Hlava katolíckej cirkvi, pápež František, má 85 rokov

Pápež František je prvým mimoeurópskym pápežom po viac ako tisícročí a prvou hlavou katolíckej cirkvi pochádzajúcej z Ameriky. Je tiež prvým Svätým Otcom zo Spoločnosti Ježišovej (Rád jezuitov).

Argentínčan Jorge Mario Bergoglio, arcibiskup z Buenos Aires, sa v poradí 266. pápežom stal 13. marca 2013. Na svätopeterskom stolci vystriedal Benedikta XVI. a prijal meno František na počesť svätého Františka z Assisi. Od narodenia pápeža Františka uplynulo v piatok 17. decembra 85 rokov.

Jorge Mario Bergoglio sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v rodine imigrantov z talianskeho Piemontu. Jeho otec pracoval ako účtovník a matka sa starala o výchovu piatich detí.

Aj za pápežom hľadaj ženu

V knižnom rozhovore, ktorý vyšiel v roku 2010 pod názvom El Jesuita (Jezuita), uviedol, že rád tancoval tango, s obľubou čítal klasickú literatúru, ale aj to, že istý čas si zarábal ako vyhadzovač v bare. Priznal sa aj k tomu, že sa ako chlapec zamiloval do dievčiny, ktorej v liste napísal, že ak sa za neho nevydá, stane sa kňazom. Pre infekciu mu ako mladíkovi vyoperovali časť pľúc.

Po skončení chemicko-priemyselnej školy vstúpil do kňazského seminára vo Villa Devoto v Buenos Aires a 11. marca 1958 prešiel do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Počas neho študoval v Čile teológiu a filozofiu, jeho učiteľom bol napríklad Lucio Gera, jeden zo zakladateľov takzvanej teológie oslobodenia.

Od seminaristu po kardinála

V roku 1963 po návrate do Buenos Aires zavŕšil štúdium filozofie vo veľkom seminári sv. Jozefa v San Migueli. Rok vyučoval literatúru a psychológiu na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fe a potom v roku 1966 na jezuitskej Univerzite Spasiteľa v Buenos Aires.

Za kňaza ho vysvätili v decembri 1969 a v rokoch 1970 – 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku. Po návrate do vlasti zložil 22. apríla 1973 u jezuitov doživotné sľuby. Pôsobil ako magister novicov vo Villa Varilari v San Migueli a koncom júla 1973 ho zvolili za provinciála argentínskej provincie jezuitov. Túto službu vykonával šesť rokov. V rokoch 1980 - 1986 bol rektorom Filozofickej a teologickej fakulty v San Migueli a pôsobil ako farár vo farnosti Patriarchu sv. Jozefa v diecéze San Miguel.

Dizertačnú prácu obhájil v roku 1986 na filozofickom a teologickom kolégiu PTH Sankt Georgen vo Frankfurte nad Mohanom. Predstavení ho následne poslali znovu na univerzitu Spasiteľa v Buenos Aires a potom na seminár do Córdoby, kde pôsobil ako profesor a špirituál.

Pápež Ján Pavol II. ho 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Arcibiskupom Buenos Aires sa Jorge Mario Bergoglio stal 28. februára 1998.

Za kardinála ho Ján Pavol II. vymenoval 21. februára 2001. Aj v tejto cirkevnej hodnosti si zachoval povesť zástancu chudobných a kritika argentínskych politikov.

Kritik kapitalizmu a konzumu

Hlavou rímskokatolíckej cirkvi sa stal 13. marca 2013 v jednom z najkratších konkláve v histórii cirkvi. Svojej skromnosti, neformálnosti a predstave cirkvi chudobných pre chudobných ostal verný aj ako pápež.

Je fanúšikom argentínskeho futbalového klubu CA San Lorenzo de Almagro. V roku 2015 vydal aj hudobný album s názvom Wake Up!

Pápež František, osobnosť roku 2013 časopisu Time, predstavuje kompromis medzi teológiou oslobodenia populárnou v Latinskej Amerike a tradicionalizmom jezuitského rádu. Je známy svojou kritikou konzumného spôsobu života, kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému či zástancom ochrany životného prostredia a zápasu proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Frateli tutti – O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).

Počas štvordňovej pastoračnej návštevy v septembri 2021 navštívil Bratislavu, Košice, Prešov a Šaštín. Na podujatia s pápežom Františkom sa prihlásilo celkovo vyše 100.000 ľudí.

17. 12. 2021 09:55

Patriarcha Jeruzalema sa obáva o osud tamojších kresťanov

Patriarchovia a hlavy cirkví v Jeruzaleme, ako uvádza Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, vyzývajú politické autority štátov Izraela, Palestíny a Jordánska, aby sa postavili radikálnym skupinám, ktoré ohrozujú miestnu kresťanskú komunitu, a aby chránili integritu kresťanskej štvrte vo Svätom meste Jeruzalem. Poukazujú na „fyzické a verbálne útoky na kňazov“, na vandalizmus v kostoloch a „znesväcovanie svätých miest“, ako i neustále zastrašovanie slobody vyznáv

Čítať viac