokov od tragickej autonehody Alexandra Dubčeka (7. 11. 1992). Poslanec Kmec bol vtedy odborný zamestnanec parlamentu. Dubček bojoval o svoj život v nemocnici viac ako dva mesiace. https://www.hlavnydennik.sk/2021/10/29/stur-by-bol-dnes-na-okraji-spolocnosti-v-19-storoci-bol-hviezda Jeho smrť bola ranou pre novotvoriacu s

Čítať viac

Chcete nám pomôcť?

Vážení čitatelia, ak po prečítaní článku máte pocit, že si zaslúži, aby si ho pozreli viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať. Ďakujeme, že pomáhate šíriť názory, ktoré sa tradičnými médiami k verejnosti nedostávajú. Ak si chcete pozrieť našu aktuálnu výrobu, kliknite na stránku www.hlavnydennik.sk. Ďakujeme. Redakcia HD.